Home-Tag: literárna kaviareň

Tuctový ročník Medziriadkov priniesol výnimočné texty

Autori do 26 rokov nemusia písať do šuflíkov, na sedemdňovom pobyte im pomôžu odborníci a lektori Bazén, verše, tancovačky, rozbory.  Vzdelávacia platforma Medziriadky uzatvorila v pondelok dvanásty ročník súťaže spojenej s letnou školou literatúry v blízkosti hrádze Duchonka. Odborná porota vyberala spomedzi 612 príspevkov a na týždňové workshopy začínajúce 24. augusta dostalo pozvánku 51

Veronika Husovská: Verš sa pamätá asi lepšie, ale keď má človek na javisku okno, tak čáry-máry voľná tvorba…

Autor fotografie: René Miko Veronika Husovská (1985) pochádza z Prešova. Študovala na VŠMU v Bratislave a od roku 2011 je členkou hereckého súboru v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Hosťovala vo viacerých slovenských divadlách (Radošínske naivné divadlo, Štátne divadlo Košice a i.). Aktívne sa venuje aj spevu v muzikáloch, ale aj v rôznych hudobných projektoch. So svojím manželom, Martinom Husovským

Ako stredoškoláci čítajú román Ladislava Mňačka Ako chutí moc

Natália Mintálová, IV.E   Ako moc zmenila štátnika? Zmenil sa v tom, ako vykonával svoju funkciu: kedysi konal, na jeho činy doteraz Frank spomína a možno nepoužíval vždy úplne správne postupy, dosiahol nimi čo potreboval (napríklad keď v Pohore protestovali a vyhlasovali, že oni budú žiť bez štátu, tak on im nechal vypnúť elektrinu,

Veronika Benikovská: Čo sa s tebou stalo?

Ladislav Mňačko: Ako chutí moc Sledovať osudy mnohých slovenských autorov druhej polovice dvadsiateho storočia je cesta, ktorú sa oplatí podstúpiť. Zápas hľadania pravdy, vytriezvenia z ideálov, vyvodenia zodpovednosti.....Nie len Ladislav Mňačko, ale aj D. Tatarka či nakoniec aj L. Novomeský a iní uverili komunistickému režimu, svojou tvorbou podporovali jeho rast a znova písaním sa vykúpili zo

Jakub Souček: Medzi arbitrárnosťou a ikonickosťou v lyrickom texte

(v básňach Červený fúrik od Williama Carlosa Williamsa a Karawána od Huga Balla) Emil Staiger v monografii Poetika, interpretace, styl uvažuje o odlišnej percepcii lyriky oproti epike či dráme. Lyrické žánre sú podľa neho najspontánnejšie a diskurzívnosť v ich analýze nehrá hlavnú úlohu, ba niekedy je skôr prekážkou porozumenia. Čítať lyriku v tomto zmysle znamená naladiť sa na

Ondrej Marchevský: Pre ruské myslenie je potrebné osobité nastavenie

Ondrej Marchevský pôsobí ako docent na inštitúte politológie Prešovskej univerzity. Venuje sa predovšetkým dejinám ruskej filozofie druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia. Publikoval dve vedecké monografie o ruskom národníctve (Filozofia (z) dejín jadra ruského národníctva, Národnícka filozofia (z) dejín v ruskom myslení druhej polovice 19. storočia). V uplynulom roku mu vo vydavateľstve Pavel Mervart vyšla kniha

Patrícia Gabrišová: Inakosť ako svojrázna cesta k slobode

Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko Janka Kráľa by sme bez väčšej hyperbolizácie mohli označiť ako nezvyčajného na viacerých frontoch -  tento predstaviteľ generácie štúrovcov získal titul najrevolučnejší básnik, pričom status rebelanta potvrdil aj vďaka svojim všestranným národnoobrodeneckým aktivitám, za ktoré si takmer vyslúžil osud na šibenici. Búrlivá, nevšedná osobnosť sa

Stanislava Sivčová: Medzi dystópiou, kyberpunkom a umeleckou p(r)ózou

Michal Hvorecký: Trol Michal Hvorecký patrí v súčasnej slovenskej próze k najpopulárnejším, najšpecifickejším, no aj najkontroverznejším autorom, čo sa odráža i v kritickej reflexii jeho tvorby. Tá sa vyznačuje originalitou tém a ich spracovania už od prvotiny, napríklad vo využívaní a navrstvovaní postupov (obzvlášť) populárnej kultúry, ako sú téma modernej mestskej civilizácie a jej

Dominika Moravčíková: Nepokoj je asi moja hlavná tvorivá metóda

Dominika Moravčíková má rada Club Mathé popíjané v ateliéri v Tabačke, marinovaný tempeh bez prílohy a sedačky chesterfield. V čase lockdownu vo voľných chvíľach nahráva chrámové zvuky košického Dómu sv. Alžbety a skladá ich do ambientnej koláže. Pomalým tempom píše poviedky a román. Na začiatok malé priznanie: úvodná báseň zbierky Deti Hamelnu vo mne

Ivan Bohuš: Dni strávené v horách vynahradia všetky nepríjemné situácie

Ivan Bohuš (1957) je publicista, fotograf a vydavateľ. Pracuje ako meteorologický pozorovateľ Ústavu vied o Zemi SAV v Skalnatej doline vo Vysokých Tatrách. V roku 1992 založil vydavateľstvo IB Vysoké Tatry, v ktorom vydáva knihy zamerané na tatranskú históriu, názvoslovie, osobnosti a dejiny športu (horolezectvo, skialpinizmus). Nadväzuje na dielo svojho otca Ivana Bohuša st. (1924 – 2018), historika a niekdajšieho