Knihy sú často spôsobom, ako si oddýchnuť a odreagovať sa. Postupne som sa však dostal do bodu, kedy čítam minimum beletrie, pretože mám pocit, že mi môže uniknúť veľa skutočných a poučných vecí z okolitého sveta. Moje odporúčania sú skôr ťaživejšie čítanie, z ktorého si však často vieme vziať oveľa viac ponaučenia. Wojciech Tochman: Akoby si kameň jedla
Hervé Le Tellier: Anomália Kniha ako stvorená pre dnešný svet. Napínavá, a nie plytká, múdra, a nie prehnane teoretická, fantastická, a predsa pevne ukotvená v dnešnej zložitej, mätúcej každodennosti. Čo keby sa v realite objavila anomália? Čo ak by sa lietadlo na linke Paríž – New York v najsilnejšej búrke záhadne zdvojilo? Nájomný vrah, nigérijský spevák, právnička aj
Konečne aj k nám prichádzajú kvalitné knihy z kategórie young adults v slovenskom preklade. Kniha Vango od Timothée de Fombelle je jednou z tých, ktoré môžete čítať spolu s deťmi aj vy a možno vydržíte dlhšie ako ony a dočítate tento spletitý komplikovaný príbeh až do konca. Rozhodne to stojí za to. Nám sa do rúk dostal český preklad, ktorý vyšiel
Elena Ferrante: Temná dcéra Tento román /podľa ktorého vznikol i film Stratená dcéra/ považujem za tak sugestívny, že osobne si ma podmanil ešte viac ako slávna Geniálna priateľka. Asi kvôli odklonu od podrobného, detailného popisu smerom k úspornejšiemu jazyku, niekedy zakuklenému až do metafor. Prítomnosť sa odohráva na priestorovo zovretom mieste: v malom juhotalianskom mestečku a na pláži pri
Čítajte hrubé knihy Niekto cez Vianoce pozerá filmy a rozprávky, ja čítam hrubé knihy. Kedy, ak nie práve na Vianoce má totiž človek čas zahĺbiť sa do čítania s vedomím, že si môže dopriať aj štyristo strán? Minulý rok som takto prečítal Pravidlá muštárne od Johna Irvinga a dokonca ani nie prvýkrát. Rok predtým
Lubomír Černík – Chobotnice Mám rada príbehy o alkoholikoch. Hoci túto tému spracovalo už veľa autorov, vždy znova a znova s nadšením tieto typy kníh vyhľadávam, pretože ma baví čítať o hraničných situáciách, do ktorých chľast človeka dostáva. A čím viac má autor s démonom alkoholu skúsenosti, tým výživnejšie texty to sú. Tak som sa
Nie je ľahké vybrať tri knihy, ktoré som čítala v poslednom čase. Nie preto, že by som vari hltala také kvantá kníh, skôr pre súkromný ráz toho, čo si človek vyberá na čítanie. Tieto tri som však dostala do daru a ako čitateľku ma prekvapili i potešili. Kniha rodenej Dublinčanky Maeve Brennan, ktorá sa usadila v
Nie som asi najväčší preborník v čítaní ruskej satirickej prózy, ale keď sa na svetlo sveta dostal slovenský preklad knihy Kufor od Sergeja Dovlatova, vedel som, že to bude niečo pre mňa. Táto komorná kniha nie je vlastne žiadna novinka, sú to poviedky, ktoré vychádzali v osemdesiatych rokoch v Amerike a pojednávajú o rokoch šesťdesiatych,
Osmý život pro Brilku gruzínskej spisovateľky Nino Haratischwili je nádhernou rodinnou ságou a zároveň beletrizovanou učebnicou dejepisu 20. storočia. Je nielen výpoveďou o ľudských osudoch, ale zároveň nám ponúka kontext období, na pozadí ktorých sa odohrali najzásadnejšie historické udalosti. Príbehu nechýba ani vôňa chýrnej čokolády, gruzínske koberce a magický realizmus, čo sa vznáša nad
Bohužiaľ, nedokážem si zapamätať knihy ako ucelené príbehy. Tieto som vybrala, pretože obsahujú scény a atmosféru, ktoré som si zapamätala tak, akoby sa mi udiali. Je to tá zvláštna výmena medzi napísaným a prečítaným. Keď sa napíše zažité, zrazu sa to odcudzí a naopak, keď si prečítame cudzie či celkom vymyslené situácie, stanú sa