S každým príchodom novembra zhustne premávka v okolí cintorínov a davy ľudí sa začnú trúsiť k hrobom. Vždy, keď vidím tú záplavu plastových dekorácií a kahancov na malebnom pozadí betónu, spomeniem si na svoje roky strávené v Južnej Kórei a na tamojšiu hrobovú kultúru. Celé okolie nášho kórejského mestečka bolo posiate hrobmi. Niežeby sa
(úryvok z knihy) Aj v tretej časti voľného triptychu Modré srdce s kečupovým fľakom – Kam zmizol môj brat – Nenápadní sú vždy naj pôjde o srdce. No nie nakreslené modrou farbičkou so škvrnami od kečupu. Je drevené, ručne vyrezávané a darované z čistého priateľstva. Laura sa konfrontuje so svetom, v ktorom žije, uvažuje, čím raz bude. Tomáš, Laurin mladší brat,
Radoslav Repický je absolventom Školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach na oddelení grafiky a Fakulty umení na Technickej univerzite v Košiciach v ateliéri prof. Rudolfa Sikoru. Intuitívne pracuje s odkazmi zo svetovej populárnej tvorby. V jeho prácach je čitateľná dôverná znalosť historických i súčasných polôh komiksového média. Jeho
Iveta Merglová pochádza z Plzne, kde študovala knižnú kultúru a intermediálnu tvorbu na Fakulte dizajnu a umení Ladislava Sutnara ZČU. Žije v Prahe, živí sa grafickým a webovým dizajnom. Od roku 2016 sa venuje ilustrátorskému projektu Biceps, ilustráciám do časopisov, kníh a krátkym komiksom. V roku 2018
Existujú celosvetové rebríčky, v ktorých sa meria prestíž učiteľského povolania. Snažia sa odhadnúť, akú veľkú spoločenskú úctu a rešpekt požívajú učitelia v danej krajine a vypovedá to mnoho aj o skutočnosti, ako veľmi si daný národ cení vzdelanie. Keď som si tieto rebríčky prezerala, jeho prvé priečky sa v posledných rokoch takmer vôbec nemenia.
(úryvok z pripravovanej knihy) „Nora, Nora, nájdi ma,“ kričala ryšavka spoza spráchnivelej truhlice, nenápadná ako lietadlo v járku. Vedľa nej sa váľali staré kože, na ktorých sa hmýrili pavúky v pravidelných geometrických útvaroch, akoby morseovkou signalizovali hroziace nebezpečenstvo. Odprisahala by, že ich na dve sekundy videla zoradené vo formácii SOS ako dobre zohraté mažoretky. „Už ťa
Jeseň sa u mňa vždy spájala so školou. Už v prvej triede mali pre mňa vety magický účinok. Vidieť na papieri slová a porozumieť im, súhlasiť s nimi alebo nie, to bolo čosi úžasné! Zostalo mi to hádam navždy. Slová a vety sa ma vždy držali ako kliešť. Dnes sa čas akosi zrýchlil. Vyhadzuje nás z bezpečia viet. Ak človek nie
(ukážka z knihy) Poď s nami, poď, zavolal Žabovi s roztekanými očkami, zavolal mu známy, o ktorom by Žabov otec, neomylný rozpoznávač bláznov, povedal, že je to čudák, ktorému sa treba bez váhania vyhnúť. Ten človek začal aj skončil ako pokorný baránok, hovoril láskavo, ticho, vľúdne, zdalo sa, že pradie, medzitým divoko čaroval hlasom.
(ukážka z rukopisu) Nízky prah bolesti je básnická zbierka vychádzajúca primárne zo ženskej skúsenosti. Tá sa čitateľovi odkrýva cez rôzne individuálne príbehy alebo aj sociálne roly prítomné v rodovej histórii aj súčasnosti. Ide predovšetkým o ženy z neprivilegovaných vrstiev, ktoré sa ocitli v rozpore medzi osobnými túžbami a očakávaniami spoločnosti. Znížený prah bolesti je tak
Radoslav Repický je absolventom Školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach na oddelení grafiky a Fakulty umení na Technickej univerzite v Košiciach v ateliéri prof. Rudolfa Sikoru. Intuitívne pracuje s odkazmi zo svetovej populárnej tvorby. V jeho prácach je čitateľná dôverná znalosť historických i súčasných polôh komiksového média. Jeho