Nový román trojnásobnej finalistky ocenenia Anasoft Litera
Vanda Rozenbergová je neprehliadnuteľným hlasom na slovenskej literárnej scéne. Všetky tri jej predchádzajúce knihy, ktoré vyšli vo Vydavateľstve SLOVART, boli nominované na ocenenie Anasoft Litera – Tri smrtky sa plavia (v desiatke 2019), Muž z jamy a deti z lásky (vo finálovej päťke 2018, v René 2018) a Slobodu bažantom (vo finálovej desiatke
Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2017 – formovanie reči dieťaťa
V roku 2017 vyčnieval v slovenskej poézii pre deti debut Jany Bžochovej-Wild pod názvom Mámenia a preliezačky (Nie tak – ale tak). Z pôvodnej tvorby ešte možno odporučiť zbierku básní Keď ťa chytím, tak ťa zjem! od Jozefa Kollára. Kvalitu daného roka udržal výberom z tvorby Tomáš Janovic v knihe Dínom-dánom. Abecedáre zachránil Daniel Hevier
Vladislav Suvák: Ars vivendi
Zakaždým, keď čítam knihu od slovenského filozofa Vladislava Suváka, kladiem si v duchu naivnú otázku: „Kde sa tu taký urodil?“ Na brehu rieky Torysa, popri lipách a brezách zrazu olivovník. Suvák uvažuje i píše akosi neslovensky; ani nezaťahuje, ako sa patrí na východniara, a čo ma udivuje najväčšmi, nevytŕča. Najnovšiu
Michaela Rosová: Tvoja izba
Centrálnou témou najnovšej knihy Michaely Rosovej Tvoja izba (2019) je vnútorné prežívanie a celkové psychologické rozpoloženie rozprávačky. Príbeh nie je komplikovaný, tvorí ho jednoduchá epická linka o tom, ako sa rozprávačka presťahovala do bratislavského bytu a zoznámila sa s jeho predchádzajúcim majiteľom, umelcom Endrem. Následné nadviazanie vzťahu však komplikuje práve rozprávačkino vnútro. Protagonistka
Víťo Staviarsky: Kšeft
„Loli, loli paradička Andre bál... Komangela, komangela čingerla Komange komange čingerla odá míro piráňóro o Béla. Komange komange čingerla odá míro piráňóro o Béla“ Ozývajú sa mi v hlave ozveny leta. Objednám si v žltom vlaku českej spoločnosti rovno dva piva a s ústami nacucnutými na studenú fľašu v spomienkach snívam o tom, koľko krát
Dávid Dziak: Slovenská poézia pre deti r. 2016 – prebudenie uspávaniek
Rok 2016 bol prínosný predovšetkým pre žáner uspávanky, ktorého sa chopili erudovaní básnici Daniel Hevier a Tomáš Janovic, ktorých svojim výberom doplnila Mária Števková. Zároveň ide o to najkvalitnejšie, čo vyšlo v slovenskej poézii pre deti v r. 2016. Jedným z pozitív zbierky Buvibásničky (na pekné sníčky) (Trio publishing) Daniela Heviera je tematická
Alena Sabuchová: Šeptuchy
Útlu knižku som si zaradila k magickým miestopisom, kde je jednou z hlavných postáv krajina, ktorú by ste potom radi navštívili. „Hospodin najprv stvoril hmlu, potom do nej vymyslel Podlasie, a až nakoniec zvyšok sveta,“ tak opísala hlavnú postavu rozprávačke jej teta Irena. Šeptuchy a ich múdrosť vydestilovaná z
Dominika Madro: Svätyne
V jubilejnom 20. ročníku literárnej súťaže Poviedka vyhrala Dominika Madro hlavnú cenu s textom Svätyňa. V priebehu troch rokov text rozpracovala až do troch „Svätýň“ – debutový román jej vyšiel v novembri tohto roku. Svätyne sú príbehom o stigmatizácii neplodnosti, o všeobecne akceptovanom násilí na ženách, o rodičovstve a v neposlednom rade aj o smrti. Dej je zasadený približne
Uršuľa Kovalyk: Čisté Zviera
Nedávno som na Tindri objavil motto istej pražskej sociálnej pracovníčky : „Někdo zachraňuje svět tak, že na facebooku sdílí citáty o veganství, někdo má denně ruce od krve a sraček.“ Keď som ho čítal, doširoka som sa usmial, hneď mi totiž napadla Uršuľa Kovalyk. Bola to práve jej kniha Čisté Zviera
Ivona Pekárková: Lepšia verzia seba
Slovenská poézia dlhodobo trpí deficitom spoločenskej kritiky a cynizmu. Po prvých lastovičkách, ktoré prekročili podobu prvoplánových agitiek, sa v knihe Ivony Pekárkovej Lepšia verzia seba objavuje plnohodnotná spoločensko-kritická poézia. Pekárková nerobí kompromisy – jej básne ironizujú škálu tém, od spoločenských rol a priemernosti cez konzumerizmus a nacionalizmus k literárnemu životu. Dištancovaným a ironicky opisným
Ivana Dobrakovová: Matky a kamionisti
Chcela som na ukážku vybrať nejaký úryvok Dobrakovovej textu. Niečo, čo by v jednej či dvoch vetách uviedlo čitateľa trefne do atmosféry jej najnovšej knihy, stručne a priamo. Otvorila som ju a listovala v nej, no nemohla som nájsť časť, akú som potrebovala. A potom som pochopila, že sa mi to nikdy nepodarí. Neznamená
Simona Fochlerová: Iné “anasoftky” a Dušan Dušek: Strih vetra
„Knihou letíte ľahko a predsa vám z nej víri v hlave.” V mojom prvom rozhovore ako s novou koordinátorkou ceny Anasoft litera som uviedla, že v súčasnosti v slovenských médiách neexistuje rubrikový priestor pre propagáciu výlučne domácej umelecky hodnotnej literatúry. O pár mesiacov sa však ozvali z portálu Knihynadosah, že