Home-Tag: na pokračovanie

Ján Mičuch: Tomáš XVII. – Gelnica

Gelnica 1986 je hodvábnou šatkou, ktorou si majiteľ vytiera zadok. V tomto meste zvíťazila bieda nad chudobou. Ale súdruhovia zanovito predstierajú, že všetko je v totálnom poriadku. Pod definitívnu hladinu stiahla Gelnicu v šesťdesiatych rokoch strata postavenia okresného mesta. Pamätníkom tejto éry zostala administratívna budova ONV (Okresného národného výboru), týčiaca sa na začiatku či

Ján Mičuch: Tomáš XVI. – Pani Luna

Spoza výdajového okienka v ošarpaných dverách lietali nepekné slová. Boli skutočne veľmi nepekné, no hlas, ktorý ich šíril okolím, mohol pokojne patriť legendárnej redaktorke Rádia Slobodná Európa pani Angeše Kalinovej. Patril však pani Lune. Z otvoru ešte chvíľu trčali štíhle prsty zvierajúce dymiacu cigaretu značky Clea. Okienko sa napokon s rachotom definitívne zatvorilo. Kandidát

Ján Mičuch: Tomáš XV. – Vstupná lekárska prehliadka

Tomášova záverečná návšteva úvodného dňa v depe patrila ordinácii legendárneho MUDr. Sutiho, aktívneho lekára na dôchodku a vášnivého chovateľa koní. Za vlečku kvalitného sena mohol aj nie celkom zdravý rušňovodič získať zmyslovú skupinu 1, ktorá jediná otvárala tie správne dvere do kabíny rušňovodiča. Mladému adeptovi rušňovodičského povolania sa zatiaľ doniesla do uší iba povesť

Ján Mičuch: Tomáš XIV. – Privítanie

Rušňové depo odjakživa pôsobilo ako osada starostlivo ukrytá od okolitého sveta, ktorej obyvatelia sú schopní prežiť čokoľvek bez vonkajšej pomoci. Bola to pevnosť ochotná prichýliť všetkých vyvolených, no rozhodnutá nevpustiť ani jedinú nekompetentnú myš. Ku košickému rušňovému depu osemdesiatych rokov patrila závodná kuchyňa aj s večernou prevádzkou a bufet so zásobami stredne veľkej predajne

Ján Mičuch: Tomáš XIII. – Hranica depa

Hranica depa nie je imaginárna čiara. Nie je to ani symbol. Ide o presný technický termín (border overhaul, betreibs-werksgrenze, limite de dépôt, граница депа) používaný v železničných predpisoch. Je to bod nula, ktorý hýbe čímsi väčším ako je zemeguľa. Pretože zemeguľa je tu pre všetkých, no za hranicu depa môžu iba vyvolení. V prvom

Ján Mičuch: Tomáš XII. – Osmička

„A je po nej,“ zahuhňal spoza rúška skúsený dentista Kleščinský a kliešťami víťazne zvieral pokorenú osmičku, hlúpy zub múdrosti, nadbytočnú perlu obalenú chuchvalcom hlienu a krvi. „Chcete si ju nechať na pamiatku?“ šermoval zubár ako rybár úlovkom pacientovi pred zaslzenými očami. Tomáš zakmital hlavou a priložil si prsty na líce, pretože si nebol vôbec istý,

Ján Mičuch: Tomáš XI. – Straka v hrsti

Smrť generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonida Iljiča Brežneva, muža, ktorý bol mocnejší ako ruský cár, zastihla študentov dopravnej priemyslovky pripravených. Slávnostne oblečení mladí ľudia obchádzajúci pozhasínané Štátne divadlo prijali správu o zrušení večerného predstavenia s radosťou. Ukázalo sa, že osláviť náhle voľný večer v nejakom podniku pri pive či víne nebude jednoduché.

Ján Mičuch: Tomáš X. – PES VENEZ

Zobrazovanie nahoty v socialistickom Československu bolo problematické. Všetci komunistickí reprezentanti štátu mali kresťanské korene. Z takýchto koreňov vyrastali k nahote iba odmietavé postoje. Zákaz zobrazovania nahoty ale nebol jasne formulovaný. Napríklad vo filmoch sa tolerovali odhalené prsia. Museli však byť zahalené myšlienkou, ktorá mala výchovný charakter. Napriek výchovnému charakteru boli takéto filmy mládeži neprístupné.

Ján Mičuch: Tomáš IX. – Prvá jednotka

Učebňa TVZ, teda trakčných vozidiel závislých, bola pýchou dopravnej priemyslovky aj Ing. Tarabu. Alojz Taraba sa ocitol na strednej škole po normalizačných rošádach. Iniciatívnemu učiteľovi sa aj za pomoci žiakov podarilo zo zvyškov havarovanej lokomotívy postaviť vynikajúci trenažér, za ktorý by sa nemuselo hanbiť ani výcvikové stredisko kozmonautov. Keď do tejto miestnosti vstúpil prvýkrát

Ján Mičuch: Tomáš VIII. – Alojz Taraba

Železnica ako dominantný nositeľ ekonomického pokroku, viažuceho na seba v dobe jej vzniku všetky ostatné pokroky, prišla v roku 1860 do Košíc z mesta Miškolc, teda z juho-severného smeru. Výstavbou Košicko-bohumínskej železnice, ktorá dorazila do Košíc o desať rokov neskôr, sa svet neprevrátil hore nohami, iba sa otočil o deväťdesiat stupňov. Ľudia aj tovar sa