Home-literárna kaviareň-odborné články, eseje

Lucia Stašíková: Obraznosť v diele Chalíla Džibrána Prorok

Napriek tomu, že dielo Prorok od libanonského spisovateľa Chalíla Džibrána vzniklo v roku 1896 a bolo preložené do viac ako sto jazykov, u nás je pomerne málo známe. Prorok je žánrovo veľmi ťažko zaraditeľným dielom. Mohli by sme povedať, že je to lyrická próza, alebo akési podobenstvá vložené do lyrického textu. Často je tiež označované

Matej Barč: Novomeského Otvorené okná. Pozoruhodne rôznorodá zbierka

Už samotný názov zbierky odkazuje na generačnú a osobnú situovanosť Novomeského ako básnika, odkazujúcu na inšpiráciu medzivojnovými západnými avantgardami a prostredím veľkomesta (Paríž, Berlín, Moskva – v horváthovskom zmysle prerubovania „okien do Európy“ pre slovenskú literatúru a jej témy), v súvislosti s novými tvorivými inšpiráciami môžeme hovoriť o prevzdušnení, očistení, vyvetraní dovtedajšej slovenskej literatúry (porov. Barborík: Básnik vo svete, svet v básni.

Romana Javorčeková: Filmová kultúra v online priestore

V apríli roku 2020 spustila RTVS kampaň „Zostaňte doma“. Bolo to zároveň jedno z odporúčaní odborníkov, ktoré malo zabrániť šíreniu korona vírusu. Slogan uvedený v bublinke, ktorý mal v spoločnosti rezonovať v období plnom neistoty a chrániť životy ľudí, nasvedčuje tomu, že nastala veľká zmena v chápaní súkromného a verejného priestoru. A tú už predurčil vznik internetu. „Zostať doma“ sa však

Matúš Marcinčin: K ďalekým modrým vrchom

Nás však čosi ženie, nutkanie pozrieť sa za tie modré vrchy. Územie za vrchmi, to je odveký sen a túžba. Potrebuje to každá generácia – onen sen ísť ďaleko-preďaleko. Preplavili sme sa cez oceán, aby sme... čo? Čo práve nás poháňa mocnejšie ako iných?  (Louis L´Amour)   Sen o ďalekých modrých vrchoch za oceánom stvoril Nový

Katarína Hrabčáková: Podoby a premeny feminínnej identity v súčasnej slovenskej poézii

Dejiny slovenskej poézie písanej ženami sa nevyznačujú kontinuálnosťou, nemožno ich vnímať ani ako premeny básnických programov, avšak je podnetné sledovať tvorbu autoriek tak, ako sa utvárala v priebehu času. Mohli by sme hovoriť o postupnom skladaní individuálnych, spočiatku od seba nezávislých, hlasov do výsledného mnohohlasu. Ženská poézia v minulosti čelila mnohým problémom, nie každé obdobie histórie

Jakub Souček: Medzi arbitrárnosťou a ikonickosťou v lyrickom texte

(v básňach Červený fúrik od Williama Carlosa Williamsa a Karawána od Huga Balla) Emil Staiger v monografii Poetika, interpretace, styl uvažuje o odlišnej percepcii lyriky oproti epike či dráme. Lyrické žánre sú podľa neho najspontánnejšie a diskurzívnosť v ich analýze nehrá hlavnú úlohu, ba niekedy je skôr prekážkou porozumenia. Čítať lyriku v tomto zmysle znamená naladiť sa na

Stanislava Sivčová: Medzi dystópiou, kyberpunkom a umeleckou p(r)ózou

Michal Hvorecký: Trol Michal Hvorecký patrí v súčasnej slovenskej próze k najpopulárnejším, najšpecifickejším, no aj najkontroverznejším autorom, čo sa odráža i v kritickej reflexii jeho tvorby. Tá sa vyznačuje originalitou tém a ich spracovania už od prvotiny, napríklad vo využívaní a navrstvovaní postupov (obzvlášť) populárnej kultúry, ako sú téma modernej mestskej civilizácie a jej

Matúš Marcinčin: Dar a tajomstvo nepochopenia

(Medzi vierou, neverou a interpretáciou) Miesto náboženskej (ne)viery v živote spisovateľov, básnikov a dramatikov je vo všeobecnosti rešpektované ako relevantný fenomén pri zmocňovaní sa ich diela. Je však viera a nevera relevantnou skutočnosťou aj na strane čitateľa ako autora interpretácie toho-ktorého umeleckého textu? Prvé slovenské vydanie Chestertonovho románu Muž, ktorý bol Štvrtok vyšlo s podtitulom ... zlý

Silvia Rosivalová Baučeková: Transcendentálne požieranie

Groteskné ženské telá v dielach Margaret Atwoodovej, Jeanette Wintersonovej a Aimee Benderovej Ruský literárny vedec Michail Michailovič Bachtin vo svojej štúdii o diele Françoisa Rabelaisa popísal dve koncepcie ľudského tela: estetický ideál, ktorý dominoval v obdobiach antiky a renesancie a zobrazovanie tela ako groteskného objektu typické pre dielo François Rabelaisa. Bachtin tvrdil, že klasické telo, ktoré je štandardom v kanonických antických a renesančných

Matúš Marcinčin: Prekročiť prah pustatiny

(O predpoklade pochopenia) Hlúpy muž stavia svoj dom na piesku (a múdry na skale). S tým sa dá len súhlasiť. Ak by to však platilo absolútne, Antoine de Saint-Exupéry by bol úplným idiotom (a mnohí ďalší s ním). Bez nesmierneho množstva piesku by nebolo Exupéryho. Na sivom piesku africkej Sahary dodnes pevne stojí jeho veľké dielo