Peter Karpinský: Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja…
Vraví sa, že Vianoce sú sviatkami pokoja a mieru, hoci... občas to tak vôbec nevyzerá. Hlavne tesne pred sviatkami by ste pokoj hľadali márne. Ľudia sa náhlia, aby stihli kúpiť darčeky pre svojich blízky, aby mali doma pekne upratané, aby mali navarené, napečené... Skrátka, aby Vianoce boli úplne perfektné. Podľa
Jakub Drábik: Slovenskí historici dokazujú, že aj ťažké historické témy sa dajú podať zaujímavo
Komunikácia vedeckých poznatkov a zložitých teórií navonok, smerom k laickej verejnosti, je ťažký koníček. Autorky a autori, ktorí sa na túto úlohu podujmú sú ako ekvilibristi, chodiaci po tenučkom lane natiahnutom nad priepasťou neúspechu, odmietnutia a kritiky. Vychýliť ich pritom môže ako vánok prílišnej zložitosti podaných informácií, tak aj vietor vedeckej nepresnosti. Zápasia
Martina Buzinkaiová: V literárnych izbách
Izby v knihách sú, rovnako ako tie v skutočnom svete, rozmanité. V niektorých sa zdržíme krátko, v iných prežijeme zásadné okamihy našich životov a ich podoba sa nám hlboko vryje do pamäti. Pre postavy z nasledujúcich kníh je intímny priestor izby veľmi dôležitý, ich vzťah k nemu je ale často problematický a nejednoznačný. V debute Nicol
Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2022 – TOP3
Vydavateľstvo OZ FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania vydalo v roku 2022 dve výborné knihy poézie, ktoré výrazným spôsobom obohatili slovenskú poéziu pre deti. Konečne do slovenskej detskej poézie pribudli nové mená, ktoré priniesli niečo iné. Najnovšia zbierka básní Čo by bolo keby od Lenky Šafranovej vyniká originálnosťou
Jakub Drábik: Ako sa mali slovenské ženy počas druhej svetovej vojny
V posledných dekádach sa v profesionálnej historiografii konečne výraznejšie zvýšila intenzita diskusie o postavení žien v rámci fašistických režimov. Na tento trend, aj keď trochu s oneskorením, nadviazala aj slovenská historiografia. Postaveniu žien vo vojnovej slovenskej republike sa venujú dve prezentované knihy dvoch významných slovenských historičiek: Strážkyne rodinných kozubov? od Evy Škorvánkovej a Ľudácka
Jakub Drábik: Súčasné krízy pohľadom slovenských vedcov a vedkýň
Slovenská historická veda a archeológia neustále dokazujú, že majú čo povedať aj k aktuálnemu vývoju a súčasným krízam. Krízy ako epidémie či zmeny klímy nie sú totiž ničím novým a ľudstvo sa s nimi muselo vyrovnávať prakticky počas celej svojej existencie. Obe výrazne ovplyvnili vývoj starých civilizácií a neraz spôsobili ich kolaps. Dve knihy,
Martina Buzinkaiová: We should all be a feminist…
Nasledujúce knihy troch slovenských autoriek stvárňujú ženskú skúsenosť, ktorá sa spája so špecifickými problémami: so ženskou telesnosťou a sexualitou, s materstvom, pôrodom, úsilím vyrovnať sa s preddefinovanou rolou ženy (matky, manželky a milenky). Hoci texty tematizujú rovnaké problémy, pristupujú k nim rôzne; kým v niektorých prózach dominuje ostrá revolta (voči rodovým stereotypom, mužom),
Jakub Drábik: Dve generácie slovenských historikov o Jozefovi Tisovi
V októbri 2022 sa v obci Varín uskutočnilo referendum o premenovaní Ulice Dr. Jozefa Tisu. Aj keď bolo pre nízku účasť nakoniec neplatné, viac ako 1000 občanov obce hlasovalo za to, aby ulica naďalej niesla meno vojnového zločinca. Celá aféra ukazuje, že o našich dejinách stále nevieme dosť, že v mnohých
Alena Brindová: Nádej v slovenskej literatúre
Snažiť sa uchopiť motív nádeje môže byť zradné, lebo jej vyjadrenie je nerovnorodé: upíname sa k nej hľadajúc zmysel života, ale naše želania môžu byť aj prozaickejšie a bližšie každodennosti. Nasledujúce knihy spája estetická pôsobivosť, motívy nádeje sú v nich stíšené a zahalené, ale i emocionálne otvorené a naliehavé.
Dávid Dziak: Knihy dobrých správ pre deti
Ľudstvo momentálne nezažíva svoje najlepšie časy, globálne problémy vplývajú aj na deti, a teda ťažko predpovedať, aký to bude mať v budúcnosti na nich dosah. Aj z toho dôvodu sme sa rozhodli predstaviť také knihy od slovenských autorov, ktoré dávajú nádej. Nádej, že nikdy nie sme sami (Dievčatko so zápalkami); nádej, že
Martina Buzinkaiová: V hlavnej úlohe – MATKA
Postava matky bola v umení často zobrazovaná ako starostlivá, zodpovedná, obetavá a láskavá žena, ktorá materstvo vnímala ako najšťastnejšie obdobie svojho života. Idealizovaný obraz matky a materstva však časom prešiel nevyhnutnou demýtizáciou a problematizáciou, v ktorej pokračuje aj súčasná slovenská literatúra. Matky v nasledujúcich troch knihách spája to, že sú ústredným problémom rozprávania a svojím (ne)konaním
Martina Buzinkaiová: O nevyhnutnosti starnutia
Problematika starnutia a staroby je v nasledujúcich prózach vnímaná vo viacerých rovinách: na jednej strane je nevyhnutný proces starnutia intímnym problémom, s ktorým sa musia postavy vyrovnať, na druhej strane prekračuje úzko vymedzený rámec ich života a stáva sa súčasťou verejného diskurzu, v ktorom prevláda odmietavý postoj voči starým ľuďom. V textoch Etely Farkašovej, Jany
Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2021 – básnické zázraky
Slovenskú poéziu pre deti a mládež po šiestich rokoch obohatil jeden z najlepších súčasných básnikov pre deti Valentín Šefčík zbierkou štyridsiatich „zázrakov“, ktorá vyšla pod názvom Zázraky. V stimulovaní slovenskej poézie, teda „v hľadaní hviezd“ pokračuje vydavateľstvo Perfekt, a to druhým ročníkom súťaže o najlepšiu pôvodnú báseň pre deti
Martina Buzinkaiová: Keď rodičia zlyhávajú
Rodina má v slovenskej literatúre od knihy ku knihe rôzne podoby, spoločným znakom však zostáva pomerne časté vedomie deficitu, ktorý je dôsledkom absencie jedného rodiča, rodiny ako celku alebo jednej zo základných funkcií rodiny ako sociálnej skupiny. Nasledujúce knihy spájajú postavy rodičov, ktorí vo svojich rolách z mnohých príčin zlyhávajú, čím
Martina Buzinkaiová: Inakosť v rôznych podobách
Inakosť je atraktívna, ale pomerne frekventovaná téma. Aby dokázala opätovne zaujať, nemala by sa spoliehať len na svoj afektívny (citový, emocionálny) potenciál, ale dbať aj o kvalitu spracovania, spôsob, akým je v konkrétnych textoch modelovaná. Knihy z môjho výberu spája snaha autora a autoriek zachytiť rôzne podoby inakosti (samozrejme, vo vzťahu k ďalším