Home-Tag: odborné články

Silvia Rosivalová Baučeková: Kráčajúc po Kilburn High Road

Osudové lokality v románe NW od Zadie Smith[1] Priestorový obrat v literárnej vede a priestor v literárnej tvorbe Ak by sme mali definovať formatívne fenomény literárnej vedy dvadsiateho prvého storočia, jedným z nich by určite bol dôraz na priestorovosť. Miesto a priestor sa v priebehu posledných rokov ocitli v centre záujmu nie len geografie, ale aj literárnej vedy, kultúrnych štúdií, a ďalších humanitných

Greyhound: Barometer islandskej duše

Islandská literatúra... Väčšine z nás zíde na um ponurý detektívny príbeh s rafinovanou pointou, predstava, ako sa osamelý vyšetrovateľ či vyšetrovateľka prediera sychravým počasím, veľakrát mimo miest – v odľahlých kútoch už beztak odlúčenej islandskej krajiny, kde musí vzdorovať vlastným hraniciam. V islandských detektívkach (samozrejme, nielen islandských) sa s počasím ráta ako pravidelnou prísadou zápletky, ktorá oslabí buď detektíva,

Matúš Marcinčin: Strmeňov majstrovský kúsok (2/2)

Ak by sme si mali vybrať Strmeňov preklad Havrana, ktorý by bol asi najbližšie k úvodným veršom z Lásky, bol by to zrejme druhý preklad – z roku 1946. Naznačuje to už jemný náboženský podtext (hriešnych vs. vier), ktorý sa potvrdzuje aj v ďalších veršoch, keď Strmeň píše výslovne o diablovi presne v súlade so zistením J. Pašteku, ktorý

Jakub Souček: James Wright – Červenokrídle drozdy

(interpretácia básne Červenokrídle drozdy z knihy Červenokrídly drozd, Kordíky: Skalná ruža, 2015) Napriek jasnej dištancii medzi literárnym znakom a realitou nemožno skúmať dominantný motív básne Jamesa Wrighta Červenokrídle drozdy bez jeho prepojenia so skutočnosťou. Wrightova poézia však má predovšetkým symbolický charakter, autor jednoduchým jazykom a relatívne konvenčnými výrazmi kreuje obraz sveta, pričom balansuje medzi gnozeologickou

Miroslav Činčár: Prútené kreslá – Intímny priestor ako útočisko

„V nálade, citovom rozpoložení súčasníkov sú obsiahnuté akoby rozpustené všetky základné skutočnosti ako vo víne pôda, ľudská opatera, jarné mrazy, slnečné i daždivé dni“ (Tatarka, 1967, s. 70). Dominikovi Tatarkovi (1913 – 1989) vyšla v roku 1963 novela Prútené kreslá. Čitateľ v nej sleduje kratší výsek vonkajšieho i vnútorného života protagonistu Bartolomeja Slzičku z konca 30. rokov 20.

Stanislava Sivčová: Na pomedzí ženského románu a literatúry faktu. Denisa Fulmeková: Konvália

Denisa Fulmeková je viacdomá autorka, ktorej tvorba spadá do literárnej aj mediálnej oblasti, nakoľko je tiež redaktorkou ženských či ezoterických časopisov. Niektoré jej diela tendujú k umeleckej literatúre, najmä vďaka ironickej dištancii od modelovanej témy, napríklad Klebetromán (2004), vydaný spolu s Petrom Macsovszkým, či poviedka v antológii Sex po slovensky. Dvojpohlavná antológia o sexe

Veronika Perovská: Závojované poviedky Jany Bodnárovej

V rámci slovenskej tvorby z 90. rokov je pre mňa jednou z najzaujímavejších autoriek určite Jana Bodnárová so svojím poeticko-prozaickým pohľadom na realitu a zmyslom pre literárne uchopenie senzuálnych vnemov. Tie sa v autorkinej tvorbe uplatňujú od jej počiatkov až po najnovšie texty. Atmosféra a presvedčivosť Bodnárovej diel ani s odstupom viac než troch desaťročí nevyprchala, čo svedčí o ich

Miroslav Činčár: Téma manželstva v románovej tvorbe Guy de Maupassanta

Guy de Maupassant (1850 – 1893) bol produktívny spisovateľ – počas svojho relatívne krátkeho života napísal šesť románov: Príbeh jedného života (1883), Miláčik (1885), Mont-Oriol (1887), Pierre a Jean (1888), Silná ako smrť (1889) a Naše srdce (1890). Okrem nich mal rozpísané ďalšie dva, Cudzia duša a Anjel Pána, no tie už nestihol dokončiť.

Eva Urbanová: Škaredá Pani Kurčaťová

Už pri pohľade na obálku detskej knihy Evy Luky Pani Kurčaťová 1 upúta čudný a strašidelne pôsobiaci výzor hlavnej hrdinky. A hoci nás rozprávač príbehu presviedča, že pôsobí „nenápadne, milo a prívetivo“ (s. 11), ilustrácia (taktiež z dielne Evy Luky) a opis jej osoby tomu nenasvedčujú. Stačí spomenúť len „dlhé ušné laloky, ktoré jej viseli až po lakte“

Rastislav Molda: Vojna svetov. Fascinujúca fantázia Herberta Georga Wellsa

Na konci júna 2005 malo v kinách po celom svete premiéru sci-fi oscarového režiséra Stevena Spielberga Vojna svetov. V hlavnej úlohe sa predstavil ďalší držiteľ najprestížnejšieho ocenenie vo filmovom priemysle Tom Cruise. Nič nezvyčajné, že tento film vyšiel z knižnej predlohy. Síce nenaplnil ambície producentov a podľa kritikov bol tak trochu „prepadákom“, avšak jeho knižná predloha bola nezvyčajná