Bež, Euridika! „Bež“, vraveli jej, „môže to prísť každú chvíľu.“ Mestá sú obkľúčené tankami nepriateľa, cez hranice sa vlečú raketové systémy grady a smerče, na nebi krúžia bojové lietadlá namiesto jarných lastovičiek. Času je málo. Chyť svoj vystrašený cestovný kufor a rýchlo doň nahádž všetko, čím si žila a všetko, kým si bola doteraz. Vlastne nie všetko,
Iveta Merglová pochádza z Plzne, kde študovala knižnú kultúru a intermediálnu tvorbu na Fakulte dizajnu a umení Ladislava Sutnara ZČU. Žije v Prahe, živí sa grafickým a webovým dizajnom. Od roku 2016 sa venuje ilustrátorskému projektu Biceps, ilustráciám do časopisov, kníh a krátkym komiksom. V roku 2018
V ktorýsi deň stvorenia Boh vyslovil hudbu. A hudba bola všade. Boli takí, čo o nej vedeli hovoriť prostredníctvom dĺžky strún, alebo čísel. Keď sa čísla minuli, bolo treba nájsť nové slová, nie prestať počúvať. V ušiach už dlho znie šum prúdiacej krvi. Boh stvoril viditeľné. Dlho sa zdalo, že čo je krásne, je
(ukážka z rukopisu) - vtáctvo VOD - jar je tu v plnom rozsahu podľa paragrafu 27 zákona o dani z pridanej hodnoty - inými slovami (slovami fu xuan): aké smutné je byť ženou! - vtáky štebocú svoje algoritmy svoje kaprekarove konštanty - dívam sa cez zeleň na teba a pripadáš mi iba 1280 x 720
Michal Souček vyštudoval Fakultu architektúry a dizajnu STU v Bratislave (2020), ako vysokoškolák absolvoval tiež študijné pobyty na Politecnico di Milano a La Salle v Barcelone. Už ako študent ilustroval knihy pre deti od vojvodinského autora Zoroslava Jesenského Ide T-Rex (2016) a Zo života bĺch (2019) aj od vojvodinskej autorky Márie
Iveta Merglová pochádza z Plzne, kde študovala knižnú kultúru a intermediálnu tvorbu na Fakulte dizajnu a umení Ladislava Sutnara ZČU. Žije v Prahe, živí sa grafickým a webovým dizajnom. Od roku 2016 sa venuje ilustrátorskému projektu Biceps, ilustráciám do časopisov, kníh a krátkym komiksom. V roku 2018
(ukážka z textu) Kurva si svoje šťastie nikdy neprekurví. Tú univerzálnu pravdu musela moja matka nadobudnúť ešte zamlada. Svojho času bola poriadnou nezbednicou, údajne najväčšou, aká sa kedy premávala uličkami jej rodnej dediny. Vidím ju celkom jasne. Zľahka sa nesie na korčuliach, vietor jej rozfukuje špinavé blond vlasy, má šestnásť a chlapci o ňu ešte javia záujem.
Lucia sa vracia z vinohradu. Je podvečer. Slnko zaľahlo za topole pri riečke. Ale Lucia cestu pozná, takže by ju mohla prejsť poslepiačky. Ale... život ju naučil nechodiť so zatvorenými očami, ani ich zatvárať s hocijakého aj nezmyselného dôvodu. Pamätá si krv, roztvorenú ranu, bolesť a vystrašené oči mamy aj otca a jeho slová, keď ju nakladal
Ešte 24 mesiacov nás delí od toho, aby sa prvé storočie “nového“ milénia naplnilo do prvej štvrtiny. Prvá Slovenská Republika je rovnako stará ako bola prvá Československá a tlak času nás občas pri beznádejnom preteku s budúcnosťou núti i bilancovať. Vianočný čas sa zašpinil krvou podobne ako v roku 2022 a miesto strachu z Islamského terorizmu nás napĺňa strach z teroristov,
Motto vyhlásenia novej slovenskej vlády znie: „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“. Aj z tohto hesla je cítiť, že pokoj, konečne pokoj, je cieľom snaženia mnohých ľudí na Slovensku, inak by si to politici nedali do hesla. Moderné Slovensko by pokojne mohlo mať aj iné heslo, napríklad „Európskejší, tvorivejší a zaujímavejší život na Slovensku“. Európskejší môže pokojne znamenať