Z poličky Márie Modrovich

Otázku o obľúbených knihách v zásade neznášam, pretože jednak nedokážem zúžiť výber na daný počet, jednak (v prípade, že počet nie je daný) ma spätne vždy ide poraziť, na koľko titulov som zabudla. Musím si ju teda prispôsobiť a rozdeliť na dve podkategórie: prvá sa vzťahuje k obľúbenosti a druhá k aktuálnemu stavu mojej

Z poličky Jakuba Drábika

Albertovi Einsteinovi sa pripisuje známy výrok „ak to nevieš vysvetliť jednoducho, potom tomu dostatočne nerozumieš.“ Einstein nie je známy tým, že by sa mýlil, no v tomto prípade by som si dovolil s ním polemizovať. Keď majú vedci zrozumiteľne vysvetliť zložitý problém, nie vždy to dokážu, no nie je to preto, že tomu nerozumejú dostatočne. Niekedy

Z poličky Ondreja Sokola

Moja polička je v poslednej dobe v čoraz väčšej miere digitálna, nakoľko kvôli práci trávim celé mesiace mimo domova. Navyše, keď knihy akumulujete, odkedy ste sa naučili čítať, v istom bode aj trojizbový byt začne byť vašej zbierke príliš tesný. Napriek tomu sú tituly (asi tak stovka a ďalšie pribúdajú), ktoré proste potrebujem na

Z poličky Marky Staviarskej

Ja som váhy. Dokonca veľmi typické. Je to pre mňa nesmierna námaha vybrať len tri knihy zo svojej poličky!  Rozhodla som sa preto napísať o tých najaktuálnejších knižkách v našich poličkách, ktoré sú akurát dočítané či rozčítané. Dajú sa pekne rozdeliť do vekových kategórií  vhodnosti. Začnem teda deťmi a skončím pri „dospelákoch“. Keďže mám tri malé detičky,

Z poličky Ľudky Žoldákovej

Neviem, ráta sa za poličku aj bar? Keď je v kníhkupectve? Ráta, hejže. Párkrát do týždňa totiž pracujem v kaviarni v Artfore a ak ste niekedy chceli vedieť, čo je pod barovou doskou, tak na. Poháre na vodu. Poháre na latte. Poháre na whisky. Poháre na popanetú whisky. Pohár so šraubovákmi. Kopa papierov prekladaná

Z poličky Marty Hlušíkovej

Ťažko vybrať z množstva kníh, ktoré mám na nočnom stolíku, je tam veľa pokladov. Za svoj najsilnejší čitateľský zážitok považujem prvú časť trilógie Ale Rachmanovovej Študenti, láska, Čeka a smrť. Tento denník ruskej študentky z rokov 1916 – 1920 je mimoriadne  silným svedectvom o ľudských zverstvách zapríčinených politickým systémom, ale aj o ľudských charakteroch. Keď vám doterajší priateľ, dôstojník,

Z poličky Petra Tkačenka

Nebudem predstierať záujem o vyššiu formu literatúry, keď ma od detstva prirodzene lákajú nižšie žánre, kde tečie krv a detektívi s vyhrnutými goliermi na slatinách hľadajú fosforeskujúce obludy. Mal som pritom šťastie, že som na začiatku dráhy konzumenta krvákov narazil na Abecedu mladého detektíva. V polovici deväťdesiatych rokov niektorý redaktor Mladých liet objavil klenot Rakúšana Ericha Ballingera a dal

Z poličky Ivany Havranovej

Ak niekedy vojdem do kníhkupectva, pozerám najmä na knižky v celkom spodných regáloch. A som si istá, že mnohé z nich vôbec nikto nechytil ani len do ruky. Iné tituly a ich autori sa však pred záujmom čitateľov ukryť nemôžu. A myslím si, že bez nich by bol svet chudobnejší ako bez všetkých zlatníctiev. Tak napríklad Daniil Charms. Čtyřnoha

Z poličky Jána Púčeka

Román W. G. Sebalda Austerlitz je, nebojím sa povedať, geniálny. Nádherný príbeh o osobnej i kolektívnej pamäti, o prenose neprenosných skúseností, o hľadaní vlastných stratených koreňov, o hrozných zločinoch spáchaných počas druhej svetovej vojny na nevinných ľudských bytostiach, o dôležitosti nezabúdania. Príbeh starnúceho profesora, ktorý v pokročilom veku zistí, že prežil cudzí (či požičaný?) život, a že jeho skutoční biologickí rodičia

Z poličky Evy Urbanovej

Mám zvyk ukladať si práve rozčítané kusy do svojej knižnice „naležato“. Ustlané majú už na prečítaných alebo čakajúcich knihách. Najviac „ležiakov“ mám teraz v poličke odbornej literatúry, doslova sa tlačia ako na poschodovej posteli. Nie však preto, že by som ich nevedela dočítať, práve naopak, dajú sa totiž čítať stále znova. Jednou z nich je obrazová