Home-literárna kaviareň-odborné články, eseje

Etela Farkašová: O radosti

Priznám sa, že o radosti som ešte  nikdy nenapísala osobitný text. Niežeby sa vôbec nevyskytovala v mojich prózach, esejach či básňach, no nikdy nebola ich hlavnou, ba ani vedľajšou témou, len sa v nich tak mihla, zľahka sa ich dotkla, no nikdy sa v nich natrvalo neusádzala – na rozdiel napríklad od bolesti, súcitu, úzkosti, neistôt a obáv alebo

Soňa Uriková: Z babkinej kuchyne, do Londýna a späť

Na Štedrý deň roku 2004 mi zomrela babka Jožka. Dedko František, jej muž, bol vtedy po smrti, a preto sme u nej na dedine už pár rokov trávili Vianoce. My, Urikovci (rodičia a tri dcéry), a tiež päťčlenná rodina otcovej sestry. V ten deň pred dvadsiatimi rokmi sme dokončovali na našom mestskom byte posledné vianočné prípravy, balili darčeky a

Martina Timková: Komika a Edgar Allan Poe?

Edgar Allan Poe (1809 – 1849) je známy predovšetkým ako autor napínavých, strašidelných a temných príbehov. Obmedziť Poeovu tvorbu iba na hororové texty by však bolo nesprávne. Dielo tohto amerického spisovateľa je totiž bohaté a rôznorodé: písal detektívne príbehy, literárnoteoretické texty, melancholické básne, satirické i komické poviedky. Vo svojej tvorbe dokázal súdobú „nízku“ literatúru (napr. obľúbené

Folklór žije! Ale…

Folklór žije. Nepochybne. A predsa. Tisíce Slovákov tancujú, spievajú a hrajú vo folklórnych súboroch a skupinách. Státisíce aspoň občas sledujú folklórne predstavenia v amfiteátroch či televízii. Milióny si v sprche spievajú staré piesne alebo sa k spevu pridajú okolo táboráka, púšťajú si modernizovaný rom-pop, vnárajú sa do digitálneho folklóru mémov, zariaďujú si svoje domy sami, a tým prispievajú k novodobému ľudovému dizajnu.

Miroslava Kuľková: Ako filozofia lieči a prečo by sme ju mali počúvať aj dnes

Na úvod začnem hádankou – čo obohacuje život, pomáha v boji proti konšpiračnému mysleniu a rieši životné dilemy tam, kde psychológia nepomáha? Odpoveďou by možno mohla byť filozofia. Filozofia ako dôležitý doplnok kritického myslenia V roku 2020, v čase najhlbšej pandémie, som zo svojej izby v rodičovskom byte začala zadarmo ponúkať kurzy kritického myslenia a mediálnej gramotnosti. Znepokojovalo ma

Martin Makara: Ako som sa vďaka poznámkam (konečne) naučil čítať

Čítať možno mnohými spôsobmi – prehľadovo aj výberovo, letmo aj pozorne, náhodne aj cieľavedome. Nech je naša motivácia k čítaniu akákoľvek, mali by sme k textu vždy zvoliť prístup najvhodnejší ako jeho povahe, tak aj našej potrebe. Pokiaľ po texte siahame s istým cieľom – dozvedieť sa čosi nové, pobaviť sa či navodiť si predstavu –, mali

Magda Vášáryová: Pokoj, pokoj mi dajte!

Motto vyhlásenia novej slovenskej vlády znie: „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“. Aj z tohto hesla je cítiť, že pokoj, konečne pokoj, je cieľom snaženia mnohých ľudí na Slovensku, inak by si to politici nedali do hesla. Moderné Slovensko by pokojne mohlo mať aj iné heslo, napríklad „Európskejší, tvorivejší a zaujímavejší život na Slovensku“. Európskejší môže pokojne znamenať

Edita Príhodová: „Príď, náš Pane! So svojou berlou lásky, pokoja“

Pri bádaní po význame pojmu pokoja sa môžeme odraziť od definície, akú podáva Slovník biblickej teológie. Jeho autori uznávajú, že človek si z celej hĺbky svojej bytosti želá pokoj. Dokonca po ňom „lačnie všetkými túžbami“ (Léon-Dufour, 1990, s. 902). Pokoj – hebrejsky šalom – je často používaným slovom starozákonnej i novozákonnej Biblie. Význam biblického slova šalom

Marta Hlušíková: Pokoj

Pokoj. Slovo s toľkými významami: stav bez pohybu, stav nečinnosti, stav bez ruchu, hluku, vojny. Takže mier. Plynulý tok, vyrovnanosť, spokojnosť. Ticho. Dalo by sa ešte dlho takto pokračovať. Áno, pokoj je stav, po ktorom túžime mnohí. Pred takmer tridsiatimi rokmi Daniel Hevier napísal: Ešte nikdy nebolo toľko ľudí, ktorí tak rozumejú životu! Práve preto

Silvia Rosivalová Baučeková: Sloboda alebo väzenie: vyberáš si ty!

Metafory paralýzy v románe Companion Piece od Ali Smith[1] Pohyb je neoddeliteľnou súčasťou života. Rastliny sa otáčajú za slnkom, vtáky migrujú do teplých krajín, bylinožravce sa presúvajú na čerstvé pasienky a mäsožravce nasledujú svoju korisť. Ani ľudia nie sú v tomto výnimkou. Skupiny aj jednotlivci od nepamäti putovali hľadajúc pohostinnejšie podnebie, bohatšie loviská či exotické poklady. V dvadsiatom