Zhodou okolností som si len nedávno urobila poriadok v knižnici. Väčšinu toho, čo sa mi doma za posledné roky nakopilo a čo som dlho sťahovala z podnájmu do podnájmu, som pred mesiacom zabalila a poslala svojmu antikvariátnikovi, nechala som asi iba štvrtinu. Možno ani to nie. Neviem, či som si ponechala práve tie obľúbené. Hádam skôr tie, od ktorých ešte čosi čakám alebo s ktorými sa zatiaľ neviem rozlúčiť.
Maxim Gorkij: Život Klima Samgina
Dielo pozostáva zo štyroch zväzkov, pričom posledný je nedokončený, z nahodených útržkov však vieme, ako hlavný protagonista skončí. Mne sa nezdá, že by bol Klim Samgin až taký slizký červ, ako ho kdesi interpretoval slovenský prekladateľ Pavol Branko. Naopak, pripadá mi pekne komplexný. To, že uprostred spoločenského rozkolu sa k nikomu neprihlási, z neho hádam nerobí zloducha. Pozoruje, vníma, snaží sa porozumieť. Jeho vzťahy so ženami sú akési divné. Ale aj jeho vzťah s matkou bol divný. Teším sa, až si to raz celé prečítam znova. Niečo na tom Klimovi je!
Krishnananda a Amana Trobeovci: Probouzení zranitelnosti
Povedzme, že autori sa venujú predovšetkým detským zraneniam a tomu, ako tieto rané zážitky ovplyvňujú neskôr naše dospelé vzťahy. Podobných kníh už dnes asi vychádza veľa, mňa si jednoducho našli manželia Trobeovci, už ani neviem kde a ako. Čerpajú z dlhoročných skúseností ako terapeuti, všade uvádzajú príklady z praxe. 
Kniha je predchnutá akousi zvláštnou vľúdnosťou, pochopením pre ľudskú zraniteľnosť, strach a pocity hanby, ktoré v sebe od detstva v rôznej miere nesieme.
The Essential Rumi: A Poetry Anthology
Myslím, že som ho kúpila v Indii. Tam som lacno kúpila všeličo, jediný Rumi mi zostal. Asi to nie je zbierka, akú by človek čítal od začiatku do konca a na jeden záťah. Občas knihu vytiahnem a nazriem do nej. Tuším sa takmer až bojím, cítim za každým slovom mnoho prežitého, múdrosť, k akej sa nedospeje len tak. Niečo ma na tom rozochvieva – a nepretržite vábi. Podaktoré básne mi, pravda, nepovedia veľa, ale som optimista, verím, že rokmi dozriem a pochopím.
Foto: Alan Hyža
Michaela Rosová (1984) vyrastala v Senici, absolvovala tamojšie osemročné gymnázium a odišla študovať divadelnú dramaturgiu najprv do Brna, potom do Bristolu. Vyšlo jej postupne niekoľko prozaických kníh, popritom písala aj pre rozhlas a do časopisov, pôvodnú tvorbu aj kritiky. Z novšej tvorby možno spomenúť prózy Tvoja izba a Nepokojní spáči, obe nominované na cenu Anasoft Litera, a román Dar, ktorý vychádza v máji 2023.
