Bradley Nelson: Emočný kód

Vyše desať rokov som túto knihu nečítala, len sme spolu žili v jednej domácnosti. Sťahovala sa so mnou z miesta na miesto a prežila všetky fázy redukovania počtu titulov v mojej knižnici. Jedného dňa som sa do nej pustila a odvtedy verne spáva na mojom nočnom stolíku. Vždy som rada pátrala po tom, prečo môj život vyzerá inak akoby som chcela, čo ma blokuje a prečo sa neviem pohnúť aj keď presne viem, čo mám robiť. Emočný kód mi dal jednoduché odpovede na mnohé otázky. Pomohol mi odhaliť skryté vrstvy môjho podvedomia a nachádzať “uviaznuté emócie”, ktoré ovplyvňujú moje konanie, myslenie, či zdravie viac než som si dokázala predstaviť.

Silvester Lavrík: Posledná k.&k. barónka

Knihu som nepoznala až do chvíle, pokiaľ ma kolegyne neoslovili, aby som s nimi spolupracovala na televíznej minisérie podľa tohto dokurománu. Barónka a maliarka, Margita Czóbelova, sa narodila ešte za Rakúsko-Uhorska a zomrela v rodných Strážkach pod Tatrami štyri roky po vpáde ruských vojsk. Nechcelo sa mi veriť, že táto žena skutočne žila, pretože má všetky atribúty silnej ženskej hrdinky z najväčších románoch. Vojny, revolúcie, totalitné režimy jej zobrali takmer všetko, ale hrdosť, lásku k svojmu kraju a humor si vziať nenechala. Celý život stála pevne na svojom mieste, napriek tomu, že okolo nej “zúrili dejiny”. Aby prežila, bola nútená sa živiť aj maľovaním socialistických motívov, ale nikdy sa nespreneverila hodnotám, ktoré jej vštepili rodičia a strýko, uznávaný maliar, Ladislav Mednyánszky.

Haruki Murakami: O čom hovorím, keď hovorím o behaní  

Haruki Murakami je jedinečný. Každá jeho kniha je gejzírom surreálnych obrazov, bravúrne pospájaných do príbehu, ktoré si nikdy nedokážem zapamätať. Ale presne si pamätám pocity, ktoré som pri čítaní mala. Nenávidím behanie a napriek tomu túto knihu milujem. Píše o ťažkej drine, ktorú si nikto iný ako spisovateľ nedokáže predstaviť. O vytrvalosti dobehnúť maratón až k poslednej strane. O trpezlivosti neustále prepisovať. O urputnom hľadaní správneho slova, výrazu. Dovolím si tvrdiť, že je opakom všetkých jeho kníh. Pripomína zákulise divadla, plné špiny, rekvizít, mechanizmov, ktoré držia pokope veľkolepé predstavenie.

Biba Bohinská vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. Knižne debutovala poviedkovým románom Žena v pôvodnom znení. Minulý rok vydala knihu išnpirovanú skutočnými udalosťami Dobrá a poslušná. Pre RTVS spolu s kolegyňami napísala dve sezóny seriálu Tajné životy, ktoré vyšli aj v knižnej podobe. Písala aj pre televíziu Markíza – Sestričky, Červené pásky, Druhá šanca a iné. Aktívne sa venuje aj dramaturgickej práci v hranom a dokumentárnom filme – Osem hláv šialenstva, Backstage, Neviditeľná, Piargy a ďalšie.