Dievča, žena, iné – ukazuje Britániu, akou už dlhšie je, ale takto sa o nej ešte nepísalo. Veľmi svieža, súčasná a potrebná kniha. O distribúcií privilégií a spoločenského vplyvu, ktorý sa v posledných rokoch dostáva aj ženským potomkom prisťahovalcov tmavej pleti. Okrem témy rasy autorka postavy rozmiestnila na dúhovom spektre. Románovo pôsobiaci celok je rozdelený do dvanástich poviedok, ktoré pre niekoho „politické témy“ zobrazia z mnohých uhlov a psychologicky presvedčivo. Rozprávanie o svete, v ktorom sa chcú emancipovať všetky možné odtiene identity dostalo v tejto knižke správnu mieru. Jemne ironizuje  najväčšie excesy nových trendov, ale zároveň vystihuje a oprávňuje ich hlboko ľudskú podstatu. Knižka od britskej autorky Bernardine Evaristo získala v roku 2019 Man Bookerovu Cenu a pre mňa osobne je knihou roka 2022.

Letný príbeh – tridsaťročná Nacuko a jej staršia sestra Makiko vzišli z veľmi chudobných japonských vrstiev a snažia sa nájsť svoje miesto vo svete. S Nacuko, ktorá má v druhej časti románu tridsaťosem rokov a žije introvertne v matrixe súčasného Tokia, strávime celých štyristopäťdesiat strán. Autorka Mieko Kawakami pútavo zobrazuje jej rozhodnutia dozrievajúce pomaly a individuálne, hoci v intenzívnom dialógu s okolitým svetom. Nacuko je asexuálna, necíti telesnú príťažlivosť k mužom, no napriek tomu túži po dieťati. Spolu s ňou objavujeme tabuizovaný svet umelých oplodnení a anonymných darcov spermií. Zoči voči možnostiam modernej medicíny, ktoré sa priečia tomu, čo zvykneme považovať za prirodzené a osudové, si hlavná postava dovolí urobiť krok do neznáma.

 

Niekto sa nájde – debut slovenského autora Duša Martinčoka je pre mňa čerstvým a veľmi príjemným prekvapením. Desať poviedok o obyvateľoch jedného bytového domu na Kalinovej ulici vytvárajú rozsahom svojej výpovede až románový celok. Autor popisuje mnohé opozitá: seniorov a mladých, rodičov a detí, slovenskosti a zahraničia, bývalého režimu – súčasnosti, domácich a cezpoľných, pričom postavy nie sú len zástupcami jednotlivých kategórií, ale individuality, ktoré sa mi dostali pod kožu. Cez domové schôdze, využívanie výťahu, oznamy na spoločných nástenkách, či kauzu vtáčieho trusu autor nasvecuje odtiene ľudských pováh a prístupov k spoločnému. Chlapec Oliver dospieva naprieč poviedkami a hľadá blízkosť, ako napokon všetky postavy knihy. Emblematickou  je pre mňa poviedka Pre prípad dožitia o nečakanom coming-oute starnúceho Samuela Bodnára pred finančnou poradkyňou, ktorá ho vníma prizmou svojich tabuliek. Kniha nemá špecifický literárny štýl, vychádza v ústrety čitateľom. Zároveň je precízne vystavaná, obsahovo sýta a bez zachádzania do excesov nasvecuje citlivé miesta súčasnosti.

Barbora Hrínová (1984) vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU v Bratislave, kde v súčasnosti pedagogicky pôsobí v Ateliéri scenáristickej tvorby. Spolupracovala na televíznych seriáloch a reláciách. Pre RTVS a Český rozhlas pripravila niekoľko rozhlasových dokumentov. Absolvovala výskumné pobyty v Gruzínsku a ako držiteľka Fulbrightovho štipendia na univerzite v Kalifornii. Je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka. Vydala knihu Jednorožce, s ktorou zvíťazila v cene Anasoft Litera.