plátno sa minulo: aj vlasy: aj príručky prvej
pomoci: obhorené mladé mačky sa ovíjajú okolo
prahu

viac niet: noc sa množí v bunkroch a odstavených
vysokých peciach: zamorila chrámové
múry

na havrane sa jagá tenká nahá koža: vo vnútrozemí
ju už zamerali: niekto sa jej dotýka, ešte
živej

niekto sa jej dotýka, akoby nemala telo: v slepej
cele sa od nej rozpaľujú múry: akoby nemala
celé oči

dvadsať rokov nevidela more: lesklo sa od nehy, strhávalo ju
z otcovej jablone: z veže, kam ju vyviedli: skoč,
dolám sa

nebolo jej odpustené

počala sa tma: slepá rehoľnica merala múku na obradný
chlieb, akoby zajtra bolo vzkriesenie: oslepené drozdy
padali do mora

zima sa počala z krvavého vajíčka: vyliahla sa do podoby
hada, tučnela, rástli jej tisíce hláv: akoby vzkriesenie
nikdy nenastalo

v zime a tme sa narodilo dieťa: zavinuli ho do plienok,
vložili do havraninho lona: potom sa spojenie
prerušilo, nikto nevie

zimné trasovisko: omrznutá havrana si líha pod svietiace
obloky: pohli sa

zvracala ostatnú krv: sklo sa zhúžvalo, tma: zimné
psy značkujú frontovú čiaru

nalízala sa prvého snehu: rozdelila
sa vyhladnutým

cez polovičný november, padajúce vtáky: streľbu,
modlitby: pošta nedoručuje, na cestovné
poriadky sa nedá spoľahnúť

cez krvavé jablká: začnú zimné hry pod
snehom, vdovci stvoria snehovú
bohynku: do slnovratu

cez hrubnúci biely dážď, narušené hranice: výbuchy,
modlitby: listy od neznámych neznámym
padajú do prázdnej studne

noc sa štiepi na hodiny bez začiatku a hodiny
bez konca: za hranicou

nechránené ženy v krvácajúcom rade: tábor
horí, nikto sa nedostal von

havranina hodina: otvorená do zajtra

závan: akoby rozhovor uprostred diery noci: cudzí
milenec sa obracia tvárou, krvavé perie
na tele

kdesi, tu: zberný tábor už nestačí, autobusy ťahajú
strminami: nevidieť, nič
nevidieť

akoby splašená samička túžba: cudzí milenec bez
podoby, uprostred poľa kráter, krvavé
lono

zlisovať starý deň a hodiť vetru: označený
dobytok ženú do vagónov

vraj budú hostiny: svadby, kary: ľadové
plochy zasypú škvarou

havranu vyhladujú na smrť: nikdy jej
neodpustili

vnútorné jazerá zamrznú na kosť: noc stúpa,
zaplavuje príjazdové cesty: do osady sa nahrnuli
biele vlky

vykopali jamy: priesvitné zvery prešli
cez zátarasy: začína spln,
hlad

dlho sa postila, tancovala
so zvermi

noc sa stáva ľahkou: priezračné mačky putujú
k mýtnici: most ešte nie je obnovený

sucho sneží: do rána obelejú havranine
oči: konzervy s krvou prišli neskoro

po útoku zima: praskliny na klenbe slepnú,
mokvajú: na havranu sneží

dni bez správ: nevedela, kam mierili záložné
sily: kam sa pohol divý oheň
z roviny

všedné ticho pred zimou: začínajú dni štyridsiatich
zamrznutých nemluvniatok

nemohla odísť

Anna Ondrejková je poetka. Debutovala v roku 1975 zbierkou Kým trvá pieseň, odvtedy je vyšlo viacero ďalších básnických kníh ako napríklad Plánka, Havrania, snová, Skoromed, skorokrv, Úzkosť, december: Izoldine vlasy horia, Príbeh (ja) na mladom snehu.