Z poličky Lyrika

Daniel Kehlmann: Tyll

Nádejou číslo jedna je príbeh kaukliara Tylla. Verte, nechceli by ste žiť ako obyčajný dedinský človek uprostred 30-ročnej vojny v 17. storočí. Nikdy nenajedený dosýta, stále dokola len krúpová kaša, inkvizícia sliediaca po úlovkoch, hrozba moru a najmä, čakanie na vojská alebo besných žoldnierov, čo sa prehrmia krajinou a vašu dedinu vyplienia a zapália. Ach áno, raz za rok príde slávny žonglér a šašo Tyll, aby z vás vydoloval štrbavý smiech a ešte niečo zvieracie, no život neprestáva byť úbohý. A prečo nádej? Pre vďaku, že dnes žijeme omnoho krajšie časy ako Tyll. Aj napriek tomu, že Putinovský režim prinavracia stredoveké, barbarské praktiky a ruskí agresori Ukrajine spôsobujú nevýslovné krutosti, ničia, vraždia. Nádej preto, že aj keď čisté zlo je tu, príčetný svet sa proti nemu dokáže spojiť lepšie, ako kedykoľvek predtým.

–

Tao Te ťing: Lao c´ (Chešang kungova kópia v preklade Mariny Čarnogurskej), Ursa Minor, 2021

Nádejou číslo dva je cesta, neobyčajná cesta Tao, o ktorej pred vyše 2500 rokmi podal svedectvo čínsky mudrc Lao c´, aby týmto svojim kánonom položil základy východnej filozofie, spirituality a umenia. Do našej éry tohto fenomenálneho pozorovateľa vecí prírodných, spoločenských, psychologických i transcendentálnych, prinavrátila Marina Čarnogurská. Táto naša prekladateľka zo starovekej čínštiny našla v jednom Pekinskom archíve takzvanú Chešang kungovu verziu Tao Te ťingu, výnimočne opatrenú trefnými anotáciami k jednotlivým kapitolkám. Zistila, že perfektne vystihujú celé dielo a tak vyšlo v slovenčine ako svetový unikát. Prečo nádej? Lebo Lao c´ nadčasovo a konkrétne ukazuje, ako sa zachrániť navzájom a ako zachrániť planétu.

–

Becky Chambers: V jednom zapadlém koutě galaxie

Nádej číslo tri už niekoľko rokov pre mňa pramení z hlavy a klávesnice sci-fi spisovateľky Becky Chambers. Konkrétne z jej cyklu prekrásnych, múdrych, nežných a zároveň tak správne drsných space opier s názvom Poutníci. Stvorila pestrý svet rôznych sapientných druhov žijúcich v galaxii Mliečna cesta. Ľudia sú tu, no, priemer a sú radi, že ich rozvinutejšie rasy prijali ako smútkom i nádejou presiahnutých pútnikov medzihviezdnym prázdnom, potom, ako si zničili Zem. Teraz čítam ostatnú knihu o tom, ako na celkom bezvýznamnej planéte, pred ďalším hyperpriestorovým skokom, nedobrovoľne uviaznu veľmi rozdielne inteligentné tvory. Prečo nádej? Lebo Becky nám ukazuje, ako sa otvoriť inakosti a praktizovať porozumenie.