Ivana Komanická je filozofka, teoretička umenia, poetka a odnedávna i vydavateľka. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru a filozofiu na UPJŠ v Prešove a modernú európsku filozofiu na Middlesex University v Londýne, doktorát z dejín filozofie získala za prácu o etike dekonštrukcie. Pôsobila na Fakulte umení v Košiciach, kde sa venovala aj kurátorskej práci, ako redaktorka časopisov
Autorka fotografie: Maria Danthine Dopjerová Veronika Šikulová sa narodila 15. marca 1967 v Modre. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobila ako novinárka, v súčasnosti je zamestnaná v Malokarpatskej knižnici v Pezinku. Debutovala zbierkou krátkych próz Odtiene (1997), za ktorú dostala Cenu Ivana Kraska. Po nej nasledovali knihy Z obloka (1999), Mesačná dúha (2003), Domček jedným ťahom (2009), Miesta v sieti (2011), Diera do svetra (2012), Medzerový plod (2014), za
Katolíckeho kňaza Rastislava Dvorového som prvý raz zažil na bohoslužbe v Zemplínskej Teplici. Pôsobivo tam hovoril okrem iného o tom, že zmysel cirkvi sa nemôže vyčerpávať len rituálmi. Popri počúvaní kázne som vnímal, že jeho slová vzbudili spontánnu pozornosť aj v okolitých laviciach. Nešlo len o energický a vtipný spôsob ich prednesu, ale predovšetkým ich prekvapivý význam, ktorý sa
Dušo Martinčok (1975) autor románu Niekto sa nájde (2022) je jedným z mála slovenských autorov, ktorí sa umiestnili so svojou prvotinou v desiatke Anasoft Litera. Pracuje pre Súdny dvor Európskej Únie ako právnik-lingvista. Venuje sa aktivizmu v oblasti medzigeneračnej výmeny. Spolu s priateľmi založil občianske združenie Zrejme a viedol i medzigeneračný festival Old's cool
Peter Markovič (1964) je historik umenia, ktorý sa venuje súčasnému slovenskému a východoslovenskému výtvarnému umeniu a umeniu 20. storočia. Bol riaditeľom Východoslovenskej galérie v Košiciach (1987-2010). Pôsobil aj ako externý pedagóg Technickej Univerzity v Košiciach, kde viedol kurz Dejiny svetového výtvarného umenia a architektúry. Ako kurátor pripravil početné autorské a kolektívne výstavy z tvorby
Barbora Hrínová (1984) prozaička a scenáristka, autorsky pracovala pre rozhlas a televíziu. Vytvorila šesť audio-dokumentov pre RTVS a Český rozhlas. Absolvovala výskumné pobyty v Gruzínsku a ako držiteľka Fulbrightovho štipendia tiež v USA, v Kalifornii. Je trojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka. Za svoj knižný debut, zbierku poviedok Jednorožce (2020), získala ocenenie Anasoft litera 2021 a cenu René – Anasoft litera gymnazistov.
Foto N - Tomáš Benedikovič Žofia Dubová (1991) je predstaviteľka mladej generácie slovenských výtvarníkov. V roku 2016 ukončila štúdium maľby v ateliéri prof. Daniela Fischera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, počas ktorého absolvovala aj stáž v ateliéri skla a zahraničné pobyty (USA, Portugalsko). V roku 2022 obhájila dizertačnú prácu pod vedením doc. Emöke Vargovej v Kabinete
Marka Staviarska (1985) je filmová producentka, knižná a hudobná vydavateľka, autorka kníh pre deti a aktuálne aj šéfredaktorka detského časopisu Šikovníček. Produkčne pripravila film Andyho žena, dobre známu komédiu Loli paradička ako aj viaceré krátkometrážne filmy. Filmovej produkcii sa venuje i jej prvá knižka napísaná pre deti Marínka Somarinka – Ako nakrútiš film, aj keď nie si
Robert Barca (1993) je overovateľom faktov pre francúzsku tlačovú agentúru Agence France-Presse (AFP), ktorú si Facebook najal na fact-checking. Cieľom projektu AFP Fakty (od roku 2020) je obmedziť dosah dezinformácií na Facebooku, na Slovensku pravosť informácií pre AFP overuje Robert Barca ako jediný. Študoval medzinárodné vzťahy a rozvoj v Českej republike, Holandsku, Nemecku, Dánsku a v Číne.
Nicol Hochholczerová študuje grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici, od útleho veku píše a kreslí, čo sa prejavilo na oceneniach v mnohých súťažiach (Medziriadky, Poviedka a i.). V roku 2021 jej vyšla debutová novela Táto izba sa nedá zjesť, ktorá v roku 2022 získala Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Mladý tvorca a dostala sa aj do finálovej päťky Anasoft