Home-Tag: glosa

Mária Ševčíková: Plavčíčka a iné

Bolo raz jedno dievčatko, ktoré okrem toho, že vyštudovalo báječnú vysokú školu, akúsi umeleckú, sa rozhodlo, že si svoju hlávku prečistí aj inou prácou a nebude sa venovať len výsostne umeniu. Začala pracovať na kúpalisku ako plavčíčka. Už hneď na úvod tohto príbehu môj microsoft word pomenúva problém, keď mi slovo plavčíčka podčiarkuje ako gramatickú

Mária Ševčíková: Bez mamy je ťažko

Najväčšia bezradnosť prichádza v bode keď vieš, že nemáš ani boha, ani rodičov. Alebo aspoň jedného z nich. Bez mamy je to ťažko! Bez mamy nám bolo ťažko ako aj na jar, tak aj na jeseň a možno nám bude aj po lete. Vlna za vlnou sa valí ako jedna báseň. A my, kamaráti zo ZUŠ Slovenská

Tomáš Straka: Umelci do plynu?

„Umelci do plynu!“ svietili grafity na fotografii neznámeho mosta v košickom squate KLUB. Umelci do plynu! Ozýva sa tisíc komentárov vždy, keď si niekto z tohto bohom zabudnutého sektora, slovenskej polis, dovolí nárokovať plácu či pomoc. Umelci do plynu! Čo vlastne chcú? Ako môžu v tomto svete, kde nefunguje školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúra, sociálna práca a kde armáda má

Tomáš Repčiak: Zakážme knižnice!

Načo inovovať? Zmenšujúce sa racio si zaslúži byť v rovnakom priestore vyplnené emóciami! Niečo také mi vyplýva z politických debát o novom voličovi rovnako ako z debát školských odborníkov o novom dieťati. Ja mám momentálne na mysli čitateľa, a preto by sme ho mali tiež nejako inovovať, napríklad zbaviť ho strachu z fyzickej knihy. Zakázať ich a prísne perzekuovať aj nositeľov obdobnej

Tomáš Repčiak: Skončili sme, jasná správa

Bolo by fajn napísať Fukuyamovi, nech napíše pokračovanie Konca dejín a Konca človeka. To, že sú fundamentálne princípy a inštitúcie aj s historickými otázkami zabudnuté, to je nám z roka na rok viac jasné aj bez neho. Komu sa chce vŕtať vo filozofii hlbšie, nech sa páči, mňa zaujíma koniec koncov. Pre človeka, čo sa vydal na strastiplnú

Tomáš Repčiak: Poznámka / Papkanie s porozumením

Som veľmi rád, že v školách učia deti čítať s porozumením. Možno o nejakú tú dekádu sa im rozjasnia tváre a dôjde im, čože za význam sa to, kua, skrýval za tými čudnými znakmi z Múmie. Potom sa už dospelé deťúrence rozbehnú do knižníc, pretože kníhkupectvo je predsa vianočný obchod s peknými darčekovými predmetmi, a zahltia svoje ramky myšlienkami velikánov. Potom

Tomáš Repčiak: Podľa vašej chuti

Supermarkety praskli vo švoch, Vianoce ukázali kúpichtivosť Slovače a na kosť odhalili materiálnu podstatu holubičieho národa. Neostal som bokom, zaradil som sa do šórov čakajúcich na svoje zlaté teliatko. Len s jedným rozdielom – stál som v rade na knihy. Rozhádaný národ sa zjednotil v snahe obdarovať svojich blízkych, a to aj, pre mnohých, najkrajším darčekom zo všetkých –

Tomáš Repčiak: Literárne dostihy

Neviem či majú literárne súťaže svoje opodstatnenie, keďže ich v poslednej dobe využívajú skôr ako reklamný predmet obce alebo záujmového združenia. Vlastne nie je veľký problém získať čestné uznanie či laureátstvo na  kolene ukutej súťažičke. Určite preháňam, ale v dobe, ktorá sa rada hrdí slobodou názoru, vkusu a prejavu, je niečo ako súťaženie na poli textu iba

Tomáš Repčiak: Svetlá budúcnosť kníh

Asi všetci sme si pred rokmi mysleli, že tlačená kniha bude v našom živote hrať prím a mnohým sa to aj podarilo. Na druhej strane som sa pridal do zástupu tých, čo si sťahujú ebooky a unavený zrak potešia audioknihou. Dúfam, že týmto vylepšovanie literatúry skončilo. Asi sa klamem, hľadiac na 5-rozmerné kino (čo by malo prekonávať

Tomáš Repčiak: Kam zmizli papierové noviny?

Nie je tomu tak dávno, kedy si naši rodičia zakrývali rannú tvár Pravdou, do ktorej sa, vzhľadom na štedrý formát, zmestilo veľa internacionalizmu a ostalo i na lán poľa kolchozného. Naozaj si ešte pamätám ten pocit, kedy sme skúšali porevolučné možnosti jemne i viac erotickej tlače dostupnej v každom novinovom stánku. Kdeže viržinka?! Fajčili sme český tabačok a panicky