Mesiac: február 2026

Iveta Merglová pochádza z Plzne, kde študovala knižnú kultúru a intermediálnu tvorbu na Fakulte dizajnu a umení Ladislava Sutnara ZČU. Žije v Prahe, živí sa grafickým a webovým dizajnom. Od roku 2016 sa venuje ilustrátorskému projektu Biceps, ilustráciám do časopisov, kníh a krátkym komiksom. V roku 2018 vydala ilustrovanú knihu Ema sa má, o každodenných veselých i trápnych situáciách, s ktorými žena zápasí.

Hillov pokus o veľký americký román sa vydaril. Wellness možno čítať mnohorakým spôsobom. Je vedecky presný, príbehovo bohatý aj emočne komplexný. Zostáva dúfať, že americká spoločnosť (ani žiadna iná) nezdegraduje do úrovne malých smutných dystópií naháňajúcich strach. Z malej postele do oddelených spální „Vyber sa so mnou.“ Pozvanie k vzťahu, ktoré adresuje mladý nekonvenčný umelec Jack neznámej susedke z okna naproti, znie pozoruhodne, príjemne a vzrušujúco, ...

(ukážka z rukopisu) folklorum vulgare niečo vlčie sa tiahlo krajinou / dalo sa zastaviť / dalo sa / pred tým skryť / odvrátiť sa / a predsa / sa všetci pozerali narodila si sa s ovčou hlavou / umývali ťa / thymus vulgaris / oživovali ťa / tanacetum vulgare / hovorili / iba to čo hnije / je skutočné / to čo krváca a zapaľuje sa / čierne kiahne ...

Kniha, ktorá ponúka otvorený kritický pohľad na ikonické postavy našej kultúry v období Slovenského štátu V marci ubehne 87 rokov od vzniku Slovenského štátu. Táto kapitola našich dejín stále nie je slovenskou verejnosťou dostatočne reflektovaná. Vtedajší režim sa okrem iného opieral aj o akceptáciu a podporu od elít spoločenského a kultúrneho života. Práve na tento aspekt zameral svoju pozornosť publicista Peter Getting. Jeho kniha Studne mútne je podnetná a svojho druhu ...

V mojej krojovej zbierke mám odloženú jednu nádhernú partu. A práve preto, aká je krásna, ju skoro nikam nenosím. Je plná krehkých korálok z fúkaného skla. Stačil by jeden neopatrný náraz, alebo by sa mi nedopatrením zošmykla z hlavy, a bolo by po nej. (Niet o tom pochýb: raz som chcela jednu z tých korálok napraviť, a silnejším dotykom som ju rozpučila na črepiny. A ...

Autobiografia Červeného (Autobiography of Red) je jedným z najznámejších diel kanadskej literárnej hviezdy Anne Carson. Tento „román vo veršoch“ sa hrá s fragmentárnym dielom starogréckeho básnika Stesichora a pretvára ho do modernej podoby. V Stesichorovej poéme Herakles zabije okrídleného netvora Géryona, aby získal jeho stádo červeného dobytka. Carson si Géryona predstavuje po svojom: ako dospievajúceho červeného chlapca s krídlami, ktorý sa prvý raz zamiluje. Herakles vystúpi ...

V roku 2020 v súťaži Básne SK/CZ uspel Kežmarčan Maroš Bafia, ktorého čitatelia už mohli poznať ako minuloročného finalistu v súťaži Poviedka, s textom Ďakujem za svinské oči. V básnickej súťaži uspel s cyklom Prichádzajúci chlapec, ktorý vyšiel o štyri roky neskôr vo vydavateľstve Horská lucerna v rovnomennej debutovej básnickej zbierke. V súčasnosti žije v Kežmarku a pracuje ako lektor v SNG v Kaštieli Strážky. Podľa medailónika svoj voľný čas trávi vymýšľaním príbehov, aby ...

Ženská postava práve teraz mĺkvo sedí na jednoduchej drevenej stoličke v miestnosti s veľkým oknom, ktorým padá dovnútra slabé svetlo. Vyzerá unavene, zasnene, hľadí von. Ruky má ovisnuté, zložené do lona. Končekmi prstov sa dotýka vlastných rúk, tvoriac kolísku, alebo gesto po modlitbe. Zamyslená si premieta rozhovor, ktorý sa mohol odohrať na vrátnici budovy, v ktorej sídli škôlka. V kóji recepčného stojí statný vrátnik, pred ním je ženská ...

Knihu krátkych poviedok Kvety & Klobásy Jany Micenkovej sám pre seba klasifikujem ako najodpornejšiu knihu roku 2025. Je totiž zrkadlom slovenskej spoločnosti v tej najčistejšej forme. Kniha, tak ako zrkadlo, nie je zodpovedná za to, čo odráža, a teda jej odpornosť nespočíva v tom, že by autorka bola neschopná alebo nebodaj v nízkej kvalite diela. Práve naopak, ide o bravúrnu brožúru bežných hriechov neustále prítomných v slovenskej populácii. Micenková už vo svojom ...

Pred spaním síce nezvyknem počítať ovečky, ale priznám sa, že niekedy rátam, koľkokrát som bola v Budapešti. Vždy mi vyjde trochu iné číslo, možno šesť alebo sedem návštev, väčšinou boli krátke, jednodňové a splývajú mi. S príjemným, no aj namáhavým sústredením si vybavujem detaily a snažím sa ich chronologicky zoradiť. Je to celkom dobrý most do sna. Možno by sa taký uplatnil aj v architektonickej podobe ako šestnásty most mesta: ...