Pozor, pozor, prichádza ten čas! Čas radosti, veselosti. Keď... Mne sa to akosi nezdá. Mailová schránka praská vo švíkoch, prijaté a neprijaté hovory sa kopia, počítač hlási: Disk je plný!, nástenku mám posiatu žltými aj zelenými „pripomínacími“ papierikmi, neposkladaná kopa prádla v spálni začína dosahovať výšku Gerlachu, nedokončený adventný veniec na stole kričí: Už len pár
Keď som dostala ponuku predstaviť pre portál Knihy na dosah tri radostné knihy od slovenských autorov, radostne som súhlasila a myslela si, že to bude ľahké. Čítala som od detstva všetko, čo mi prišlo pod ruku (doslova a do písmena – od kníh, ktoré sme ako deti dostávali cez rodičovskú a školskú knižnicu až po knižnice
Druhá svetová vojna, Slovenský štát, holokaust. Hoci ide o témy z minulosti, majú čo povedať i dnešným čitateľom a čitateľkám. Nasledujúci autori sa rozhodli vyrovnať sa s našou minulosťou cez príbehy troch (ne)obyčajných ľudí: spoznáme osud malého židovského chlapca, nešťastného stolára Brtka i mladej Tisovej zapisovateľky. Príbeh útlej novely Petra Krištúfka, Ema a smrtihlav (2014), sa odohráva na prelome 30. a 40.
Jedným z aktuálnych trendov v slovenskej próze je pohyb z centra na perifériu a tendencia k regionalizmu a folklorizácii. V nasledujúcich troch prózach sa tri slovenské autorky síce vyberú na perifériu či do minulosti (vlastnej, intímnej i spoločenskej, slovenskej), no nezabúdajú ani na súčasnosť, ktorá sa v textoch sprítomňuje viacerými spôsobmi. V Čepci (2019) Kataríny Kucbelovej sa rozprávačka rozhodne naučiť šiť
Vraví sa, že Vianoce sú sviatkami pokoja a mieru, hoci... občas to tak vôbec nevyzerá. Hlavne tesne pred sviatkami by ste pokoj hľadali márne. Ľudia sa náhlia, aby stihli kúpiť darčeky pre svojich blízky, aby mali doma pekne upratané, aby mali navarené, napečené... Skrátka, aby Vianoce boli úplne perfektné. Podľa mňa však vianočné sviatky vôbec
Komunikácia vedeckých poznatkov a zložitých teórií navonok, smerom k laickej verejnosti, je ťažký koníček. Autorky a autori, ktorí sa na túto úlohu podujmú sú ako ekvilibristi, chodiaci po tenučkom lane natiahnutom nad priepasťou neúspechu, odmietnutia a kritiky. Vychýliť ich pritom môže ako vánok prílišnej zložitosti podaných informácií, tak aj vietor vedeckej nepresnosti. Zápasia s výzvou, ako pretaviť zložité koncepty
Izby v knihách sú, rovnako ako tie v skutočnom svete, rozmanité. V niektorých sa zdržíme krátko, v iných prežijeme zásadné okamihy našich životov a ich podoba sa nám hlboko vryje do pamäti. Pre postavy z nasledujúcich kníh je intímny priestor izby veľmi dôležitý, ich vzťah k nemu je ale často problematický a nejednoznačný. V debute Nicol Hochholczerovej, Táto izba sa nedá
Vydavateľstvo OZ FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania vydalo v roku 2022 dve výborné knihy poézie, ktoré výrazným spôsobom obohatili slovenskú poéziu pre deti. Konečne do slovenskej detskej poézie pribudli nové mená, ktoré priniesli niečo iné. Najnovšia zbierka básní Čo by bolo keby od Lenky Šafranovej vyniká originálnosťou a kniha Ako Paľko Dobšinský
V posledných dekádach sa v profesionálnej historiografii konečne výraznejšie zvýšila intenzita diskusie o postavení žien v rámci fašistických režimov. Na tento trend, aj keď trochu s oneskorením, nadviazala aj slovenská historiografia. Postaveniu žien vo vojnovej slovenskej republike sa venujú dve prezentované knihy dvoch významných slovenských historičiek: Strážkyne rodinných kozubov? od Evy Škorvánkovej a Ľudácka prevýchova Maríny Zavackej. Problematike žien
Slovenská historická veda a archeológia neustále dokazujú, že majú čo povedať aj k aktuálnemu vývoju a súčasným krízam. Krízy ako epidémie či zmeny klímy nie sú totiž ničím novým a ľudstvo sa s nimi muselo vyrovnávať prakticky počas celej svojej existencie. Obe výrazne ovplyvnili vývoj starých civilizácií a neraz spôsobili ich kolaps. Dve knihy, z ktorých jedna sa zameriava