V desiatke ceny Anasoft litera vyhlásenej koncom februára bolo šesť žien a štyria muži. Po prvý raz za históriu ceny sa stalo, že sa v nej ocitlo viac ženských autoriek ako mužských autorov. Vo finálovej päťke sú štyri ženy a jeden muž, ich mená boli zverejnené v piatok 4. septembra v Rádiu DEVÍN: Jana
Ohlasy Havrana v slovenskej poézii 1 Nielen šestnásť slovenských prekladov (do roku 2004 – z toho dva preklady nezvestné) hovorí výstižne o tom, akou veľkou (a večnou) prekladateľskou výzvou je svetoznáma symbolistická báseň Havran (či vecne správnejšie Krkavec) amerického spisovateľa a básnika Edgara Allana Poa (1809 – 1849). Zložitá veršovo-strofická štruktúra Havrana je náročná sama osebe
Daniela Slančová je profesorkou na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, pôsobí na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií, na Katedre slovenského jazyka. Pracuje v oblasti výskumu súčasného slovenského spisovného jazyka, najmä štylistiky, rétoriky a sociolingvistiky. V súčasnosti sa špecializuje na výskum detskej reči a reči orientovanej na dieťa. Špecifikom jej výskumu je tiež záujem o komunikáciu a
Vít Slíva (1951) je básnik a pedagóg na Biskupskom gymnáziu v Brne. Študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor čeština a latinčina. V osemdesiatych rokoch sa okolo neho sformovalo združenie básnikov, ktoré sa zvykne označovať ako „královopolský okruh“, a medzi jej predstaviteľov patria najmä jeho bývalí študenti z gymnázia, dnes už známi českí spisovatelia. Svoju
(interpretácia básne Červenokrídle drozdy z knihy Červenokrídly drozd, Kordíky: Skalná ruža, 2015) Napriek jasnej dištancii medzi literárnym znakom a realitou nemožno skúmať dominantný motív básne Jamesa Wrighta Červenokrídle drozdy bez jeho prepojenia so skutočnosťou. Wrightova poézia však má predovšetkým symbolický charakter, autor jednoduchým jazykom a relatívne konvenčnými výrazmi kreuje obraz sveta, pričom balansuje medzi gnozeologickou
Najstarší umelecký text sveta, Epos o Gilgamešovi, vedie čitateľov za hranice starovekej civilizácie, kde bohovia a hrdinovia tvorili homogénnu súčasť vtedajšieho sveta. Na torzách hlinených tabuliek z mesta Ninive sa rysuje prvé podobenstvo o ľudskom vývoji. Píše sa približne 3000 pred naším letopočtom a dejiny vytvorili hrdinu Gilgameša. Alebo sa on sám podieľa(l) na
Asi to bude pravda, že zakázané ovocie najlepšie chutí. Aký čitateľský zážitok potom ponúkne kniha, ktorá bola zakázaná 166 rokov? Ak by to bola zlá kniha, zaiste by sa na ňu rýchlo zabudlo. Táto však dozrela ako dobré víno. Hovoríme o epose Johna Miltona Stratený raj. Zákaz sa týkal jeho talianskeho prekladu. Toho slovenského sme
Barbora Kováčová (1975) je liečebná pedagogička. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venuje podpore detí od raného veku v rámci výchovy i terapie. Knižne jej doteraz vyšli približne dve desiatky kníh, z najnovších Biblioterapia v ranom a predškolskom veku (2018, v spoluautorstve) a 44 hier na podporu práce s knihou pre deti predškolského veku (2020). Samotný vývin dieťaťa a zvládanie ťažkostí ešte
Ján Kudlička (1948) je slovenský výtvarník a univerzitný profesor. Po absolvovaní štúdií na VŠVU v Bratislave sa vrátil do rodného Ružomberka, kde pôsobí dodnes. Popri pedagogickej činnosti na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa venuje predovšetkým výtvarnej tvorbe. Má za sebou množstvo domácich aj zahraničných výstav. Spolupracoval aj na knižných výtvarno-poetických projektoch s poetkou Milou Haugovou či básnikom
Marián Milčák (1960) je slovenský básnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Debutoval básnickou zbierkou Priestupný rok (1989). Za najnovšiu zbierku Teserakt(2018) získal Prémiu Klubu nezávislých spisovateľov.V spolupráci s Petrom Milčákom preložil výber z poézie Zbigniewa Herberta Fortinbrasov žalospev (2009) a zbierku básní Czesława Miłosza To (2014).Je autorom literárnovedných monografií O nezrozumiteľnosti básnického textu (2004), Mýtus