„Viem, že v nedeľu sedemnásteho júna 2012 vietor prinesie od západu nad záliv Braviken dážď. Viem, že je trinásť stupňov. Viem, že dažďová voda upchá odtok u nosorožcov v betónovej podlahe púštnej zóny. Ošetrovateľka sa pokúsi uvoľniť ho hrabľami. Viem, že ošetrovateľka sa volá Sofie a je posledná, kto uvidí Karolínu živú.“

Týmito slovami sa začína neobyčajná kniha s názvom Projekt vlk od švédskeho novinára Larsa Bergena. Prináša príbeh o nečakanej a nevysvetliteľnej tragédii vo švédskej zoologickej záhrade. Karolína je nadaná ošetrovateľka so silnou osobnosťou a s nezaplatiteľnými schopnosťami, ktoré aj náležite využíva pri chove vlkov. Jedného sychravého dňa v strede júna roku 2012 jej však šťastie nepraje. Necíti sa dobre, no aj napriek tomu je odhodlaná splniť si svoje povinnosti a postarať sa o vlčiu svorku, ktorá je v širokom okolí známa predovšetkým z projektu Intímny kontakt s vlkmi. Nič nenasvedčuje tomu, že to bude jej posledné kŕmenie. Po tom, ako sa neobjaví na vopred dohodnutom mieste v stanovený čas, ju jej kolegyne začnú hľadať. A nájdu ju. Vo vlčom výbehu. Obnaženú. Bez známok života. A začína sa zdĺhavé, štvorročné vyšetrovanie tragickej udalosti.

Hlavná otázka, ktorú si autor kladie, znie: „Prečo?“

Prečo musela mladá žena, ktorá celý svoj život zasvätila štúdiu slonov a neskôr staraním sa o svorku vlkov, umrieť? Prečo, keď mala podozrenie na stupňujúce sa napätie medzi vlkmi, vstúpila v ten osudný deň do výbehu? A v neposlednom rade, ako je vôbec možné, že údajne krotké vlky zaútočili?

Na všetky tieto otázky autor hľadá odpovede. Hľadá motív. Hľadá dôvody, prečo si človek zaumienil odchytiť prirodzené dravce priamo zo srdca prírody a ukazovať ich ľuďom ako atrakciu. Ako keby im bol tento osud predurčený.

Kniha sa začína ako dobre napísaná detektívka. Už na prvých stranách sa dozvedáme hrubý náčrt tragédie, vrátane odhalenia vrahov. Nečakajte však napínavé čítanie, pri ktorom knihu zhltnete za pár hodín. Autor rozoberá ťažké témy. Síce koreňom celej knihy a hlavnou pohnútkou napísať ju je vražda, spisovateľ sa snaží brať to iba ako záchytný bod. Bod, ktorý odhaľuje krutosť ľudskej rasy voči prírode. Jej sentimentálnosť a, v krajných prípadoch, aj neschopnosť zdravého úsudku pri téme divé zvery ako domáce zvieratá. Pretože o to tu ide. Autor nepriamo kritizuje ľudí za to, že zavierajú divé zvieratá do výbehov a klietok. Všetko toto je ukázané najmä na príklade delfínov a vlkov. Tu autor predostrel, na prvý pohľad bezvýznamnú, no kľúčovú myšlienku: „Vlk je vlk.“

Povedala by som, že je to hlavná myšlienka, pohon celého príbehu. Vlk, akokoľvek krásny, krotký a priateľský na pohľad, je stále iba zviera s inštinktmi. Zviera, ktoré sa snaží prežiť. To, čo sa stalo v zoologickej záhrade, bola časovaná bomba, ktorá raz musela vybuchnúť. Pretože bez ohľadu na to, či sa o zvieratá staráme od mala, kŕmime ich z fľašky alebo sa s nimi deň čo deň hráme, prirodzenosť a príroda vždy vyhrá.

Pri tejto knihe musíte dávať pozor, pretože autor rád skrýva myšlienky medzi riadky. Nesnaží sa čitateľa odradiť tým, že mu hádže pod nohy polená vo forme nezáživných faktov. Pracuje s informáciami, akoby to boli čary. Čary, ktoré keď použijete v nesprávnej chvíli, pokazia celý dojem z textu. Páči sa mi, ako prepája jednotlivé myšlienky so zážitkami z osobného života. Fakt, že je voči čitateľovi otvorený a úprimný, pôsobí uvoľneným a dôveryhodným dojmom. Chce vás presvedčiť, že to všetko prežil. Každý jeden moment toho príbehu. Chodil, pýtal sa, vzdelával sa, porovnával, uvažoval, vyšetroval. A potom nám predostrel knihu. Miestami používa iróniu a ľahký sarkazmus na podčiarknutie vážnosti situácie. Veľmi veľa, možno až príliš, uvažuje o okolnostiach deja. Miestami sa odkláňa od pointy a od svojho hlavného zámeru. Povie vety, ktoré mňa ako čitateľa v deji neposunú a úprimne, ani ma priveľmi nezaujímajú. Ako keby mal autor priveľa myšlienok, ktoré nám chcel sprostredkovať, no zabudol na fakt, že ich treba učesať tak, aby dávali v danej chvíli význam. Okrem toho niekedy zabúda na čas. Skáče v ňom, a to je rušivý element. Pokiaľ sa nesústredíte, ľahko si jednotlivé udalosti zasadíte do nesprávneho časového úseku.

Mám obľúbenú časť knihy?

Nie. Musím sa priznať, nemám. Je to aj tým, že kniha nemá dobré a zlé časti. Je to celok. Mne utkvel v pamäti citát z obalu knihy: „Svet sa nedá rozdeliť na prírodu a kultúru. Divočina je všade.“

Aj napriek menším negatívam všetko v knihe funguje. Jednoducho. Bez príkras. Knihu vrelo odporúčam každému, kto má rád hlboké myšlienky a neľahké témy. Výborne sedia aj informácie na konci knihy a poďakovanie autora, ktoré čitateľa presvedčí o pravdivosti tvrdení, ak mal ešte nejaké pochybnosti. Som si sitá, že po jej prečítaní aspoň trocha zmeníte pohľad na svet. A to je asi najdôležitejší cieľ a posolstvo celej knihy. Niečo zmeniť.

Lars Berge
Projekt Vlk
Preložil Jozef Zelizňák
Absynt, 2021

Recenzia získala druhé miesto v kategórii dištančných úloh v Čitateľskej cene vydavateľstva Absynt.

Volám sa Klára a študujem na Gymnáziu Martina Hattalu v Trstenej, na španielskej bilingválnej sekcii. Zaujímam sa o štúdium jazykov, no nepohrdnem ani logickými predmetmi ako fyzika či chémia. Rada čítam knihy, čím hrubšie, tým lepšie, a som veľký kinematografický fanúšik. Vo voľnom čase sa venujem hneď niekoľkým činnostiam, nedokážem sa venovať niečomu dlhodobo. Rada spoznávam nové kultúry a ako to lepšie zrealizovať, ak nie cestovaním?

Jednoducho povedané, rada využívam svoj čas na maximum, či už prostredníctvom činností, ktoré ma v živote posunú ďalej, alebo aktivít, ktoré ma robia šťastnou.