Martina Buzinkaiová: We should all be a feminist…
Nasledujúce knihy troch slovenských autoriek stvárňujú ženskú skúsenosť, ktorá sa spája so špecifickými problémami: so ženskou telesnosťou a sexualitou, s materstvom, pôrodom, úsilím vyrovnať sa s preddefinovanou rolou ženy (matky, manželky a milenky). Hoci texty tematizujú rovnaké problémy, pristupujú k nim rôzne; kým v niektorých prózach dominuje ostrá revolta (voči rodovým stereotypom, mužom),
Jakub Drábik: Dve generácie slovenských historikov o Jozefovi Tisovi
V októbri 2022 sa v obci Varín uskutočnilo referendum o premenovaní Ulice Dr. Jozefa Tisu. Aj keď bolo pre nízku účasť nakoniec neplatné, viac ako 1000 občanov obce hlasovalo za to, aby ulica naďalej niesla meno vojnového zločinca. Celá aféra ukazuje, že o našich dejinách stále nevieme dosť, že v mnohých
Alena Brindová: Nádej v slovenskej literatúre
Snažiť sa uchopiť motív nádeje môže byť zradné, lebo jej vyjadrenie je nerovnorodé: upíname sa k nej hľadajúc zmysel života, ale naše želania môžu byť aj prozaickejšie a bližšie každodennosti. Nasledujúce knihy spája estetická pôsobivosť, motívy nádeje sú v nich stíšené a zahalené, ale i emocionálne otvorené a naliehavé.
Dávid Dziak: Knihy dobrých správ pre deti
Ľudstvo momentálne nezažíva svoje najlepšie časy, globálne problémy vplývajú aj na deti, a teda ťažko predpovedať, aký to bude mať v budúcnosti na nich dosah. Aj z toho dôvodu sme sa rozhodli predstaviť také knihy od slovenských autorov, ktoré dávajú nádej. Nádej, že nikdy nie sme sami (Dievčatko so zápalkami); nádej, že
Martina Buzinkaiová: V hlavnej úlohe – MATKA
Postava matky bola v umení často zobrazovaná ako starostlivá, zodpovedná, obetavá a láskavá žena, ktorá materstvo vnímala ako najšťastnejšie obdobie svojho života. Idealizovaný obraz matky a materstva však časom prešiel nevyhnutnou demýtizáciou a problematizáciou, v ktorej pokračuje aj súčasná slovenská literatúra. Matky v nasledujúcich troch knihách spája to, že sú ústredným problémom rozprávania a svojím (ne)konaním
Martina Buzinkaiová: O nevyhnutnosti starnutia
Problematika starnutia a staroby je v nasledujúcich prózach vnímaná vo viacerých rovinách: na jednej strane je nevyhnutný proces starnutia intímnym problémom, s ktorým sa musia postavy vyrovnať, na druhej strane prekračuje úzko vymedzený rámec ich života a stáva sa súčasťou verejného diskurzu, v ktorom prevláda odmietavý postoj voči starým ľuďom. V textoch Etely Farkašovej, Jany
Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2021 – básnické zázraky
Slovenskú poéziu pre deti a mládež po šiestich rokoch obohatil jeden z najlepších súčasných básnikov pre deti Valentín Šefčík zbierkou štyridsiatich „zázrakov“, ktorá vyšla pod názvom Zázraky. V stimulovaní slovenskej poézie, teda „v hľadaní hviezd“ pokračuje vydavateľstvo Perfekt, a to druhým ročníkom súťaže o najlepšiu pôvodnú báseň pre deti
Martina Buzinkaiová: Keď rodičia zlyhávajú
Rodina má v slovenskej literatúre od knihy ku knihe rôzne podoby, spoločným znakom však zostáva pomerne časté vedomie deficitu, ktorý je dôsledkom absencie jedného rodiča, rodiny ako celku alebo jednej zo základných funkcií rodiny ako sociálnej skupiny. Nasledujúce knihy spájajú postavy rodičov, ktorí vo svojich rolách z mnohých príčin zlyhávajú, čím
Martina Buzinkaiová: Inakosť v rôznych podobách
Inakosť je atraktívna, ale pomerne frekventovaná téma. Aby dokázala opätovne zaujať, nemala by sa spoliehať len na svoj afektívny (citový, emocionálny) potenciál, ale dbať aj o kvalitu spracovania, spôsob, akým je v konkrétnych textoch modelovaná. Knihy z môjho výberu spája snaha autora a autoriek zachytiť rôzne podoby inakosti (samozrejme, vo vzťahu k ďalším
Dávid Dziak: Knižné/nežné dotyky počas Vianoc
Zorientovať sa v preplnenom knižnom trhu je pre rodiča určite náročné. V nadväznosti na to a blížiace sa Vianoce som vybral päť, resp. šesť kníh, ktoré by svojou umeleckou kvalitou mohli dieťaťu a jeho rodine spríjemniť vianočné sviatky. Ide predovšetkým o novšie tituly vydané v posledných rokoch. Zároveň som „načrel“ do rozličných žánrov, a vybral som
Martina Buzinkaiová: (Ne)veselý obraz periférie
Periféria je v slovenskej literatúre tematizovaná v rôznych podobách. Samotný pojem periférie označuje okrajovú časť mesta, vzdialenejšie predmestie alebo všeobecne okrajovú, vedľajšiu oblasť niečoho. V súvislosti s periférnym však nehovoríme len o geografickom okraji, ale aj o sociálnej, ekonomickej či etnickej sfére, pričom jednotlivé podoby sa môžu navzájom prelínať alebo zo seba priamo vyplývať. Vážnosť
Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2020 – hľadanie veršov
Udalosťou roka 2020 v slovenskej poézii pre deti bolo nájdenie strateného rukopisu konkrétistu Jána Ondruša. Ako zvyčajne, kvalitu detskej poézie udržiava Daniel Hevier. Výborne ju dotvárajú najnovšie zbierky básní pre predškolákov Gabriely Dittelovej a Jany Šimulčíkovej, ako aj prínosný debut v tvorbe pre deti Mirky Ábelovej. Po 37 rokoch E. Markovič našiel
Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2019 – v zábavnom móde
Impulz slovenskej poézii pre deti sa snažilo dať vydavateľstvo Perfekt, ktoré usporiadalo súťaž o najlepšiu báseň určenú deťom a mládeži a následne najlepšie texty vydalo v zborníku. Slovenskú poézii pre deti v roku 2019 obohatila svojím básnickým debutom prozaička Marta Hlušíková. Kvalitu daného roku opäť udržal aj Daniel Hevier, a to výberom zo svojej detskej
Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2018 – overená kvalita, ale aj nový impulz
Jeden z najkvalitnejších súčasných básnikov pre deti František Rojček obohatil slovenskú poéziu v r. 2018 zbierkou Na zmrzline so žirafou. V danom roku vyšlo mnoho reedícií, ktoré predstavujú overenú kvalitu, z ktorých by som odporučil najmä knihu Čo čaká prváka od Daniela Heviera. Kvalitatívnym impulzom pre slovenskú poéziu pre deti je špeciálne
Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2017 – formovanie reči dieťaťa
V roku 2017 vyčnieval v slovenskej poézii pre deti debut Jany Bžochovej-Wild pod názvom Mámenia a preliezačky (Nie tak – ale tak). Z pôvodnej tvorby ešte možno odporučiť zbierku básní Keď ťa chytím, tak ťa zjem! od Jozefa Kollára. Kvalitu daného roka udržal výberom z tvorby Tomáš Janovic v knihe Dínom-dánom. Abecedáre zachránil Daniel Hevier