Vydavateľstvo OZ FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania vydalo v roku 2022 dve výborné knihy poézie, ktoré výrazným spôsobom obohatili slovenskú poéziu pre deti. Konečne do slovenskej detskej poézie pribudli nové mená, ktoré priniesli niečo iné. Najnovšia zbierka básní Čo by bolo keby od Lenky Šafranovej vyniká originálnosťou a kniha Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky od Silvie Kaščákovej vyniká žánrovo, a to poéziou faktu. TOP3 za rok 2022 dopĺňa rozprávkar Ján Milčák titulom Cukornička (Modrý Peter).
Lenka Šafranová tohto roku debutovala v tvorbe pre deti zbierkou Čo by bolo keby. Slovo „keby“ sa väčšine dospelým spája najmä s negatívnou podmieňujúcou minulou skúsenosťou – keby som ráno skôr vstal, prišiel by som načas do práce; avšak deťom sa to predovšetkým spája s prianím, snívaním a fantáziou – čo by bolo, keby som bol tieňom, drakom, stenou, čo má uši. Takéto sú názvy prvých troch básní a takto autorka pokračuje v celej knihe, ktorú tvorí dvadsaťsedem textov. V uvedenej želacej kompozícii sa prejavuje poetkina nápaditosť a vynaliezavosť. S podmieňovaním pracuje v širokej palete: abstraktnej (dierou v plote) – konkrétnej (stenou, čo má uši); ľudskej (kozmonautom) – prírodnej (morským vánkom) – animálnej (blchou v kožuchu) – predmetnej (šnúrkou na topánke). Tieto originálne perspektívy umožňujú dieťaťu pozrieť sa na svet z iného (dvadsiatich siedmich) uhla(ov) pohľadu a to je najväčším prínosom tejto knižky. Vďaka tomu sa detský recipient môže vžiť do kože iného, čo môže pozitívne formovať jeho empatiu a usmerňovať jeho prirodzený egocentrizmus. Zbierka vyniká aj po ilustračnej stránke, desať veľkých ilustrácií pripravila Lada Zoldak (Ľudmila Žoldáková), ktorá má svoj vlastný a rozpoznateľný štýl. V ilustráciách využila škandinávsku paletu farieb a geometrické tvary. Zaujímavosťou je, že postavám v ilustráciách nevidno do tváre, detský čitateľ tak môže projektovať seba aj do ilustračnej zložky.
V posledných rokoch možno postrehnúť častejšie sa objavovanie poézie, v ktorej sa autori snažia sprostredkovať detskému recipientovi fakty, avšak informatívna funkcia jednoznačne prevažuje nad estetickou. Konečne však vyšla poézia faktu, v ktorej dominuje estetická funkcia nad informatívnou. Silvia Kaščáková v roku 2022 debutovala v literatúre pre deti knihou Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky. Už názov naznačuje, že ide o literatúru – poéziu faktu, v ktorej autorka predstavuje, ako sa z malého Paľka Dobšinského stal slávny zberateľ ľudových rozprávok. Biografiu Dobšinského zobrazuje podnetným a kultivovaným spôsobom, pričom pôsobivo využíva prvky ľudovej rozprávky. Originálne je, že Dobšinského život predstavuje cez jeho detstvo. Detský čitateľ sa tak cez zážitok z narácie, rozdelenej do deviatich častí, dozvedá najmä o tom, ako sa z Dobšinského stal známy zberateľ, pričom do príbehu sú funkčne zakomponované reálie ako názvy miest, kde žil a pracoval, či názvy rozprávok, ktoré zozbieral, prepísal alebo vymyslel. Titul nie je len oslavou Dobšinského, ale aj fantázie, ľudovej slovesnosti, spisovateľov, písania, kníh a rozprávok. Veršovaný príbeh dotvárajú ilustrácie Zuzany Kucirkovej. Dominuje v nich šrafovanie, hnedá farba a jej odtiene, čím nadobúdajú tradičnú, nostalgickú atmosféru, ladiacu s témou knihy. Zaujímavé sú aj kompozične, keďže využíva fragmentarizáciu (ilustrácie detských rúk a nôh).
Veľmi zručné básne pre deti predškolského veku, ako aj prvočitateľov napísal známy prozaik a dramatik Ján Milčák. Zbierka Cukornička je podobná jeho riekankovej knihe Zo štyroch kapsičiek (Mladé letá) z roku 1988. Autor sa zameriava najmä na ročné obdobia (od zimy do zimy), s čím súvisia prírodné a zvieracie témy, motívy a postavy, ktoré personifikuje. Lyrické texty navodzujú hrejivú atmosféru rodinného a prírodného priestoru. Recipientovi funkčne prispôsobuje jazyk, obrazné pomenovania či dĺžku textov, svojou krátkosťou a rytmickosťou sa približujú k riekankám. Samozrejme, tým, že ide o prírodnú tematiku, miestami sa vyskytne konvenčnejší nápad. Spomínanú pokojnú atmosféru podporujú celostranové ilustrácie Renáty Milčákovej, ktoré napriek svojej farebnosti pôsobia jemne.
A na záver do vašej pozornosti dávam ešte Rozprávkový zverinec (Perfekt, il. Peter Uchnár) Ľubomíra Feldeka, zborník víťazných poviedok a básní Magnetická andulka zo súťaže vydavateľstva Perfekt a v poradí už druhé monotematické číslo časopisu Vertigo: časopis o poézii a básnikoch, ktorý po štyroch rokoch opäť oslovil súčasných autorov, z čoho vzniklo špeciálne číslo zamerané na detskú poéziu.
Dávid Dziak pôsobí ako odborný asistent na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy na Pedagogickej fakulte PU v Prešove. Špecializuje sa na literatúru pre deti a mládež. Nedávno mu v spoluautorstve (Z. Stanislavová, M. Klimovič) vyšla monografia (K)rok za (k)rokom v slovenskej literatúre pre deti a mládež (Hodnotové aspekty pôvodnej poézie a prózy v rokoch 1990 – 2021). Píše tiež básne pre deti, ktoré mu vyšli v časopisoch Slniečko (2020 – 2021, roč. 75), Fraktál (2021, č. 4) a Vertigo (2018, č. 5; 2022, č. 4) či v zborníkoch Kapitán Spomienka (Perfekt, 2019) a Kráľovná (Perfekt, 2021). Koncom roka 2021 mu vyšla zbierka interaktívno-inštruktívnych rozprávok Poď do rozprávky (FACE, il. Michal Souček).
