Home-Tag: rozhovory

Návrat Šľahačkovej princeznej

Marián Andričík (1964) je literárny vedec s hudobným vkusom a záujmom o estetiku piesňového textu. Erik Sikora(1986) alias Džumelec je vizuálny umelec a grafik s pesničkárskym vkusom. Z rôznych uhlov pohľadu hodnotili Šľahačkovú princeznú, legendárny album skupiny Prúdy zo 70. rokov, ktorý má v súčasnosti svoju divadelnú i knižnú podobu. Máte radi šľahačku? MA:

Pavol Sucharek: Dobrá myšlienka je vždy zároveň aj dobrou otázkou

Pavol Sucharek  pôsobí ako docent filozofie na Prešovskej univerzite. Prekladá z francúzštiny. Vo vydavateľstve Hronka mu vyšli preklady Lévinasa (Štyri talmudické čítania), Baudrillarda (Heslá) a Grosa (Filozofia chôdze). Zaoberá sa najmä súčasnou filozofiou. Profesijne vyše desať rokov pôsobíš ako docent filozofie na Prešovskej univerzite a filozofii sa venuješ aj po „pracovnej dobe“.Stalo sa ti, že si pri

Mária Čorejová: Osobnú skúsenosť s výtvarným dielom ťažko nahradiť

Mária Čorejová (1975) je vizuálna umelkyňa, grafická dizajnérka a pedagogička. Magisterské štúdium absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Má za sebou niekoľko študijných pobytov v USA a množstvo spoločných aj samostatných výstav. V súčasnosti je vedúcou oddelenia grafického dizajnu ŠUP Josefa Vydru v Bratislave. Najvýznamnejšiu oblasť jej výtvarného prejavu tvorí kresba. Okrem

Milan Maťaš: … svet potrebuje oboje, aj fyziku, aj básne

Milan Maťaš (1975) pochádza z Giraltoviec. Študoval fyziku a hudobnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Prešove. Tvorí, spieva a hrá (najmä) na akordeóne v hudobnom zoskupení Kandráčovci. Pôsobí ako učiteľ fyziky na gymnáziu v Giraltovciach, kde aj s manželkou a troma deťmi žije. Koľko rokov už pôsobíš v kapele Kandráčovci a akú v nej máš

Markéta Andričíková: Domov je „omamaamansikka“

Mgr. Markéta Andričíková, PhD. je učiteľka a literárna vedkyňa na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Učí svetovú literatúru a kultúru, no jej najobľúbenejšou pedagogickou aj vedeckou témou je literatúra pre deti a mládež,  jej estetické a etické aspekty. S manželom Mariánom Andričíkom sa snažia viesť k čítaniu aj dvoch synov – Martina a Jakuba. Vo voľnom čase

Andrea Petrovčinová: Pevne verím, že pozitívne správy majú silnejší náboj než tie negatívne…

Andrea Petrovčinová pochádza z Humenného a svoj bakalársky a magisterský titul dokončila v odbore Britské americké štúdiá na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti je manažérkou publicity projektov pre mestskú neziskovú organizáciu Creative Industry Košice. Od roku 2018 sa venuje spravovaniu a písaniu príbehov pre online platformu The Invisible Mag o respondentoch z Košíc a blízkeho okolia z oblastí umenia, kultúry, vedy, športu

Viktor Suchý: Bránime sa zvyšovaním rýchlosti

autor fotografie: Róbert Dobrocký Viktor Suchý absolvoval v roku 2003 magisterské štúdium slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V diplomovej práci Objavovanie pomalosti (pod vedením PhDr. Juraja Briškára, PhD.) skúmal prístup rozličných autoriek a autorov k objavom, zmyslom, času a rytmu. Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave viedol

Nina Kollárová: …poznanie, že písať sa dá skoro o všetkom, prišlo časom

Nina Kollárová (1990) študovala učiteľstvo angličtiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde momentálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre anglistiky a amerikanistiky. Počas vysokoškolského štúdia absolvovala dva študijné pobyty v Prahe a v Katoviciach, čo svedčí nielen o jej záujme získavať nové vedomosti, ale aj o jej túžbe spoznávať svet a ľudí okolo seba. Začala písať ešte ako dieťa a formovalo

Vanda Rozenbergová: Mňa nepoháňa tragika a dni, keď sa mi nedarí, naopak

O Vande Rozenbergovej (1971) možno písať obligátne veci, ako napríklad to, že sa narodila v Bojniciach, vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave či to, že vydala kritikou (d)ocenené knihy Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011), Moje more (2012) a Slobodu bažantom (2015), Muž z jamy a deti z lásky (2017) či Tri smrtky

Ján Gavura: …človek je stále lovec, aj uprostred civilizácie

Ján Gavura (1975) je básnik, prekladateľ, knižný editor, univerzitný učiteľ a literárny kritik. V súčasnosti pôsobí ako docent na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde vyučuje dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry 20. storočia. Je autorom štyroch básnických zbierok Pálenie včiel (2001), Každým ránom si (2006), Besa (2012) a Kráľ hlad (2017). Je autorom