Marta Hlušíková: Nenápadní sú vždy naj
(úryvok z knihy) Aj v tretej časti voľného triptychu Modré srdce s kečupovým fľakom – Kam zmizol môj brat – Nenápadní sú vždy naj pôjde o srdce. No nie nakreslené modrou farbičkou so škvrnami od kečupu. Je drevené, ručne vyrezávané a darované z čistého priateľstva. Laura sa konfrontuje so svetom, v ktorom žije, uvažuje, čím raz
Mária Jakúbeková: Maska
(úryvok z pripravovanej knihy) „Nora, Nora, nájdi ma,“ kričala ryšavka spoza spráchnivelej truhlice, nenápadná ako lietadlo v járku. Vedľa nej sa váľali staré kože, na ktorých sa hmýrili pavúky v pravidelných geometrických útvaroch, akoby morseovkou signalizovali hroziace nebezpečenstvo. Odprisahala by, že ich na dve sekundy videla zoradené vo formácii SOS ako
Maroš Krajňak: Situácia dezolácia
(ukážka z knihy) Poď s nami, poď, zavolal Žabovi s roztekanými očkami, zavolal mu známy, o ktorom by Žabov otec, neomylný rozpoznávač bláznov, povedal, že je to čudák, ktorému sa treba bez váhania vyhnúť. Ten človek začal aj skončil ako pokorný baránok, hovoril láskavo, ticho, vľúdne, zdalo sa, že
Bianka Sielniková: Veľká mačacia lúpež
(ukážka z knihy) Marinovačka Ticho som sa blížil ku komínu. Boli tam už všetky mačky a vášnivo mňaukali. Fešanda si ako vždy brúsila pazúriky o stenu komína. - Čo si zmenil? – opýtali sa mačky zborovo. - I d e n t i t u, – vyhláskoval Chochol. – Viete, kto
Ján Babarík: Dobré duše
Romantický horor o najstráženejšom tajomstve Slovenska (úryvok z pripravovanej knihy) Joannes Mátyus vzbudil v prostých Kokavčanoch strach, až hrozivú bázeň. Bol oblečený tak, ako sa v druhej polovici sedemnásteho storočia katolícki vyšetrovatelia a inkviziční sudcovia obliekali – bez zbytočných ozdôb a stroho. Na sebe mal dlhý talár z tmavomodrého súkna, na krku biely štvorcový rabat, na
Katarína Mikolášová: Hus vo veľkomeste
(ukážka z knihy) POZRI, AKO VYZERÁ MRAVČIA SVADBA „Vierka, prosím ťa…“ ockov hlas znie akosi čudne. „Ty ma už o nič nepros.“ Ich šepot mi rozrezáva hlavu na milión kúskov. Hučí mi v nej a praská. Akoby tam lyžica bagra naberala drobné kamene a vzápätí ich vysýpala späť. „Bež
Iveta Zaťovičová: Matkin čas
(úryvok z knihy) I. „Včera sa niečo stalo,“ ozve sa Nora, dlaňou zošuchne pomyselné omrvinky z obrusa a pomaly zdvihne hlavu. Vie, že to, čo sa stalo, je závažné, len nevie, ako takú vec priznať, hoci len pred dcérou, a ako ju definovať. Už od rána sa na to pripravuje,
Ivana Dobrakovová: Malá radosť môže len prospieť
Nemôžem tomu uveriť, ale keď sa ráno zobudím, hneď viem, že som chorá, je mi mdlo, točí sa mi hlava, k čomu sa pripája mierne prechladnutie, v okamihu si uvedomím, že na druhý deň som sa mala vidieť s mužom, na ktorého neprestajne myslím, a ak som chorá – doteraz sa to nikdy
Juraj Kováčik: Bod zlomu
Zbierka poviedok motivovaná rôznorakými ľudskými príbehmi a zároveň filmami, ktoré ste buď videli, alebo ste o nich už aspoň počuli. Spisovateľ, ktorý prišiel o schopnosť čítať knihy. Muž, ktorý stratil ženu svojho života. Fotograf pri večernom fotení mora. Žena neverného muža. Nájomný vrah. Obchodník s akciami. Hráč pokru. Zlatokop.
Matej Rumanovský: Chopinova platňa
(úryvok z pripravovanej knihy) *** Od chvíle, keď prenosku s ihlou uložil na okraj platne a otočením gombíka ju dal do pohybu, stratil o ňu záujem a jeho pozornosť smerovala inam. V protiľahlom okne zaznamenal totiž pohyb, ktorý ho zamestnal natoľko, že už nič ďalšie nevnímal. S prižmúrenými očami a hlavou vysunutou nezvyčajne dopredu pristúpil
Miroslava Kuľková: Hotel Balkán
Každá balkánska krajina má svoj hotel Balkán – cudzinu aj domov, v ktorom sme dočasne, a predsa je všade. Sedem poviedok sa odohráva v siedmich balkánskych krajinách. Ich obyvatelia hľadajú cestu nielen k druhým – vzhľadom na históriu a miesta, kde žijú –, ale hlavne späť sami k sebe.
Vanda Rozenbergová: Storočie
Historizujúci román Storočie je šnúrou príbehov (nielen) jednej rodiny, natiahnutou medzi rokmi 1918 až 2021. Predovšetkým je to však príbeh jedného domu, ktorý je svedkom historických zmien a zároveň konzervuje atmosféru doby i rodinnej dynamiky. Dom stojí v Zdochliaroch, (azda) nejestvujúcom mestečku, ktoré je úplne odlišné od všetkého, čo ste doteraz mohli
Ivana Gibová: Babička©
Deväťdesiate roky, malomestské sídlisko. Detstvá, dospievania, starnutia, rozbité kolená, premočené papuče, susedia, krčmy, škôlky a školy, malomestské životy, Maria Callas a jedna Babička. Ivana Gibová vyštudovala odbor Slovenský jazyk a literatúra na FF PU. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013), ktorá ako rukopis vyhrala v súťaži Debut 2011 a po
Roksolana Zharkova: Berte, hovorí ti ktosi
Bež, Euridika! „Bež“, vraveli jej, „môže to prísť každú chvíľu.“ Mestá sú obkľúčené tankami nepriateľa, cez hranice sa vlečú raketové systémy grady a smerče, na nebi krúžia bojové lietadlá namiesto jarných lastovičiek. Času je málo. Chyť svoj vystrašený cestovný kufor a rýchlo doň nahádž všetko, čím si žila a všetko, kým si
Kristián Lazarčík: Potvora
(ukážka z textu) Kurva si svoje šťastie nikdy neprekurví. Tú univerzálnu pravdu musela moja matka nadobudnúť ešte zamlada. Svojho času bola poriadnou nezbednicou, údajne najväčšou, aká sa kedy premávala uličkami jej rodnej dediny. Vidím ju celkom jasne. Zľahka sa nesie na korčuliach, vietor jej rozfukuje špinavé blond vlasy, má šestnásť