Robert Barca (1993) je overovateľom faktov pre francúzsku tlačovú agentúru Agence France-Presse (AFP), ktorú si Facebook najal na fact-checking. Cieľom projektu AFP Fakty (od roku 2020) je obmedziť dosah dezinformácií na Facebooku, na Slovensku pravosť informácií pre AFP overuje Robert Barca ako jediný. Študoval medzinárodné vzťahy a rozvoj v Českej republike, Holandsku, Nemecku, Dánsku a v Číne. Pracoval aj v redakciách časopisu .týždeň a v Denníku N, ako aj na komunikačných oddeleniach súkromných a mimovládnych organizácií. V roku 2022 získal Novinársku cenu v kategórii Inovatívna a online žurnalistika. Ako fotograf bol viackrát ocenený v súťažiach Slovak Press Photo a Czech Press Photo.

Predpokladám, že slovo fact-checking už nie je ani na Slovensku úplne neznámy pojem. Povolanie fackt-checker však stále nie je celkom bežné. Mohli by ste nám priblížiť, ako vyzerá váš bežný pracovný deň a či je nejaké obdobie, v ktorom máte viac práce ako obvykle?

Práce mám dosť neustále. V čase konania rozhovoru som na Slovensku totiž stále jediným akreditovaným overovateľom faktov pre Facebook. Aj keď by sa tento stav v blízkej budúcnosti mal zmeniť, keďže v rámci agentúry mi pribudne kolega. Bežný deň vyzerá tak, že vyhľadávam dezinformácie a nepravdy virálne sa šíriace na sociálnych sieťach – v tomto mi veľmi dobre slúži aj sociálna sieť Telegram – a tie následne vyvraciam prácou s otvorenými a novinárskymi zdrojmi prostredníctvom článkov publikovaných na našej stránke fakty.afp.com.

Ako zvyčajne prebieha proces odhaľovania dezinformácií – od nahlásenia/zaznamenania až po vyhodnotenie?

Pri overovaní faktov používame z veľkej väčšiny otvorené zdroje a metódy prístupné komukoľvek, resp. akémukoľvek používateľovi internetu. Aj keď, samozrejme, oslovujeme aj expertov, autority či inštitúcie, ktoré s témou súvisia. Neexistuje jednotný postup, závisí teda vždy od daného obsahu, ktorý overujeme, či už ide o fotografiu vytrhnutú z kontextu, zmanipulované video alebo nepravdivý text. Na začiatku celého procesu identifikujem tzv. „tvrdenie“, ktoré nie je fakticky pravdivé. Následne identifikujem a argumentujem dohľadateľnými dôkazmi, prečo to nie je pravda. Moju prácu – ako v akomkoľvek serióznom či dôveryhodnom médiu – kontrolujú moji editori, ktorí dohliadajú na to, aby boli moje zistenia riadne odargumentované a prístupné čitateľovi.

Keď je náš článok hotový a publikovaný, pristupujeme k hodnoteniu jednotlivých príspevkov či stránok, v ktorých sme identifikovali nepravdivé tvrdenie. Vďaka tomu, že Facebook je naším klientom a, podobne ako zhruba stovka iných fact-checkerských organizácií, sme členom medzinárodnej siete IFCN, máme prístup do špeciálneho nástroja v rámci Facebooku, kde pri hodnotení priradíme náš článok k nepravdivým príspevkom.

Výsledkom našej práce teda nie je mazanie či odstraňovanie obsahu, iba jeho označovanie.

Pracujete aj s podnetmi od bežných užívateľov Facebooku, sám si vyhľadávate problematický obsah alebo primárne spracúvate agendu, ktorú vám agentúra posunie ako nahlásenú?

Podnety od bežných používateľov Facebooku sú len jednou množinou, kde nachádzame témy pre naše články. Agentúra AFP je globálna spravodajská agentúra, ja pracujem v jej tíme na overovanie faktov, ktorý má približne 130 členov po celom svete. V rámci európskeho tímu je nás asi 30. Agentúra mi žiadny obsah „neposúva“; témy, ktorým sa venujeme, vyhľadávam pomocou rôznych nástrojov a navrhujem v diskusii s editormi. Pracujeme taktiež s podnetmi od našich čitateľov, ktorí nám ich môžu poslať na fakty@afp.com.

Pre agentúru AFP pracujete od roku 2020. Vedeli by ste vyhodnotiť, koľko hoaxov sa vám podarilo za daný čas odhaliť? Spomínate si na ten, ktorý ste vyhodnocovali najdlhšie?

Za ten čas sme vyvrátili asi 350 individuálnych neprávd, dezinformácií, manipulácii či tvrdení vytrhnutých z kontextu. Neviem, ktorý hoax mi trval najdlhšie, niektoré trvali pár týždňov. Ale spomenul som si napríklad na príspevok „politického analytika“ Jána Baráneka, ktorý sa nedávno rozhodol založiť politickú stranu a pred niekoľkými mesiacmi zdieľal video sekty AllatRa. Podľa tohto videa malo byť globálne oteplenie planéty spôsobené otáčaním zemských pólov, slnečným žiarením či sopečnými cyklami, skrátka čímkoľvek, len nie vypúšťaním oxidu uhličitého a skleníkových plynov človekom. Baránek je však len jedným z mnohých, ktorí sa stratili v dezinformačnej priepasti. Omnoho významnejšími a stratenejšími sú viacerí aktívni politici.

V bežnom živote sme vo svojom okolí konfrontovaní s ľuďmi, ktorí majú rozličný prístup k mediálnemu obsahu: niektorí sa nezamýšľajú nad tým, prečo je potrebné overovať informácie, a tak predísť prípadnému virálnemu šíreniu hoaxov; niektorí už neveria ničomu a žiadnemu informačnému zdroju a niektorí sú presvedčení o „svojej“ pravde, ktorú oficiálne úrady taja a považujú sa za skupinu „vyvolených“. Myslíte pri vysvetľovaní toho, prečo je zvolený mediálny obsah v danej podobe nepravdivý či zavádzajúci aj na uvedené skupiny užívateľov s apelom na kritické myslenie?

My sa venujeme vyvracaniu hoaxov, prípadne identifikácii toho, kde sa nepravdivé tvrdenie objavilo prvýkrát, a atribúcii, teda tomu, kto a kedy ho zdieľal povedzme v slovenčine. Toto považujem za dôležité aj z toho hľadiska, aby o tom existoval historický záznam. Za rozvoj kritického myslenia napríklad zavedením mediálnej výchovy do učebných osnov je zodpovedný štát. Oceňujem však všetky iniciatívy a organizácie, ktoré majú takúto snahu a na štát apelujú, či už ide napríklad o zmudri.sk, Sebavedomé Slovensko alebo zvolsi.info.

Vy sa svojou prácou snažíte eliminovať dosah dezinformácií na Facebooku, ktoré môžu byť šírené v rozličnej podobe. Aká forma šírenia hoaxov je podľa vašej skúsenosti najviac rozšírená na Slovensku: status, hoax šírený osobnosťami/„odborníkmi“, informácie šírené bez súvislostí, falošné fotografie/videá, komentáre?

Vďaka algoritmu Facebooku bývajú najvirálnejšie videá. Jednoznačne sa dá povedať, že Slovensko je disproporčne zasiahnuté dezinformačnou kampaňou v rámci informačnej vojny. Okrem aktérov z Ruska máme disproporčné množstvo domácich dezinformačných aktérov, ktorí šíria lži za účelom vlastného finančného či politického zisku.

Foto: Archív Novinárskej ceny

Pri posudzovaní dôveryhodnosti mediálneho obsahu sa v odbornej aj popularizačnej literatúre odporúča uplatniť päť kľúčových otázok: Kto? Čo? Komu? Ako? Prečo? Zmenilo sa na základe vašej skúsenosti overovanie hoaxov, prípadne sú isté indície, ktoré boli v minulosti jednoznačné pri odhaľovaní a v súčasnosti sa už nevyužívajú? Je dnes ťažšie rozoznať hoax na prvý pohľad?

Na výrobu a šírenie hoaxu nepotrebujete žiadne sofistikované nástroje či mimoriadnu kreativitu. Kým na vyprodukovanie hoaxu stačí pár sekúnd, prípadne minút, na jeho spätné overenie či vyvrátenie je nutné vynaložiť nepomerne viac úsilia. Táto základná disproporcia sa určite nemení k lepšiemu, naopak, mám obavu, že s nástupom umelej inteligencie sa celá situácia v spoločnostiach, ktoré sú tak hlboko zakonšpirované ako tá slovenská, bude ešte zhoršovať.

Akým spôsobom môžeme prispieť my ako čitatelia alebo užívatelia internetového/facebookového obsahu k vyhodnoteniu, odhaleniu, prípadne nešíreniu misinformácie?

Odporúčam pred zdieľaním obsahu ďalej na svoju nástenku najprv premyslieť a overiť si, či je daný príspevok pravdivý, alebo v nás len vyvolal zbytočne silné emócie. Je nutné si uvedomiť, že „produktom“ sociálnych sietí sme my sami. Myslím to tak, že naša pozornosť, naše vyhrotené emócie a očné buľvy prilepené na algoritmický prúd obsahu na displejoch a obrazovkách sú tým, čo generuje internetovým platformám zisk. Keď k tomu pripočítame ľahkosť zneužitia platforiem na šírenie nepriateľskej propagandy, dostávame bezprecedentne toxický koktejl.

(S Robertom Barcom sa zhovárala Lenka Regrutová)

Rozhovor s Robertom Barcom ste si mohli prečítať vďaka finančnému príspevku Slovenskej asociácie knižníc v rámci programu Partnerstvo alebo Spojme svoje sily.