Ráno sa hladina správala ako práve zobudená mačka. Vlnila sa jemne, pomaly. Skôr než do nej vošla, Silvia vodu pozorovala a každý deň rozmýšľala, či je to len očný klam. Hladká a poslušná, leskla sa, akoby sa niekde v diaľke práve doumývala a teraz si dôkladne láskala tmavomodrú srsť. Nad ňou pruh ešte stále červenkastého svetla, ktoré ostalo po brieždení, potom tenký pásik bieložltej, až potom svetlomodrá obloha. A naozaj trochu klamala: nezáležalo na tom, o koľkej sa Silvia pokúsila vojsť, keď sa ponorila vyše kolien, vlny sa z ničoho nič zdvihli, pridali na intenzite, pohrávali sa s jej telom, snažili sa ju destabilizovať. Aby znovu nadobudla kontrolu, skočila hlavou proti jednej z nich, podplávala ju a vynorila sa až za bodom zlomu.
Tam hladina znovu priadla. Na chvíľu.
Dnes bola o šiestej definitívne hore a cez úzku škáru vo výplete okna pozorovala miniatúrny výsek džungle. Načiahla sa za mobilom, zapla zvuk a mobil okamžite zapípal.
V sms-ke od M. bol odkaz na Chorus od Justice.
Klikla na hyperlink a prehliadač, spomalený tropickým prenosom dát, začal naťahovať obsah na youtube. Skladba bola našťastie bez videa, na displeji svietila len statická zlatá pečať s nápisom World Wide Woman.
Ozvali sa prvé tóny piesne, elektronický zvon odbil osem úderov, až potom sa Silvia nadýchla a uvoľnila z kŕča, ktorý v nej vždy vyvolala komunikácia s M. (Stále ten kŕč, aj po takom čase.)
Pamätala si, že v Chorus je šialená gradácia – celý album Woman bol súčasťou ich spoločného soundtracku. Keď to ukončila, prosila ho, aby sa jej neozýval. Naučila sa fungovať s tým, že sa občas nevyhnutne stretli na rodinných oslavách, ale nezvládala ani náznak jeho citov a každá referencia odkazujúca na nich dvoch spolu ju rozkladala na zrnká piesku, ktoré mali tendenciu rýchlo nabrať tekutú formu a úplne ju zaliať.
Aj teraz: skladba okolo tretej minúty len naberala na intenzite a Silvia už bola úplne mokrá.
Ako to robí… (to bude tým, že sa vyhýba záväzkom. Pracuje len občas a večer nepripravuje školské tašky, ale vyhutuje, ako by ju dostal na kolená.)
Sústredila sa na zlaté písmená. Prečo World Wide a nie len Woman?
Scrollovala nižšie, hneď druhý príspevok v komentároch znel: the buildup in this song is so fucking good.
Song na sekundu prerušila prichádzajúca správa. Kedy sa vrátiš? Si príliš ďaleko.
Silvia vyskočila z postele, vybehla na terasu, z operadla stoličky zvesila vlhké plavky a bleskovo si ich natiahla. Džungľovým chodníčkom viac-menej bežala, strhávala pracne vybudované pavučiny a ignorovala aj vrešťanov v korunách stromov nad svojou hlavou.
Zastala až pri do biela omytom naplavenom kuse pňa, kde si zložila uterák. Stále mala v ruke mobil. World Wide Woman bol remaster starších skladieb, Justice ho vydali v roku 2018. Vyhľadala si Woman. (2016 – tak dávno.) ‚Xavier de Rosnay povedal, že „album znie ako keby ste boli v aute so svojím najlepším priateľom, milencom a deťmi,“‘ uvádzala Wikipedia. Silvia namiesto toho prečítala „album znie ako keby ste boli v aute so svojím mužom, milencom a deťmi“.
Text je úryvok z pripravovanej knihy „Deň noc voda“. Napísanie románu podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.
Foto: Marika Majorová
Mária Modrovich je autorkou štyroch prozaických kníh, Lu & Mira, Tichý režim, Flešbek a Rozhovor s členkou kultu. Flešbek sa ocitol vo finálovej päťke ocenenia Anasoft litera 2018.
