Richard Pupala: Noc s korytnačkou
V školskom klube si spravila úlohy. Ticho sedela v lavici a čakala, kým bude môcť odísť domov, a vychovávateľka chcela vedieť, prečo sa nehrá s ostatnými alebo si aspoň nekreslí; kreslí predsa rada. Dorotka neodpovedala. Stuhla v šiji a sklopila pohľad. Nemohla prezradiť, prečo nekreslí. Na ceste zo školy
Ivana Gibová: Don’t ignore me
A zas si vianočnú šichtu zlízla Karolína, lebo ako jediná nemala deti, no kde je tu spravodlivosť, že kolegovia sa doma obžierajú kapustnicami a ona už tretí rok po sebe musí ťahať v robote do polnoci. Ešte navyše kvôli trom zúfalcom, čo tu sedia každý osve a pijú hnusné
Ján Púček: Oheň v dome
Okrúhly stôl. A pri ňom sedia. Dve ženy a jeden muž. Neuzavretý kruh. Pamätá si ten stôl, ten kus nábytku. Roky. Spoločných obedov. A štedrých večerí. Naháňačiek. Rozhovorov. I ťažkých mlčaní. Tri životy, prinajmenšom. Ale teraz sú to celkom iné Vianoce. Na stole chýba obrus. Na stole chýba svietnik i sviečka. Na stole chýba
Eva Urbanová: Ako Jeleňatý a Kravatý chytali atmosféru Vianoc
Ilustrácia: Radka Čabrádi Tvrdoňová Postavy Jeleňatého a Kravatého vymyslel môj ocino, keď som bola malá. Neviem, ako presne Jeleňatý a Kravatý vyzerali v jeho predstavách, ale ja som si vždy Jeleňatého predstavovala ako jeleňa, ale nie hocijakého, skrátka jeleňa jeleňatého, takého, ktorý vám ako PRVÝ napadne pri
Ján Mičuch: Tomáš XX. – Gabika
Pred lekárkou fakultou je dlhý rad. Zbierku na pomoc Rumunsku vyhlásili v rádiu už ráno, no ešte po zotmení jazdí mestom húkajúca dodávka, hlas z megafónu ľuďom pripomína, aby nosili len potraviny. Tomáš má ťažký ruksak stále na chrbte. Babka s mamou mu nabalili cukor, múku a cestoviny, on
Mária Modrovich: K vode IV . – Sedem párov zateplených legín
Oficiálny dôvod jej odchodu do Kostariky: nájdenie stratenej tety. Teta s manželom zmizli v sedemdesiatomšiestom, keď sa prevalilo, že sú dvojití agenti. Obaja v neprítomnosti dostali trest smrti za vlastizradu. Husák kvôli nim dokonca zrušil cestu do Nemecka, písali to vtedy aj v novinách. Prvé roky otcovi občas prišla pohľadnica z Londýna, dedkovi posielali
Martin Hatala: Hliadky! Hliadky!
(ukážka z knihy, kapitola 2) ... Hlúčik miestnych chlapov si prezeral maľbu s výrazmi skúsených kunsthistorikov. Zamyslené hmkanie sa striedalo s nakláňaním hláv a znaleckým žmúrením. Z času na čas nejaký z mužov ukázal na obraz a čosi pošepol svojim spoločníkom. Po dlhšej porade si vedúci skupiny odkašľal. „Pekné,“
Štefan Šimko: Pesnička
Pohmkáva si vtieravú melódiu: „Načo pôjdem domov, keď nemám nikohooo...“ Vlastne má celkom dobrú náladu, ktorú mu urobila nahlúpla pesnička. Na každý tretí takt namočí do teplej vody panvicu a do rytmu ju mydlí. „Otec sa mi žení, matka leží v čiernej zemiiiii...“ Panvica je umytá, postaví ju na jedinú elektrickú
Ján Púček: Predjarie
O mesiac. Teda. Asi o tridsať dní. Príde marec. Zmizne sneh. Odhalí sa vlhká zem. Zavonia. Predjarie. Tie dva-tri dni v roku. Jedinečné. Neopakovateľné. Ľahko sa dajú prepásť. Ak človek nemá nablízku záhradu. A stromy. Ak sa topí v asfalte. Prejdú okolo bez dotyku. Bez závanu. Aké nepredstaviteľné. Že
Dominika Madro: Dediči posmrtnej ríše
(Ukážka z prológu a úvodných kapitol/spevov fantasy románu Dediči posmrtnej ríše, voľne inšpirovaného autorkinou víťaznou poviedkou MCF 2019 Spevy troch posmrtných ríš.) --------------- Toto si hovoria o počiatku Dräkavlšania. Väčšinou pri zbere zdravej úrody. Vzduch bol ako duch. Chodil, skákal, prevracal sa. Sem-tam sa rozbehol a smial ako víchor. Panna Ilmatar, biela
Kristína Horňáková: Obrana krádeže starých fotografií
Pozerám sa na svoju mamu. Na čiernobielej fotke, ktorú som tajne zobrala z jej starého fotoalbumu, má devätnásť. Jedno oko prižmúrené, druhým sa na mňa bezstarostne díva. Obočie má mierne nadvihnuté. Jemne sa usmieva. Pôsobí tak, akoby v tej chvíli ani nemohla byť inou. Nezáleží jej na tom, ako a či
Peter Karpinský: Med z ľadových kvetov
(úryvok z knihy) Po zaviatej ceste sa vlieklo červené auto. Šofér by možno aj pridal, pretože šiel iba šesťdesiatkou, ale stále tak husto snežilo, že nebolo vidno ani na meter dopredu. Stierače usilovne kmitali, no veľké vločky v celých chumáčoch znovu a znovu pokrývali predné sklo auta a celú
Jana Bodnárová: Koža
(úryvok z knihy) K. bývala v izbe asi šesť metrov štvorcových s jedným maličkým oknom, ktorá možno slúžila ako alkovňa. K. si pod okno pritiahla stôl a kreslila pri slabom svetle. Pila litre čaju, fajčila, alebo len tak, s lakťom na stole a v dlani opretou hlavou, pozerala von. Videla dom oproti, ako rozseknutý. Na jeho
Peter Šulej: Fytopaleontológia
(úryvok z knihy) 3. Takto to predsa nemalo byť. Celé zle. Jednoducho cé zet. Peter sa zamiloval do krásnej, inteligentnej, bystrej, talentovanej, očarujúcej, pracovitej, šikovnej atď. mladej ženy. Netušil, že si s ňou berie aj svokru. Doteraz bol skalopevne presvedčený, že všetky vtipy o svokrách sú naozaj len a len
Mária Modrovich: Rozhovor s členkou kultu
(úryvky z knihy) VII. ...? Vieš čo, potom sa mi už zdalo, že jeho hlavný životný cieľ je ísť ľuďom na nervy. ... Určite mal aj nejaké dobré vlastnosti, ale neviem si na ne spomenúť. VIII. ...? Raz sa ma na vernisáži jedna novinárka opýtala, či si myslím, že