Mária Ševčíková: Repete šlágre

Doma bola iba mama. Driemala nad kávou po práci. Ona pije turka, ja som si spravila espresso. Ešte pred tým, ako sa začne slávnosť veselosť, musíme všetko pripraviť, hlavne pripraviť seba. Šišky napiekla sestra, kváskové, čiže nie také, aké robila starká, ale nikto sa nesťažoval. Mala ich priniesť, keď príde s deťmi a mužom. Ja som začala nafukovať balóny. Mama mi predvádzala variácie, ktoré by mali jej kostým doviesť k dokonalosti. Netušila som, koľko rôznych odtieňov čiernej existuje. Prišla mladšia sestra. Ja som naďalej dofukovala balóny. Prišiel otec. Ja som stále nafukovala balóny. Mám nízky tlak, musela som si dávať pauzy. Balóny som mala v dvoch odtieňoch zelenej, aby tak vytvorili ilúziu zrenia. Mladšia sestra prišla v kostýme tenistky. Vyzerala tak, ako každý deň, len mala v ruke raketu. Ja som nafukovala balóny. Telka išla ako podmaz. Ja som si svoje odkrútila už cestou autom, ale mama tým, že celý deň učila, dostala čerstvú nálož smútku až teraz. „Sú to štyri roky od vraždy mladej dvojice…“ Mama bola smutná. Ja som bola smutná. Smutná som pokračovala v nafukovaní balónov. Mama povedala, že obdivuje ich rodičov, akí sú silní. Najviac reagovala na mamu dievčiny. Myslím, že sa s ňou najlepšie vedela stotožniť. A ja som ďalej nafukovala balóny. Vypla som telku. Už sa pomaly blížil čas. Oco niekam zmizol. Asi tiež niekde v dome počúval podcasty a bol smutný. Ja som dokončila nafukovanie balónov a čakalo ma viazanie. Mama si dala tykadlá a krídla. Mladšia sestra, vyzerajúca ako každý iný deň, povedala, že jej kostým nie je dobrý, lebo jej oco sľúbil potítka, ale potom ich nenašiel. Oco sa zjavil a v ruke držal montérky. Ja som si uviazala posledné balóny okolo seba a na hlavu nasadila vínny list. Nitky som nechala príliš dlhé. Budú súčasť révy. Prišla setra, jej manžel a deti. Radosť by sa dala krájať. Šišky mizli v sekunde. V pozadí hralo na striedačku Čím chceš byť? od Mira Jaroša a od Karol a Kvido V čem jsou bobři dobří. Premýšľala som nad tým, či toto kombo hovorí o rodovej nerovnosti vo vzdelaní a neskôr v zamestnaní. Alebo už naditerpretúvam realitu, len tak z pasie. Toto sú totálne fejkové fašiangy. A mňa to dosť hreje pri srdci. V obývačke tancuje celá rodina. Konkrétne: Pat a Mat, pavúk, dve lienky, tenistka, žaba a strapec hrozna. Mama všetkých kameruje. Podaril sa jej báječný dokumentárny záber, na ktorom ja oblečená ako strapec hrozna v chladničkových dverách jem tri plátky prossciuta naraz. Hold ide masopust, treba sa pripraviť na deficit. Deti sú šťastné. Rozobrali môj kostým a tancujú s balónmi. V dverách sa zjavila teta ako pirát. Nemala pásku na oko, tak si ho prekryla čiernym respirátorom. Šišky sa zjedli. Moje bobule už boli po celom dome. Zostal len list na hlave. Deti sa navliekli do búnd a také ružové zaparené a šťastné šli domov. Začali sme upratovať. Lienka sa ma zrazu spýtala, čo si myslím o Ukrajine. Tenistka podotkla, že oni v škole nič iné neriešia. A Pat, alebo Mat (prosto jeden z nich), mĺkvo pustil ďalší podcast zo sveta. A ja som si len chcela pustiť Kostolányovú a spievať s ňou: „Cítiš krúti sa, krúti sa Zem je vzácne presná… Vezie dobrých, vezie zlých a kopu detí.“