rozhovory – Knihy na dosah

Peter Markovič: Eckerdtov krehký lyrizmus v spojení s vesmírnymi symbolmi mi pripomína „lyrický dážď“

Peter Markovič (1964) je historik umenia, ktorý sa venuje súčasnému slovenskému a východoslovenskému výtvarnému umeniu a umeniu 20. storočia. Bol riaditeľom Východoslovenskej galérie v Košiciach (1987-2010). Pôsobil aj ako externý pedagóg Technickej Univerzity v Košiciach, kde viedol kurz Dejiny svetového výtvarného umenia a architektúry. Ako kurátor pripravil početné autorské a kolektívne výstavy z tvorby

Barbora Hrínová: Zaujíma ma písanie ako otlačok špecifickej ľudskej skúsenosti

Barbora Hrínová (1984) prozaička a scenáristka, autorsky pracovala pre rozhlas a televíziu. Vytvorila šesť audio-dokumentov pre RTVS a Český rozhlas. Absolvovala výskumné pobyty v Gruzínsku a ako držiteľka Fulbrightovho štipendia tiež v USA, v Kalifornii. Je trojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka. Za svoj knižný debut, zbierku poviedok Jednorožce (2020), získala ocenenie Anasoft litera 2021 a cenu René – Anasoft litera gymnazistov.

Maliarka Žofia Dubová: Hory sú pre mňa najpríťažlivejším prostredím

Foto N - Tomáš Benedikovič Žofia Dubová (1991) je predstaviteľka mladej generácie slovenských výtvarníkov. V roku 2016 ukončila štúdium maľby v ateliéri prof. Daniela Fischera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, počas ktorého absolvovala aj stáž v ateliéri skla a zahraničné pobyty (USA, Portugalsko). V roku 2022 obhájila dizertačnú prácu pod vedením doc. Emöke Vargovej v Kabinete

Marka Staviarska: Vystrihovačku si na tablete nepostriháš

Marka Staviarska (1985) je filmová producentka, knižná a hudobná vydavateľka, autorka kníh pre deti a aktuálne aj šéfredaktorka detského časopisu Šikovníček. Produkčne pripravila film Andyho žena, dobre známu komédiu Loli paradička ako aj viaceré krátkometrážne filmy. Filmovej produkcii sa venuje i jej prvá knižka napísaná pre deti Marínka Somarinka – Ako nakrútiš film, aj keď nie si

Robert Barca: Na výrobu a šírenie hoaxu nepotrebujete žiadne sofistikované nástroje či mimoriadnu kreativitu

Robert Barca (1993) je overovateľom faktov pre francúzsku tlačovú agentúru Agence France-Presse (AFP), ktorú si Facebook najal na fact-checking. Cieľom projektu AFP Fakty (od roku 2020) je obmedziť dosah dezinformácií na Facebooku, na Slovensku pravosť informácií pre AFP overuje Robert Barca ako jediný. Študoval medzinárodné vzťahy a rozvoj v Českej republike, Holandsku, Nemecku, Dánsku a v Číne.

Nicol Hochholczerová: Nesmie to byť emócia z druhej ruky

Nicol Hochholczerová študuje grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici, od útleho veku píše a kreslí, čo sa prejavilo na oceneniach v mnohých súťažiach (Medziriadky, Poviedka a i.). V roku 2021 jej vyšla debutová novela Táto izba sa nedá zjesť, ktorá v roku 2022 získala Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Mladý tvorca a dostala sa aj do finálovej päťky Anasoft

Miroslava Ábelová: Ľudí, ktorí majú radi poéziu, je tu stále dosť

Foto: Dominika Bolgáčová Miroslava Ábelová (1985) je poetka, prekladateľka, textárka, novinárka, rozhlasová redaktorka, moderátorka a performerka. Študovala žurnalistiku na UK v Bratislave, pracovala ako redaktorka Rádia Slovensko a hovorkyňa Greenpeace. Davidovi Kollerovi napísala väčšinu textov na jeho album ČeskosLOVEnsko, ktorý získal ocenenie Anděl za album roka 2016. Pre Rádio_FM tvorí a moderuje poetickú

Anna Tomaštíková: „Maj nádej, bez nej nezaspi…“

Anna Tomaštiková je režisérka, dramaturgička, autorka hudby a piesňových textov predstavenia pre deti Zázrakovanie (2014). Vytvorila viaceré divadelné hry pre Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici, ktoré sa venuje práci s hercami s mentálnym postihnutím. Autorsky sa podieľala na vzniku divadelných hier pre spomínané divadlo, napr. v spolupráci s Petrom Vrťom v režijnej alebo dramaturgickej oblasti: Kde je metla? (2014), Na

Vianoce u Jurolekovcov

Pred Vianocami v Karpatoch V októbri 2022 získal Rudolf Jurolek za zbierku Bukolika (Modrý Peter, 2021) prestížnu cenu Zlatá vlna udeľovanú za najlepšie básnické dielo publikované v predchádzajúcom roku. Porota zdôvodnila ocenenie knihy nasledujúcimi slovami: Jurolekova „prírodná lyrika plná nie-ľudských bytostí, zvierat a rastlín, sa dnes neobyčajne zhodnocuje aj mimo rámca tradičnej poézie. Jeho sústavné

Michal Tallo: Písanie poézie vyžaduje veľkú dávku lásky k svetu

Autor fotografie: Michal Vozár Michal Tallo (1993) je básnik, prozaik, prekladateľ a publicista. Vydal tri básnické zbierky (Antimita, Delta, Kniha tmy), organizačne spolupracuje s niekoľkými filmovými a literárnymi festivalmi, pôsobí ako koordinátor súťaže Básne SK/CZ, vo vydavateľstve BRAK spoluvedie a rediguje básnickú edíciu Lentikular. Jeho tvorba bola preložená do mnohých jazykov a