Veronika Husovská: Verš sa pamätá asi lepšie, ale keď má človek na javisku okno, tak čáry-máry voľná tvorba…

Autor fotografie: René Miko Veronika Husovská (1985) pochádza z Prešova. Študovala na VŠMU v Bratislave a od roku 2011 je členkou hereckého súboru v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Hosťovala vo viacerých slovenských divadlách (Radošínske naivné divadlo, Štátne divadlo Košice a i.). Aktívne sa venuje aj spevu v muzikáloch, ale aj v rôznych hudobných projektoch. So svojím manželom, Martinom Husovským

Daniel Špiner: S knihou to môže byť podobne ako s vínom

Daniel Špiner (1986) má za sebou štvorročné štúdium jazzovej hudby a jazzovej interpretácie, päťročné štúdium klavíra na konzervatóriu v Košiciach a zároveň absolvoval vysokoškolské štúdiá so zameraním na klasickú vážnu hudbu. Takmer 15 rokov spolupracuje s Katarínou Koščovou, spolupodieľal sa na vzniku všetkých jej autorských albumov ako spoluautor. Niekoľko rokov koncertuje aj s Martinom Geišbergom

Ondrej Marchevský: Pre ruské myslenie je potrebné osobité nastavenie

Ondrej Marchevský pôsobí ako docent na inštitúte politológie Prešovskej univerzity. Venuje sa predovšetkým dejinám ruskej filozofie druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia. Publikoval dve vedecké monografie o ruskom národníctve (Filozofia (z) dejín jadra ruského národníctva, Národnícka filozofia (z) dejín v ruskom myslení druhej polovice 19. storočia). V uplynulom roku mu vo vydavateľstve Pavel Mervart vyšla kniha

Dominika Moravčíková: Nepokoj je asi moja hlavná tvorivá metóda

Dominika Moravčíková má rada Club Mathé popíjané v ateliéri v Tabačke, marinovaný tempeh bez prílohy a sedačky chesterfield. V čase lockdownu vo voľných chvíľach nahráva chrámové zvuky košického Dómu sv. Alžbety a skladá ich do ambientnej koláže. Pomalým tempom píše poviedky a román. Na začiatok malé priznanie: úvodná báseň zbierky Deti Hamelnu vo mne

Ivan Bohuš: Dni strávené v horách vynahradia všetky nepríjemné situácie

Ivan Bohuš (1957) je publicista, fotograf a vydavateľ. Pracuje ako meteorologický pozorovateľ Ústavu vied o Zemi SAV v Skalnatej doline vo Vysokých Tatrách. V roku 1992 založil vydavateľstvo IB Vysoké Tatry, v ktorom vydáva knihy zamerané na tatranskú históriu, názvoslovie, osobnosti a dejiny športu (horolezectvo, skialpinizmus). Nadväzuje na dielo svojho otca Ivana Bohuša st. (1924 – 2018), historika a niekdajšieho

Igor Smelý: Zdá sa, že sme príbehové tvory a aj svoj život potrebujeme vnímať ako zmysluplný príbeh

Igor Smelý (1967) je klinickým psychiatrom a psychoterapeutom a zároveň pôsobí ako odborný asistent na Inštitúte psychológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. V odbornej oblasti sa zameriava na etické témy v psychoterapii a sociálnej psychológii, filozofické predpoklady a implikácie psychologických teórií a na interpretáciu a implementáciu novších neurobiologických poznatkov do klinickej psychológie a

Ivana Gibová: Pre mňa tí moji zúfalci aj pacienti sny stále majú

Ivana Gibová (1985) sa narodila, aby provokovala. Vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na FF PU. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013), ktorá ako rukopis vyhrala v súťaži Debut 2011 a po vydaní zvíťazila v ankete Debut roka. Novelu Bordeline (2014) zinscenovalo divadlo Stoka a pražské divadlo Nekroteatro. Jej kniha Barbora, boch & katarzia (2017) bola nominovaná na cenu Anasoft

Návrat Šľahačkovej princeznej

Marián Andričík (1964) je literárny vedec s hudobným vkusom a záujmom o estetiku piesňového textu. Erik Sikora(1986) alias Džumelec je vizuálny umelec a grafik s pesničkárskym vkusom. Z rôznych uhlov pohľadu hodnotili Šľahačkovú princeznú, legendárny album skupiny Prúdy zo 70. rokov, ktorý má v súčasnosti svoju divadelnú i knižnú podobu. Máte radi šľahačku? MA:

Pavol Sucharek: Dobrá myšlienka je vždy zároveň aj dobrou otázkou

Pavol Sucharek  pôsobí ako docent filozofie na Prešovskej univerzite. Prekladá z francúzštiny. Vo vydavateľstve Hronka mu vyšli preklady Lévinasa (Štyri talmudické čítania), Baudrillarda (Heslá) a Grosa (Filozofia chôdze). Zaoberá sa najmä súčasnou filozofiou. Profesijne vyše desať rokov pôsobíš ako docent filozofie na Prešovskej univerzite a filozofii sa venuješ aj po „pracovnej dobe“.Stalo sa ti, že si pri

Mária Čorejová: Osobnú skúsenosť s výtvarným dielom ťažko nahradiť

Mária Čorejová (1975) je vizuálna umelkyňa, grafická dizajnérka a pedagogička. Magisterské štúdium absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Má za sebou niekoľko študijných pobytov v USA a množstvo spoločných aj samostatných výstav. V súčasnosti je vedúcou oddelenia grafického dizajnu ŠUP Josefa Vydru v Bratislave. Najvýznamnejšiu oblasť jej výtvarného prejavu tvorí kresba. Okrem