David Grann ponúka svojim čitateľom unikátnu púť históriou kmeňa Osagov, ktorá je rovnako bohatá, ako tragická. Odhaľuje spomienky vnukov a pravnukov obetí udalostí z prvej polovice dvadsiateho storočia, odtajnené spisy FBI, ba dokonca aj vlastnú investigatívu, ktorej venoval roky práce a cestovania do odľahlých oblastí štátu Oklahoma. Neviditeľný podpis novinára je zjavný – a dodáva dielu Vrahovia mesiaca kvetov jedinečnú atmosféru, ktorá naháňa zimomriavky aj tým najsilnejším žalúdkom.
Kniha je rozdelená do troch kroník. Každá z nich ponúka odlišný pohľad na udalosti známe aj ako Osažský masaker alebo, ako ich nazývajú samotní Osagovia, Vláda teroru. Počas desiatych až tridsiatych rokov dvadsiateho storočia došlo k desiatkam potvrdených a stovkám neobjasnených vrážd, smrtí, zmiznutí. Úvodné kapitoly sa objasňujú potenciálne motívy ukrývajúce sa v bohatstve Osagov. Vláda Spojených štátov indiánsky národ Osagov premiestnila na okraj Oklahomy, kde boli neskôr nájdené obrovské ložiská ropy. Z Osagov sa vďaka mimoriadnym nálezom stali boháči, čo im vtedy ešte rasizmom podnietení Američania závideli. Zneužívaním regulácií, pochybnými machináciami a zločinom indických obyvateľov ich opäť biely muž obral o majetok. Súkromní detektívi z celej Ameriky, miestni šerifovia a vyšetrovatelia – všetci pri objasňovaní pohoreli.
Autor plynulo prechádza do druhej kroniky objasňujúcej, ako sa novovzniknutý útvar FBI podieľal na vyšetrovaní vrážd Osagov. Odhaľuje, ako miestni nikdy nevyšetrili vraždy, keďže sami boli ich súčasťou. Nikto nebol nevinný – aj napriek tomu FBI úspešne prípad uzavrel, posadil osnovateľov za mreže a posilnil svoje postavenie v USA. Aspoň sa to tak javilo. Ako odhaľuje tretia kronika, vyčíňanie korupčnej chobotnice a vrahov Osagov výrazne presahovalo závery vyšetrovania. David Grann sa sám vydáva na cestu odhaľujúcu nové fakty a dôkazy, ktorých dôsledky siahajú až do dnešnej doby.
Publikácia Vrahovia mesiaca kvetov podáva mnoho faktov. Mená, miesta a dátumy majú tendenciu splývať, najmä v prvej kronike, ktorá nesie znaky výkladu, ako aj historického románu. Prirodzene, komplexnosť prípadu podnecuje chaos – ako sám autor napísal: „bolo mi jasné, že istým spôsobom blúdim v hmle rovnako, ako v nej blúdil Tom White a Mollie Burkhartová.“ (T. White – vedúci vyšetrovateľ prípadu, M. Burkhart – sestra a dcéra obetí vrážd Osagov). Pri prvotnom čítaní som sa strácal, spätne listoval stranami a hľadal meno, ktoré som už mal poznať, avšak to bolo pri veľkom množstve ponúkaných údajov prirodzené. Mapa zobrazujúca dôležité lokality v úvode knihy bola veľmi nápomocná, avšak neubránil som sa vyhľadávaniu na internete. Množstvo fotografií bolo taktiež vítané. Vizualizácia popisovaných miest i osôb jednoznačne obohatila zážitok z čítania. Fotografie však v diele plnia oveľa, majú dôležitejší účel – sú neustálou pripomienkou toho, že nejde o akýsi fiktívny detektívny román.
Brutálne udalosti opísané v knihe Vrahovia mesiaca kvetov sa skutočne odohrali. To je na nej to najmrazivejšie. Autor pomocou nej odhaľuje reálne historické udalosti, pričom si často nedáva servítku pod klávesy. Ukazuje, čo všetko sú ľudia schopní vykonať kvôli peniazom a majetku, pojednáva o americkej mentalite v prvej polovici dvadsiateho storočia, a to všetko fascinujúcim spôsobom, vďaka ktorému je ťažké knihu čo i len na minútu odložiť. To je David Grann a jeho Vrahovia mesiaca kvetov.
David Grann
Vrahovia mesiaca kvetov
Preložil Samuel Marec
Absynt, 2020
Recenzia získala druhé miesto v kategórii finálnych úloh v Čitateľskej cene vydavateľstva Absynt.
Noe Štekláč nikdy presne nevedel, čomu sa chce vo svojom živote venovať, a preto skúša všetko, čo mu príde pod ruku. Literatúra je nekonečným zdrojom príležitostí, a práve do nej investuje veľké množstvo času. Aspoň také množstvo, aké študentské povinnosti umožňujú.
