Home-autori uvádzajú

Richard Pupala: Noc s korytnačkou

V školskom klube si spravila úlohy. Ticho sedela v lavici a čakala, kým bude môcť odísť domov, a vychovávateľka chcela vedieť, prečo sa nehrá s ostatnými alebo si aspoň nekreslí; kreslí predsa rada. Dorotka neodpovedala. Stuhla v šiji a sklopila pohľad. Nemohla prezradiť, prečo nekreslí. Na ceste zo školy ju dobehol Tomy a celý

Tomáš Straka: Vo svete žijú svety

Vo svete žijú svety a základ demokracie vždy bol, aby tam žili spolu. Vo svete žijú svety a v dobe po Nietzschem, Wittgensteinovi a Rortym je veľmi ťažké hovoriť o dobre a zle, to, čo by nás malo zaujímať, je utilita. Vo svete žijú svety a ich odlišnosť nikdy nebola tak očividná ako práve teraz.

Iveta Merglová: Cvičenie

Iveta Merglová pochádza z Plzne, kde študovala knižnú kultúru a intermediálnu tvorbu na Fakulte dizajnu a umení Ladislava Sutnara ZČU. Žije v Prahe, živí sa grafickým a webovým dizajnom. Od roku 2016 sa venuje ilustrátorskému projektu Biceps, ilustráciám do časopisov, kníh a krátkym komiksom. V roku 2018

Johanovi bratia

Cyklus ilustrácií o žabiakovi Johanovi je vytvorený pre potreby portálu Knihy na dosah a Verejnej knižnice Jána Bocatia anonymným slovenským ilustrátorom.

Johan a Vianoce

Cyklus ilustrácií o žabiakovi Johanovi je vytvorený pre potreby portálu Knihy na dosah a Verejnej knižnice Jána Bocatia anonymným slovenským ilustrátorom.

Mária Ševčíková: Káj a Gerda

Káj pootočil hlavicou na radiátore a pokúsil sa pridať pár stupňov. December šľahal do okien, ako len mohol a ako sa mu chcelo. Káj si vždy potrpel na bývanie v starom meste, čo znamená, vysoké stropy a staré okná, čo znamená prievan a studenú zem, čo znamená zimu a tri svetre. Je potreba si určiť priority! A to Káj vedel. Vedel,

Ivana Gibová: Don’t ignore me

A zas si vianočnú šichtu zlízla Karolína, lebo ako jediná nemala deti, no kde je tu spravodlivosť, že kolegovia sa doma obžierajú kapustnicami a ona už tretí rok po sebe musí ťahať v robote do polnoci. Ešte navyše kvôli trom zúfalcom, čo tu sedia každý osve a pijú hnusné lacné vína; to budú dnes

Ján Púček: Oheň v dome

Okrúhly stôl. A pri ňom sedia. Dve ženy a jeden muž. Neuzavretý kruh. Pamätá si ten stôl, ten kus nábytku. Roky. Spoločných obedov. A štedrých večerí. Naháňačiek. Rozhovorov. I ťažkých mlčaní. Tri životy, prinajmenšom. Ale teraz sú to celkom iné Vianoce. Na stole chýba obrus. Na stole chýba svietnik i sviečka. Na stole chýba všetko, len tri páry nervóznych

Eva Urbanová: Ako Jeleňatý a Kravatý chytali atmosféru Vianoc

Ilustrácia: Radka Čabrádi Tvrdoňová Postavy Jeleňatého a Kravatého vymyslel môj ocino, keď som bola malá. Neviem, ako presne Jeleňatý a Kravatý vyzerali v jeho predstavách, ale ja som si vždy Jeleňatého predstavovala ako jeleňa, ale nie hocijakého, skrátka jeleňa jeleňatého, takého, ktorý vám ako PRVÝ napadne pri slove jeleň – MÁTE TO?

Ján Mičuch: Tomáš XX. – Gabika

Pred lekárkou fakultou je dlhý rad. Zbierku na pomoc Rumunsku vyhlásili v rádiu už ráno, no ešte po zotmení jazdí mestom húkajúca dodávka, hlas z megafónu ľuďom pripomína, aby nosili len potraviny. Tomáš má ťažký ruksak stále na chrbte. Babka s mamou mu nabalili cukor, múku a cestoviny, on sám priložil konzervy koložvárskej kapusty.