Home-Tag: autori uvádzajú

Oľga Gluštíková: Dialekty, šumy. Telá a kontexty

geomorfémy obrastené machom / vo vysokej tráve priehlbiny / zverou opustené ležoviská / vychladnuté skrýše / neobývané brlohy alebo vychodené miesta na okrajoch polí / nevýrazné / za dedinami pri jazerách a blízko rieky / všade sa zakrivujú texty / ich organické / členité povrchy     kódy / šumy a kontexty sinice v

Tomáš Straka: Comfortably numb

Nikdy tu nebude dobre. Toto nie je smutný povzdych, ale obyčajné konštatovanie vychádzajúce z poznania súčasnosti a histórie. Ako tínedžer som sa často pýtal, prečo je to tak. Prečo musíme žiť v pekle, v ktorom sú učitelia žobrákmi, zdravotné sestry odpadom, umelci neprípustnou hanebnosťou a dôstojnosť sa nedostáva ani umierajúcim, nieto ešte politikom. Premýšľal

Mária Ševčíková: Etika odpovedí

Ochrnuli nám prsty a ústa, nedokážeme už zobrať telefón, nie je možnosť odpísať na mail. Nemôžeme prísť na dohodnuté stretnutia, lebo nohy nám vypovedali službu a už ochrnuté ústa a prsty nevedia dať znať, čo sa s nami deje. Jednostrannosť. Ako sa do hory volá, tak sa z hory... ticho. Ticho! Čo sa udeje s krajinou a ľuďmi v nej, ak sa

Barbora Hrínová: Skokan

Január bol pridlhý a depresívny mesiac. Ambróz ho inštinktívne nemal rád. Keď sa vybral začiatkom roka na prechádzku, na vyľudnenom Hlavnom námestí stretol iba chlapíka-stromčeka. Kostým nebol v tvare kužele, ale nadrozmernej medovníkovej formičky a pôsobil komickým dojmom, akoby mal chlapík po boku tela sedem zelených  rúk. Ambróz nechápal, ako v tom vydrží. Obvešaný žiarivou výzdobou mal

Vanda Rozenbergová: Zjedol som Lautreca

(úryvok)   Mal som takmer dvadsaťštyri rokov, bol marec, všetko sa topilo a my sme sa v blate brodili k polorozpadnutým chatkám za osadou Hemjeslo. Hneď v prvej nás čakala žena, staršia a bez zubov, jednu ruku mala poškodenú obrnou. Vlasy schované pod špinavou červenou čiapkou, viseli na nej čierne tepláky a kožušinová vesta

Tomáš Straka: Sizyfos

Viacero generácií súčasných dospelých a takmer dospelých vyrastalo vo vákuu umelého bezpečia. Limitom bolo nebo a odvody, a aj keď televízna ruleta zhruba každých päť rokov vylosovala ďalšieho nepriateľa – Maďari, Rómovia, utečenci, homosexuáli, NATO..., hrozba bola väčšinou len virtuálna. Všetko sa dialo niekde inde. Vojny v moslimskom svete, pandémie v Číne, zemetrasenia v

Júlia Oreská: Posledná Havranka

Zobudila sa zo zlého sna a v tej chvíli vošlo dievča a energicky treslo dverami. Keď si všimla tmu v izbe a rozospatú Havranku, ktorá na ňu žmúrila, začala sa jej ospravedlňovať. Havranka sa na ňu placho usmiala, akože sa nehnevá. Chvíľu bolo ticho, dievča rozpačito postávalo. Zrazu, akoby sa z toho prebralo, usmialo sa a natiahlo k Havranke ruku. ,,Ešte

Ondrej Kalamár: Aforizmy

Keď sa ti zdá, že všetko je tak ako má byť, je to presne tak! Zdá sa ti to. Všetci sme si rovní! ...len čo nás vystrie. To, že mám svoje muchy len dokazuje, že je vo mne zdravé prostredie. Ak sa ti zdá, že si hlupák, upokoj sa. Hlupákovi sa to nezdá nikdy!

Mária Ševčíková: Repete šlágre

Doma bola iba mama. Driemala nad kávou po práci. Ona pije turka, ja som si spravila espresso. Ešte pred tým, ako sa začne slávnosť veselosť, musíme všetko pripraviť, hlavne pripraviť seba. Šišky napiekla sestra, kváskové, čiže nie také, aké robila starká, ale nikto sa nesťažoval. Mala ich priniesť, keď príde s deťmi a mužom. Ja som

Joe Palaščák: Dýchať

October, baby Ak zmeníš v slove láska niekoľko písmen a dve doplníš, vyjde ti šarlach. Ťažko sa to vyslovuje, najmä ak si pár dní po pôrode. Mojej skôr narodenej sestre tieto slabiky uviazli v hrdle skôr, ako sa naučila hovoriť. O pár rokov na jeseň, v čase, keď si moje nedovyvinuté pľúca privykali na