(ukážka z textu) Kurva si svoje šťastie nikdy neprekurví. Tú univerzálnu pravdu musela moja matka nadobudnúť ešte zamlada. Svojho času bola poriadnou nezbednicou, údajne najväčšou, aká sa kedy premávala uličkami jej rodnej dediny. Vidím ju celkom jasne. Zľahka sa nesie na korčuliach, vietor jej rozfukuje špinavé blond vlasy, má šestnásť a chlapci o ňu ešte javia záujem.
Lucia sa vracia z vinohradu. Je podvečer. Slnko zaľahlo za topole pri riečke. Ale Lucia cestu pozná, takže by ju mohla prejsť poslepiačky. Ale... život ju naučil nechodiť so zatvorenými očami, ani ich zatvárať s hocijakého aj nezmyselného dôvodu. Pamätá si krv, roztvorenú ranu, bolesť a vystrašené oči mamy aj otca a jeho slová, keď ju nakladal
Ešte 24 mesiacov nás delí od toho, aby sa prvé storočie “nového“ milénia naplnilo do prvej štvrtiny. Prvá Slovenská Republika je rovnako stará ako bola prvá Československá a tlak času nás občas pri beznádejnom preteku s budúcnosťou núti i bilancovať. Vianočný čas sa zašpinil krvou podobne ako v roku 2022 a miesto strachu z Islamského terorizmu nás napĺňa strach z teroristov,
Motto vyhlásenia novej slovenskej vlády znie: „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“. Aj z tohto hesla je cítiť, že pokoj, konečne pokoj, je cieľom snaženia mnohých ľudí na Slovensku, inak by si to politici nedali do hesla. Moderné Slovensko by pokojne mohlo mať aj iné heslo, napríklad „Európskejší, tvorivejší a zaujímavejší život na Slovensku“. Európskejší môže pokojne znamenať
(Článok vo veršoch) „Ako je ticho, pokojne a velebne, celkom inak, ako keď som utekal,“ myslel si knieža Andrej, „inak, ako keď sme utekali, kričali a bojovali; celkom inak, ako keď sa Francúz a delostrelec ťahali so zlostnými a vydesenými tvárami o vyterák – celkom inak plynú oblaky po tomto vysokom, nekonečnom nebi. Ako to, že som to vysoké
Lao-c', Tao te ťing, verš 16: Vyprázdnite svoju myseľ od všetkých myšlienok srdcom objímte zmier pokoja pozorujte počínanie celého stvorenia premietajte o ich návrate k zdroju. Nedávno ma zarazilo, keď som si v slovenskom mienkotvornom denníku, takpovediac vo vlajkovej lodi slovenskej žurnalistiky, prečítal, že zomrelé knieža zo Schwarzenbergu má odpočívať nie v pokoji - ale
Do vianočného vydania na tému pokoj sme oslovili aj združenie architektiek, urbanistiek a sociologičiek Spolka, ktoré sa okrem iného zaoberá aj rôznymi podobami a funkciami mesta, priestoru, prostredia. Členky Spolky, Lýdia Grešáková (sociologička), Viktória Mravčáková (architektka, urbanistka) a Kristina Roman (architektka), spoločne diskutovali a pripravili podnetný rozhovor, v ktorom približujú svoj pohľad na domov
LOS Potok, kam si sa nahol, si pamätá tvoju oblú tvár a osikový háj ešte zoštíhlel, keď sa v ňom pohli tvoje lopatky. Zdá sa mi – aj rastliny ťa zdravia, ďatelina a vrbovky sa inak vynímajú, keď si tadiaľ prešiel ty, čistina je ešte čistejšia, prázdnota ešte plnšia a slovo ešte múdrejšie, keď si sa ticho díval
pominuteľnosť- pominuteľnosť nech je radostnou riekou plnou rýb v mysli ktorá ustala pokojná nechávajúca plynúť všetko čo je v pohybe ako konár na ktorom aj v temných dňoch bdie žiarivé ovocie viniča v mysli ktorá každý presvätý okamih nazvala súcitným slovom teraz -- cogito (pamiatke z. herberta) pán cogito sa legitimuje, lebo v hranách kameňa
(Ukážka z pripravovanej knihy) Mama Nemám správne dáta, je to chyba systému? Moja mama nerozumie technike a novému. _ Keď videla, koľko hráme, iba nahlas hlesla. Schovala nám nabíjačku, vymenila heslá. - V robote vraj programuje, venuje sa softvéru. Doma stláča iba off, nevzbudzuje dôveru. Keď nám vypne počítač, nepočuje detský plač. -