Vianočná knižka sa otvára je predvianočný projekt Knižnice pre mládež mesta Košice. Zvyčajne ponúka čitateľom množstvo inšpiratívnych podujatí, stretnutí a tvorivých dielní. Tento ročník bude vzhľadom na obmedzenia iný. Knižnica pre mládež mesta Košice je známa svojimi aktivitami pre detského čitateľa. Usporadúva ich celoročne a inak tomu zvyčajne nie je ani v závere roka. „Práve
Andrea Petrovčinová pochádza z Humenného a svoj bakalársky a magisterský titul dokončila v odbore Britské americké štúdiá na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti je manažérkou publicity projektov pre mestskú neziskovú organizáciu Creative Industry Košice. Od roku 2018 sa venuje spravovaniu a písaniu príbehov pre online platformu The Invisible Mag o respondentoch z Košíc a blízkeho okolia z oblastí umenia, kultúry, vedy, športu
Nina Kollárová (1990) študovala učiteľstvo angličtiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde momentálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre anglistiky a amerikanistiky. Počas vysokoškolského štúdia absolvovala dva študijné pobyty v Prahe a v Katoviciach, čo svedčí nielen o jej záujme získavať nové vedomosti, ale aj o jej túžbe spoznávať svet a ľudí okolo seba. Začala písať ešte ako dieťa a formovalo
Osudové lokality v románe NW od Zadie Smith[1] Priestorový obrat v literárnej vede a priestor v literárnej tvorbe Ak by sme mali definovať formatívne fenomény literárnej vedy dvadsiateho prvého storočia, jedným z nich by určite bol dôraz na priestorovosť. Miesto a priestor sa v priebehu posledných rokov ocitli v centre záujmu nie len geografie, ale aj literárnej vedy, kultúrnych štúdií, a ďalších humanitných
autor fotografie: Róbert Dobrocký Viktor Suchý absolvoval v roku 2003 magisterské štúdium slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V diplomovej práci Objavovanie pomalosti (pod vedením PhDr. Juraja Briškára, PhD.) skúmal prístup rozličných autoriek a autorov k objavom, zmyslom, času a rytmu. Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave viedol
Milý čitateľ, chcel by si si prečítať pojednanie o slonovi? Za slonom však treba kráčať. Tak poď. Musím ťa však upozorniť, že to bude neľahká cesta, skôr hľadanie. Slon už totiž pre nás takmer neexistuje, je iba fantómom a škrupinou; hlboko zanorený v našom podvedomí, kontaminovaný verbálnymi figúrami a fixovaný obrazmi. Podobne ako drak, je svetoobčanom. Ide
Islandská literatúra... Väčšine z nás zíde na um ponurý detektívny príbeh s rafinovanou pointou, predstava, ako sa osamelý vyšetrovateľ či vyšetrovateľka prediera sychravým počasím, veľakrát mimo miest – v odľahlých kútoch už beztak odlúčenej islandskej krajiny, kde musí vzdorovať vlastným hraniciam. V islandských detektívkach (samozrejme, nielen islandských) sa s počasím ráta ako pravidelnou prísadou zápletky, ktorá oslabí buď detektíva,
O Vande Rozenbergovej (1971) možno písať obligátne veci, ako napríklad to, že sa narodila v Bojniciach, vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave či to, že vydala kritikou (d)ocenené knihy Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011), Moje more (2012) a Slobodu bažantom (2015), Muž z jamy a deti z lásky (2017) či Tri smrtky
Po schodoch nespoznávame iba poschodia a čo sú to (zásadne oni) za ľudia, ale niekedy aj to, ako si národy vyrábajú mýty či prepisujú históriu, alebo si možno len liečia komplexy menejcennosti a zošívajú figové listy. A možno zo všetkého niečo. Dospieť k tomu však najprv znamená precitnúť a postaviť sa bokom. Na dolnom konci Prešova sa na kopci
Daniela Pastirčáka (1959) netreba čítajúcej verejnosti predstavovať. Knižne debutoval zbierkou príbehov Damianova rieka (1993), na ktorú nadviazala rozprávková sága Čintet alebo More na konci sveta (2000), Mini mýty (2011), Pontyho hora (2019) a ďalšie. Vydal básnické zbierky Tehilim (1997), Kristus v Bruseli (2005) a V (2012). Je autorom niekoľkých esejistických a kázňových diel. Keď uvažujem