Home-Na pokračovanie

Joe Palaščák: SVETLO I

Ženská postava práve teraz mĺkvo sedí na jednoduchej drevenej stoličke v miestnosti s veľkým oknom, ktorým  padá dovnútra slabé svetlo. Neviem, či je ráno, alebo večer. Vyzerá unavene, zasnene, hľadí von. Upútali ma jej ruky. Ovisnuté, zložené do lona. Končekmi prstov sa dotýka vlastných rúk, tvoriac kolísku, alebo gesto po modlitbe. Ak je ráno,

Mária Modrovich: K vode XVII. – Zle dopadneš

Škriekanie prerušil sekavý zvuk, spoza domu prichádzal vrtuľník nesúci obrovský kus kameňa alebo čohosi nevyhnutného na stavbu ďalšej luxusnej bytovky, ktoré vyrastali v údolí, kde predtým bývali staré záhrady alebo nič. Huby po daždi. Na plotoch skrývajúcich základy stavieb vsadených do strmých svahov pokrytých poslednou divokou zeleňou v meste pribúdali nasprejované nápisy „Kokotina pre bohatých“. Silvia

Mária Modrovich: K vode XVI. – Ne/kompatibilita

Doma stojí pred kuchynským oknom lipa, v lete teda Silvia nevidí do okien bytov náprotivného domu. Ale na jeseň, keď listy opadajú, začne divadlo. Jej muž presne z tohto – teda opačného – dôvodu neustále zaťahuje rolety. Nech nás tí úchyláci nevidia. Kedysi bola Silvia zvyknutá pohybovať sa doma nahá. Nemalo to nič s nudizmom alebo exhibicionizmom,

Mária Modrovich: K vode XV. – Aj keď

Naša dvojitá dovolenka prebiehala v kľude. Väčšinou som volila pláž bližšie pri kostole a obchode, poniže ulice, kde som si prenajímala miniatúrnu garsónku. Stačilo zbehnúť dole „mojimi“ schodmi, a bola som pri vlastnom kúsku mora. Iné manželky, iné deti, iní muži. Niekoľkokrát som sa vybrala na ich pláž, zo zvedavosti. Zaujímali ma jeho deti, zaujímalo ma, aký

Mária Modrovich: K vode XIV. – Palino a Miro, detské časy

Dovolenka v Chorvátsku, na ktorú išiel so mnou a s mojimi rodičmi, bola pre mňa potvrdením toho, kým som. Už som si nemohol ďalej nahovárať, že sa mi páči ceckatá spolužiačka Marika, moje telo dávalo príliš jasne najavo, po čom túži. Celé dni ho mať len pre seba, v malých obtiahnutých plavkách… Hodiny na pláži som

Mária Modrovich: K vode XIII. – Emigrácia

Utekali ste cez hranicu, Palino? To nie, otec išiel akože na architektonický veľtrh do Viedne, a povedal, že to chce spojiť s rodinnou dovolenkou. Problém bol samozrejme v tom, že bol odborník, takže ho preverovali. Štátna bezpečnosť poslala cez oddelenie pasov a víz do jeho podniku list, v ktorom vyžiadala jeho morálno-charakteristicko-politickú previerku. Jeho šéf napísal, že otec v práci

Mária Modrovich: K vode XII. – Vianoce Mery

Mery sa trochu zdráhala zdvihnúť Narween, najprv poslala pár správ na viber, ale Narween sa nechytala, v tom čase niektorí ľudia stále preferovali telefonické hovory, a Mery by to nevadilo, ale odkedy bola v LA, naháňala prácu, a táto baba od filmu pre ňu síce mohla byť kľúčová, no zároveň bola utáraná, strašne rada ohovárala, rozprávala Mery historky

Mária Modrovich: K vode XI. – PROTECT ME FROM WHAT I WANT

PROTECT ME FROM WHAT I WANT (Jenny Holzer, LED nápisy v New York City, 1985) DON’T PROTECT ME FROM WHAT I WANT (Dora Kendera, kresba, 2010) Silvia mi doliala chardonnay a opýtala sa ma „A čo proti tej Mery vlastne máš?“ Hneď som povedal, že vôbec nič, len nie som zvyknutý ubytovávať sociálne prípady, alebo niečo podobné. Na to

Mária Modrovich: K vode X. – Vlnenia

Ráno sa hladina správala ako práve zobudená mačka. Vlnila sa jemne, pomaly. Skôr než do nej vošla, Silvia vodu pozorovala a každý deň rozmýšľala, či je to len očný klam. Hladká a poslušná, leskla sa, akoby sa niekde v diaľke práve doumývala a teraz si dôkladne láskala tmavomodrú srsť. Nad ňou pruh ešte stále červenkastého svetla, ktoré

Mária Modrovich: K vode IX. – Starnúť s gráciou

Z kuchynskej terasy závistlivo pozorovala štíhle telo ležérne natiahnuté na lehátku pri bazéne. Ani rany po psích zuboch mu neuberali na príťažlivosti. Silvia Mery závidela bezprostrednosť. Akoby jej bolo jedno ako vyzerá. Alebo si bola vedomá toho, že z každého uhla vyzerá dobre. Silvia sa nevedela rozhodnúť, ktorý variant ju dráždil viac. Nezaregistrovala, kedy sa misky