Mesiac: august 2024

Jerome David Salinger: Kto chytá v žite Slovenské vydanie Salingerovej knihy Kto chytá v žite malo šťastie na dobrý preklad. To je pre text zaradený do tzv. povinného čítania veľkou výhrou. Čítajúcu mládež má totiž šancu otráviť o čosi menej než iné knihy, ba dokonca ju zaujať. Raz darmo, Salinger je tým autorom, ktorý by sa pravdepodobne čítal, aj keby na zozname povinnej literatúry nebol. Svoju cestu k rovesníkom ...

(úryvok z pripravovanej knihy) *** Od chvíle, keď prenosku s ihlou uložil na okraj platne a otočením gombíka ju dal do pohybu, stratil o ňu záujem a jeho pozornosť smerovala inam. V protiľahlom okne zaznamenal totiž pohyb, ktorý ho zamestnal natoľko, že už nič ďalšie nevnímal. S prižmúrenými očami a hlavou vysunutou nezvyčajne dopredu pristúpil bližšie k oknu, keď pritom sa snažil zachytiť určitý pohyb, gesto či azda konkrétnu fyzickú črtu, ...

Je faktom, že žijeme v slobodnej dobe, v ktorej môže písať každý a o čomkoľvek. Starší, etablovaní spisovatelia, ale aj začínajúci autori majú pomyselnú „výhodu“ v obrovskom množstve tém, ktoré dnešná doba ponúka. Slobodný svet je presýtený mnohými pálčivými problémami, ktoré literatúra vo veľkom reflektuje. Zároveň je však už niekoľko rokov výrazná tendencia reflektovať osobné dejiny, korene a tradíciu, čo potvrdzuje aj próza Aleny Sabuchovej Šeptuchy, ktorá v roku ...

Jedným z aktuálnych trendov v slovenskej próze je pohyb z centra na perifériu a tendencia k regionalizmu a folklorizácii. V nasledujúcich troch prózach sa tri slovenské autorky síce vyberú na perifériu či do minulosti (vlastnej, intímnej i spoločenskej, slovenskej), no nezabúdajú ani na súčasnosť, ktorá sa v textoch sprítomňuje viacerými spôsobmi. V Čepci (2019) Kataríny Kucbelovej sa rozprávačka rozhodne naučiť šiť čepiec u jednej zo žien na Šumiaci, pani Iľky. Rozprávačkin vzťah k folklóru ...

Iveta Merglová pochádza z Plzne, kde študovala knižnú kultúru a intermediálnu tvorbu na Fakulte dizajnu a umení Ladislava Sutnara ZČU. Žije v Prahe, živí sa grafickým a webovým dizajnom. Od roku 2016 sa venuje ilustrátorskému projektu Biceps, ilustráciám do časopisov, kníh a krátkym komiksom. V roku 2018 vydala ilustrovanú knihu Ema sa má, o každodenných veselých i trápnych situáciách, s ktorými žena zápasí.

Folklór žije. Nepochybne. A predsa. Tisíce Slovákov tancujú, spievajú a hrajú vo folklórnych súboroch a skupinách. Státisíce aspoň občas sledujú folklórne predstavenia v amfiteátroch či televízii. Milióny si v sprche spievajú staré piesne alebo sa k spevu pridajú okolo táboráka, púšťajú si modernizovaný rom-pop, vnárajú sa do digitálneho folklóru mémov, zariaďujú si svoje domy sami, a tým prispievajú k novodobému ľudovému dizajnu. Ak folklór chápeme ako zdieľaný, kolektívny prejav nešpecializovaných ľudí, ktorí prepracujú ...