Jaroslava Šaková: Láska svieti zeleným svetlom
Francis Scott Fitzgerald: Veľký Gatsby Predstavte si Ameriku 20. rokov 20. storočia, odvšadiaľ sa ozýva jazz, atmosféra v spoločnosti je poznamenaná prohibíciou, móda sa trbliece nádhernými róbami a dokonalými účesmi s fascinujúco úhľadne zvlnenými kaderami vlasov. Kdesi uprostred toho mladý Francis Scott Fitzgerald stretol Zeldu Sayre a bola z toho vskutku nevšedná láska,
Patrícia Gabrišová: Medzi zvieratami a ľuďmi
George Orwell: Zvieracia farma George Orwell uchvacuje čitateľov prorockým literárnym hlasom a obdivuhodne presnou analýzou spoločnosti aj desaťročia po vydaní jeho kníh. Dokázal diagnostikovať a odhaliť silu totalitných režimov, a preto z pochopiteľných dôvodov bolo jeho dielo Zvieracia farma (The Animal Farm) zakázané až do roku 1989, hoci v
Jaroslava Šaková: Veľké zázraky M/malých žien
Louisa May Alcott: Malé ženy V kánone svetovej literatúry existuje niekoľko diel, ktoré tak prenikli do nášho každodenného života, že sa stali súčasťou frazeologizmov v bežnom jazykovom prejave. Je vysoko pravdepodobné, že ste už niekoho niekedy napríklad počuli povedať o svojich dcérach: „Toto sú moje malé ženy“. A je rovnako pravdepodobné, že
Patrícia Gabrišová: Kto si zaslúži šťastný koniec?
Charlotte Brontë: Jane Eyrová V tomto príspevku budem písať o knihe, ktorá sa od prvého prečítania zaradila medzi môj vianočný výber a už niekoľko rokov je v ňom na čestnom mieste. Zdá sa, že z viacerých hľadísk oprávnene, keďže ide nielen o čitateľsky mimoriadne obľúbené dielo, ale aj súčasť
Jaroslava Šaková: Amerikou naprieč, sebe samému v ústrety
Jack Kerouac: Na ceste Rýchlo, rýchlo, nasadať! Vydávame sa na cestu, no tak, poďte už! Kufor nechajte tak, nič nepotrebujete, sadnite si dopredu alebo dozadu, kam chcete, len sa trochu potlačte, aby sa zmestili aj Jack a Neal. Aha, už idú... Veľa sa už popísalo o tom, ako úvodná veta
Patrícia Gabrišová: Narcis, outsider, unikát, Sloboda
Rudolf Sloboda: Narcis Rudolf Sloboda debutoval v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a dodnes sa pokladá za autora, ktorý mal výrazný vplyv na ďalšie smerovanie slovenskej prózy. Za ústredný znak jeho písania je pokladaná autoštylizácia, rozporuplnosť medzi vnútorným chaosom a vonkajším svetom a prítomnosť existenčných situácií, v ktorých najviac odhaľujeme
Jaroslava Šaková: So Salingerom nikto nie je sám
Jerome David Salinger: Kto chytá v žite Slovenské vydanie Salingerovej knihy Kto chytá v žite malo šťastie na dobrý preklad. To je pre text zaradený do tzv. povinného čítania veľkou výhrou. Čítajúcu mládež má totiž šancu otráviť o čosi menej než iné knihy, ba dokonca ju zaujať. Raz darmo, Salinger je tým
Patrícia Gabrišová: Plnými dúškami zo života
Dušan Dušek: Kufor na sny Prozaik, scenárista a básnik Dušan Dušek vstúpil do literárneho diania v 60. rokoch 20. storočia prostredníctvom vtedajších periodík Mladá tvorba či Romboid, v roku 1972 debutoval poviedkovou zbierkou Strecha domu. Je autorom viac ako tridsiatich titulov literatúry pre deti a mládež i pre dospelých, venuje sa aj
Patrícia Gabrišová: Pravda (v)o studničnej vode
Stanislav Rakús: Pieseň o studničnej vode Pôsobenie Stanislava Rakúsa sa spája okrem plodnej literárnovednej činnosti aj s produkciou umeleckej literatúry po roku 1945. Presnejšie do literatúry vstúpil v 70. rokoch 20. storočia románovou novelou Žobráci, v ktorej reflektuje životy ľudí na spoločenskej periférii. Na osudy marginalizovanej skupiny ľudí je
Patrícia Gabrišová: Ani smrť ich nerozdelí …
Ján Botto: Žltá ľalia Ján Botto ako predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu a mladšej štúrovskej generácie vo svojej tvorbe svojrázne uplatňoval spoločenský rozmer romantickej poetiky s úmyslom presadiť národnoemancipačné úsilie v esteticky a eticky platnom a vydarenom tvare. Podľa Panorámy slovenskej literatúry I. Ján Botto bol básnik, ktorý akceptoval
Patrícia Gabrišová: Matka – výkrik
Július Barč-Ivan: Matka Na území Slovenska sa dráma ako literárny druh vyvíjala s pomerným oneskorením v porovnaní s už etablovanými epickými a lyrickými žánrami, čo bolo zapríčinené nedostatočne rozvinutou divadelnou scénou. Jej počiatky boli spočiatku spojené so školskými predstaveniami v latinčine, nedostatok divadiel v neskoršom období suplovali kočovné súbory
Patrícia Gabrišová: Koncept lásky na pozadí zbierky Dotyky od Miroslava Válka
Miroslav Válek : Dotyky Miroslav Válek podľa súčasnej literárnej kritiky spoločne s Milanom Rúfusom na základoch tradičnej poetiky vybudoval poéziu moderného rázu a je pokladaný za majstra voľného verša - aj v čase prevládajúceho modelu socialistického realizmu sa mu v básňach podarilo prelomiť schematizmus a namieril svoje poetické
Patrícia Gabrišová: S chuťou vanilky, tradícií a domova
Martin Kukučín : Vianočné oblátky Historička a etnologička Katarína Nadaská o Vianociach píše ako o období mimoriadne bohatom na tradície, ktorému predchádzala dôkladná duchovná a praktická prípravy. Vianočné tradície sú už po stáročia zaužívaným systémom špecifických rituálov a obradov spojených s kresťanskou vierou - narodením Božieho syna. Ich pôvod
Patrícia Gabrišová: Priezračné ako sklo
Alfonz Bednár : Sklený vrch Pôsobenie Alfonza Bednára v slovenskej literatúre je podmienené nastolenými spoločensko-historickými podmienkami po roku 1945 a udalostiach tzv. Víťazného februára 1948. V krajinách východného bloku, t. j. v područí ZSSR sa udomácnil socialistický realizmus ako oficiálny umelecký smer určujúci v plnej šírke vtedajšie metodologické
Patrícia Gabrišová: Venované všetkým (ne)prebudeným (aby po nich zostala aspoň machuľa)
Martin Kukučín : Neprebudený K napísaniu príspevku ma inšpiroval článok Ako slovenská medicína prebudila Ondráša Machuľu uverejnený v populárno-odbornom mesačníku Historická revue (3/2022), v ktorom sa Jaroslav Valent a Viktor Hlavatovič zaoberajú diagnózou endemického kreténizmu. Ide o pomerne rozšírené mentálne ochorenie, ktoré v 19. a čiastočne v prvej polovici