Sedem rokov – sedem životov
Končí sa prvá kapitola časopisu FRAKTÁL (a druhá sa začína) Rozhovor so Stanislavou Chrobákovou Repar, spisovateľkou a odchádzajúcou šéfredaktorkou časopisu „Fraktál“ _ Koncom roka 2024 sa končí tvoje sedemročné pôsobenie vo funkcii šéfredaktorky a vydavateľky literárneho časopisu Fraktál, ktorý po celý tento čas vychádzal štyrikrát do roka, s výnimkou roku
Eva Urbanová: Aj ja chcem mať estetický zážitok!
Eva Urbanová (1986) je literárna vedkyňa, kritička, vysokoškolská učiteľka, príležitostná poetka a autorka knihy pre deti a mládež Jeleňatý a Kravatý (2019), ktorá v danom roku získala ocenenie Debut roka čitateľov Knižnej revue. V oblasti literárnej vedy a kritiky svoj záujem upriamuje na poéziu; štúdie, recenzie a iné publikuje v domácich a zahraničných periodikách, antológiách a zborníkoch. Je
Katarína Kucbelová: Smútok, ktorý asi v sebe nosím, sa v knihe ukázal spôsobom, aký som nečakala
Katarína Kucbelová je etablovaná slovenská autorka. Debutovala v roku 2003 zbierkou Duály. Po nej nasledovali básnické knihy Šport (2006), Malé veľké mesto (2008), Vie, čo urobí (2013). Za básnickú skladbu K bielej (2022) získala stredoeurópsku Cenu Václava Buriana, Cenu Zlatá Vlna a Cenu Nadácie Tatra banky. V roku 2019 jej vyšiel prozaický debut – novela Čepiec, ktorá získala Cenu za umenie
Haiku – kôstky v marhuliach či nedokončené básne?
Nedávno vyšla vo vydavateľstve DharmaGaia zbierka Sýkorník (2024), ktorá predstavuje haiku slovenského autora Petra Kovalika a českej autorky Katky Soustružníkovej. Obaja sa dlhodobo venujú tomuto žánru, jeho tvorbe i popularizácii v česko-slovenskom prostredí. Katka Soustružníková debutovala zbierkou s názvom Haiku (2016). Peter Kovalik publikoval svoje haiku v antológiách česko-slovenského haiku, ktoré zostavila dvojica Katka
Katarína Vargová: Často sa vraciame do vzťahov, ktoré nám viac berú, ako dávajú
Katarína Vargová je prozaička, dramatugička televíznych relácií a shows, dlhodobo organizovala a viedla literárnu súťaž Medziriadky. Debutovala v roku 2014 zbierkou poviedok Šura, o dekádu neskôr vydáva prózu Severné more, ktorá tematizuje problémové partnerské, rodinné, priateľské i pracovné vzťahy, no zároveň vzťah k sebe samej v náročnom období mladej dospelosti. Kniha Severné more je nominovaná na
Ivana Komanická: Chcem vytvoriť priestor pre kontinuálnu prácu
Ivana Komanická je filozofka, teoretička umenia, poetka a odnedávna i vydavateľka. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru a filozofiu na UPJŠ v Prešove a modernú európsku filozofiu na Middlesex University v Londýne, doktorát z dejín filozofie získala za prácu o etike dekonštrukcie. Pôsobila na Fakulte umení v Košiciach, kde sa venovala aj
Veronika Šikulová: Tak chcem písať!
Autorka fotografie: Maria Danthine Dopjerová Veronika Šikulová sa narodila 15. marca 1967 v Modre. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobila ako novinárka, v súčasnosti je zamestnaná v Malokarpatskej knižnici v Pezinku. Debutovala zbierkou krátkych próz Odtiene (1997), za ktorú dostala Cenu Ivana Kraska. Po nej nasledovali knihy Z obloka (1999), Mesačná dúha (2003), Domček jedným ťahom (2009), Miesta
Rastislav Dvorový: Prianie pokoja je prianím naplneného života
Katolíckeho kňaza Rastislava Dvorového som prvý raz zažil na bohoslužbe v Zemplínskej Teplici. Pôsobivo tam hovoril okrem iného o tom, že zmysel cirkvi sa nemôže vyčerpávať len rituálmi. Popri počúvaní kázne som vnímal, že jeho slová vzbudili spontánnu pozornosť aj v okolitých laviciach. Nešlo len o energický a vtipný spôsob ich prednesu, ale predovšetkým
Dušo Martinčok: Chcel som napísať knihu o tom, že sa navzájom potrebujeme
Dušo Martinčok (1975) autor románu Niekto sa nájde (2022) je jedným z mála slovenských autorov, ktorí sa umiestnili so svojou prvotinou v desiatke Anasoft Litera. Pracuje pre Súdny dvor Európskej Únie ako právnik-lingvista. Venuje sa aktivizmu v oblasti medzigeneračnej výmeny. Spolu s priateľmi založil občianske združenie Zrejme a viedol
Juraj Kuniak: Poéziou proti zvlčeniu
Edícia Poézia vydavateľstva Skalná ruža oslavuje tento rok desiate výročie. Za dobu svojej pôsobnosti v nej vyšlo množstvo domácich aj prekladových básnických zbierok, ktoré kvalitou, zasahujúcou a komunikujúcou poetikou a v neposlednom rade špecifickou estetikou vizuálu rezonujú s čitateľmi poézie po celom Slovensku. O uplynulej dekáde sa so zakladateľom vydavateľstva, básnikom a prekladateľom, Jurajom Kuniakom zhovárala literárna vedkyňa
Peter Markovič: Eckerdtov krehký lyrizmus v spojení s vesmírnymi symbolmi mi pripomína „lyrický dážď“
Peter Markovič (1964) je historik umenia, ktorý sa venuje súčasnému slovenskému a východoslovenskému výtvarnému umeniu a umeniu 20. storočia. Bol riaditeľom Východoslovenskej galérie v Košiciach (1987-2010). Pôsobil aj ako externý pedagóg Technickej Univerzity v Košiciach, kde viedol kurz Dejiny svetového výtvarného umenia a architektúry. Ako kurátor pripravil početné autorské
Barbora Hrínová: Zaujíma ma písanie ako otlačok špecifickej ľudskej skúsenosti
Barbora Hrínová (1984) prozaička a scenáristka, autorsky pracovala pre rozhlas a televíziu. Vytvorila šesť audio-dokumentov pre RTVS a Český rozhlas. Absolvovala výskumné pobyty v Gruzínsku a ako držiteľka Fulbrightovho štipendia tiež v USA, v Kalifornii. Je trojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka. Za svoj knižný debut, zbierku poviedok Jednorožce (2020), získala ocenenie Anasoft litera 2021 a cenu
Maliarka Žofia Dubová: Hory sú pre mňa najpríťažlivejším prostredím
Foto N - Tomáš Benedikovič Žofia Dubová (1991) je predstaviteľka mladej generácie slovenských výtvarníkov. V roku 2016 ukončila štúdium maľby v ateliéri prof. Daniela Fischera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, počas ktorého absolvovala aj stáž v ateliéri skla a zahraničné pobyty (USA, Portugalsko). V roku 2022 obhájila dizertačnú prácu pod
Marka Staviarska: Vystrihovačku si na tablete nepostriháš
Marka Staviarska (1985) je filmová producentka, knižná a hudobná vydavateľka, autorka kníh pre deti a aktuálne aj šéfredaktorka detského časopisu Šikovníček. Produkčne pripravila film Andyho žena, dobre známu komédiu Loli paradička ako aj viaceré krátkometrážne filmy. Filmovej produkcii sa venuje i jej prvá knižka napísaná pre deti Marínka Somarinka – Ako nakrútiš
Robert Barca: Na výrobu a šírenie hoaxu nepotrebujete žiadne sofistikované nástroje či mimoriadnu kreativitu
Robert Barca (1993) je overovateľom faktov pre francúzsku tlačovú agentúru Agence France-Presse (AFP), ktorú si Facebook najal na fact-checking. Cieľom projektu AFP Fakty (od roku 2020) je obmedziť dosah dezinformácií na Facebooku, na Slovensku pravosť informácií pre AFP overuje Robert Barca ako jediný. Študoval medzinárodné vzťahy a rozvoj v Českej republike,