Slovenská historická veda a archeológia neustále dokazujú, že majú čo povedať aj k aktuálnemu vývoju a súčasným krízam. Krízy ako epidémie či zmeny klímy nie sú totiž ničím novým a ľudstvo sa s nimi muselo vyrovnávať prakticky počas celej svojej existencie. Obe výrazne ovplyvnili vývoj starých civilizácií a neraz spôsobili ich kolaps. Dve knihy, z ktorých jedna sa zameriava na epidémie v dejinách a druhá na životné prostredie a klímu v dejinách, predstavujú pre čitateľov cennú príležitosť preniknúť do významných tém, ktoré sú v dnešnom svete veľmi aktuálne a spoznať výsledky najnovšieho výskumu v danej oblasti spracované čitateľsky atraktívnym spôsobom (knihy sú zamerané skôr na laického čitateľa než na odbornú verejnosť).
Obe publikácie pripravila trojica významných vedcov Slovenskej akadémie vied, Branislav Kovár (Archeologický ústav SAV), Oliver Zajac (Historický ústav SAV) a Lucia Benediková (Archeologický ústav SAV). Všetci traja nie sú len špičkoví odborníci vo svojich odboroch, ale aj významní popularizátori vedy a preto neprekvapí, že ide nie len o mimoriadne kvalitné, ale aj o čitateľsky zaujímavé spracovanie problematiky. Na oboch knihách sa dokopy podieľalo niekoľko desiatok väčšinou slovenských, no vo viacerých prípadoch aj zahraničných odborníkov.
O kvalite knihy Epidémie v dejinách (Premedia, 2020) svedčí okrem zostavy autorov jednotlivých kapitol tiež to, že sa stala Knihou roka. O tom, že ide o čitateľsky mimoriadne zaujímavé spracovanie problematiky zas napovie fakt, že sa stala bestsellerom s tisícami predaných kusov a pozitívnymi reakciami čitateľov. Ponúka dôležitý pohľad na vplyv chorôb a epidémii v rôznych obdobiach ľudských dejín. Skúmaním epidémií v minulosti môžu čitatelia získať prehľad o tom, ako sa spoločnosti vyrovnávali s epidémiami, aké stratégie sa používali na zmiernenie ich účinkov a aké dlhodobé dôsledky prinášali. Takéto historické poznatky sú dôležité, najmä vo svetle nedávnych globálnych výziev v oblasti zdravia.
Pomôcť však môže aj pri snahách o vyvracanie rôznych dezinformácií, ktorými bol verejný priestor zaplavený najmä v súvislosti s epidémiou COVID-19. Epidémie sú niečo, čo žiaľ vždy bolo a zrejme aj bude súčasťou ľudských dejín. Podobne ako dezinformácie. Pochopenie zákonitostí, reakcií a výsledkov minulých epidémií nám môže pomôcť pri vytváraní účinnejších stratégií v boji proti súčasným a budúcim zdravotným krízam. Okrem toho môže skúmanie historického kontextu epidémií umožniť hlbšie pochopenie sociálnych, ekonomických a politických dôsledkov, ktoré vznikajú počas takýchto búrlivých období.
Podobne kniha Klíma v dejinách (Premedia, 2022) prináša texty špičkových odborníkov zo slovenskej, českej i širšej európskej vedy spracovaných osviežujúcim spôsobom a venujúcich sa výsostne aktuálnym problémom. Klíma v dejinách upozorňuje na hlboký vzťah medzi ľudskými civilizáciami a ich prírodným prostredím. Umožňuje čitateľom preskúmať, ako spoločnosti v rôznych epochách spolunažívali so životným prostredím a ako ich ovplyvňovala miestna i globálna klíma. Štúdiom interakcií medzi človekom a životným prostredím v minulosti môžeme získať cenné ponaučenia a poznatky pre riešenie súčasných environmentálnych výziev. Vďaka širšiemu pohľadu „z diaľky,“ aký nám prináša táto kniha, si môžeme lepšie uvedomiť dlhodobé dôsledky ľudskej činnosti na životné prostredie.
Obe knihy sú dôležité nielen pre svoj historický obsah, ale aj pre svoju schopnosť osvetliť súčasné problémy. Ponúkajú širšiu perspektívu, ktorá nám umožňuje prepojiť minulosť so súčasnosťou a v konečnom dôsledku prijímať informované rozhodnutia pre lepšiu budúcnosť. Čitatelia si vďaka týmto knihám môžu rozšíriť svoje vedomosti, rozvíjať schopnosti kritického myslenia a prehĺbiť si porozumenie pre zložitosť sveta, v ktorom žijeme.
Jakub Drábik sa narodil v Košiciach. Vyštudoval históriu a v roku 2014 získal na Ústave svetových dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe titul Ph.D. Vo svojom výskume sa zaoberá komparatívnym štúdiom fašizmu (predovšetkým britského a českého fašizmu) a vybranými otázkami z dejín juhovýchodnej Ázie v 20. storočí. Absolvoval niekoľko študijných a výskumných pobytov, v akademickom roku 2012/2013 pôsobil na Oxford Brookes University pod vedením prof. Rogera Griffina, v akademickom roku 2017/2018 zas na Central European University v Budapešti pod vedením prof. Constantina Iordachiho. Momentálne pracuje na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom monografií Mýtus o znovuzrození (2014), Fašista (2017) a Fašizmus (2019) a množstva odborných a vedeckopopulárnych štúdií a článkov. Je členom International Association for Comparative Fascist Studies.
