Osmý život pro Brilku gruzínskej spisovateľky Nino Haratischwili je nádhernou rodinnou ságou a zároveň beletrizovanou učebnicou dejepisu 20. storočia. Je nielen výpoveďou o ľudských osudoch, ale zároveň nám ponúka kontext období, na pozadí ktorých sa odohrali najzásadnejšie historické udalosti. Príbehu nechýba ani vôňa chýrnej čokolády, gruzínske koberce a magický realizmus, čo sa vznáša nad
Bohužiaľ, nedokážem si zapamätať knihy ako ucelené príbehy. Tieto som vybrala, pretože obsahujú scény a atmosféru, ktoré som si zapamätala tak, akoby sa mi udiali. Je to tá zvláštna výmena medzi napísaným a prečítaným. Keď sa napíše zažité, zrazu sa to odcudzí a naopak, keď si prečítame cudzie či celkom vymyslené situácie, stanú sa
Otázku o obľúbených knihách v zásade neznášam, pretože jednak nedokážem zúžiť výber na daný počet, jednak (v prípade, že počet nie je daný) ma spätne vždy ide poraziť, na koľko titulov som zabudla. Musím si ju teda prispôsobiť a rozdeliť na dve podkategórie: prvá sa vzťahuje k obľúbenosti a druhá k aktuálnemu stavu mojej
Albertovi Einsteinovi sa pripisuje známy výrok „ak to nevieš vysvetliť jednoducho, potom tomu dostatočne nerozumieš.“ Einstein nie je známy tým, že by sa mýlil, no v tomto prípade by som si dovolil s ním polemizovať. Keď majú vedci zrozumiteľne vysvetliť zložitý problém, nie vždy to dokážu, no nie je to preto, že tomu nerozumejú dostatočne. Niekedy
Moja polička je v poslednej dobe v čoraz väčšej miere digitálna, nakoľko kvôli práci trávim celé mesiace mimo domova. Navyše, keď knihy akumulujete, odkedy ste sa naučili čítať, v istom bode aj trojizbový byt začne byť vašej zbierke príliš tesný. Napriek tomu sú tituly (asi tak stovka a ďalšie pribúdajú), ktoré proste potrebujem na
Ja som váhy. Dokonca veľmi typické. Je to pre mňa nesmierna námaha vybrať len tri knihy zo svojej poličky! Rozhodla som sa preto napísať o tých najaktuálnejších knižkách v našich poličkách, ktoré sú akurát dočítané či rozčítané. Dajú sa pekne rozdeliť do vekových kategórií vhodnosti. Začnem teda deťmi a skončím pri „dospelákoch“. Keďže mám tri malé detičky,
Neviem, ráta sa za poličku aj bar? Keď je v kníhkupectve? Ráta, hejže. Párkrát do týždňa totiž pracujem v kaviarni v Artfore a ak ste niekedy chceli vedieť, čo je pod barovou doskou, tak na. Poháre na vodu. Poháre na latte. Poháre na whisky. Poháre na popanetú whisky. Pohár so šraubovákmi. Kopa papierov prekladaná
Ťažko vybrať z množstva kníh, ktoré mám na nočnom stolíku, je tam veľa pokladov. Za svoj najsilnejší čitateľský zážitok považujem prvú časť trilógie Ale Rachmanovovej Študenti, láska, Čeka a smrť. Tento denník ruskej študentky z rokov 1916 – 1920 je mimoriadne silným svedectvom o ľudských zverstvách zapríčinených politickým systémom, ale aj o ľudských charakteroch. Keď vám doterajší priateľ, dôstojník,
Nebudem predstierať záujem o vyššiu formu literatúry, keď ma od detstva prirodzene lákajú nižšie žánre, kde tečie krv a detektívi s vyhrnutými goliermi na slatinách hľadajú fosforeskujúce obludy. Mal som pritom šťastie, že som na začiatku dráhy konzumenta krvákov narazil na Abecedu mladého detektíva. V polovici deväťdesiatych rokov niektorý redaktor Mladých liet objavil klenot Rakúšana Ericha Ballingera a dal
Ak niekedy vojdem do kníhkupectva, pozerám najmä na knižky v celkom spodných regáloch. A som si istá, že mnohé z nich vôbec nikto nechytil ani len do ruky. Iné tituly a ich autori sa však pred záujmom čitateľov ukryť nemôžu. A myslím si, že bez nich by bol svet chudobnejší ako bez všetkých zlatníctiev. Tak napríklad Daniil Charms. Čtyřnoha