Začínajúci autori dostali šancu prezentovať sa v kampani Ukáž sa!, ktorú pripravil literárny e-magazín www.knihynadosah.sk, Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach a Občianske združenie Priatelia Knižnice Jána Bocatia. Zámerom aktivity, nad ktorou prevzal záštitu predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, bolo podporiť literárne talenty. Organizátori kampane, ktorá odštartovala 1. marca a trvala 2 mesiace, zverejnili mená najúspešnejších
Ne z každého dřeva může být fládr Paní učitelka zkroutila notový sešit. Břetislav se díky správnému načasování vyhnul první ráně a pravým obloukem vklouzl pod piano. Vyčíhnul si, když se profesorka skláněla u levé strany nástroje, vylezl ven a skočil do klavírní skříně. „Bum!“ Bolest přivřených prstů vhrkla učitelce slzy do očí. „Otevři! Otevři!“ naléhala.
25 02 19 Objavuje kostru. Bedrá, lakte, hánky, hrče, kĺby, cez kožu, stále na povrchu. Zakrivené epifýzy, diafýzy ako koly, končeky prstov bubnujú na dutú kavitu. Stratená dreň, duševné suchoty, poruchy vypĺňajú. Blázna od kosti, čo nechtom rozrýva, trhá, viacvrstvový epitel. Zakaždým hlbšie, svaly, žily, úpony, nevynechá predráždené. Rozvetvené nervy. Ako jeho, aj moja
Primární sektor „Probouzí se.“ „Nikdo se jí nedotýkejte, rozumíte?“ „Je krásná. Přímo dokonalá.“ Pomalu jsem otevřela oči. Ostré světlo zářivek umístěných na stropě mě donutilo je zase přivřít. „Jak je vám, slečno?“ hlas k mým uším docházel tlumeně, jako bych se nacházela pod vodou. „Kde to jsem?“ škrábalo mě v krku, možná mi ani
Kamarát had Skrotil som hada takého malého zato s poriadne dlhým jazykom odvtedy je stále so mnou Spolužiaci zrazu prestali zvliekať zo mňa kožu spolužiačky ani nezasyčia keď sa okolo nich preplazím a starší brat sa ma bojí ako myš Každému sa vrátil jed Si voľný, hadík, ďakujem. Šnúrky na topánke Už ma to
Na novú krajinu moje telo zareagovalo odmietavo Na novú krajinu moje telo zareagovalo odmietavo. Po prekročení hraníc pociťujem nevoľnosť, tlak na hrudníku. Nemôžem hovoriť cudzím jazykom, puchne mi z neho hrdlo. S miestnymi sa nestýkam viac ako je nutné, snažím sa nepriliehať. Mestom, v ktorom žijem, sa začne šíriť strašná choroba. Povedal mi to potkan, keď sme
TROJKA VĽAVO HORE tváre sú odstrunené hmatníky som platonická nahrávka bojíš sa ma hrýzť až na osnovu tak do toho a do taktu tristne stopujme zhudobňovanie podvozkovo zarovnaný blues vo vrecku bundy máš asi dieru vyplavilo odtiaľ ďalšie dlane si neprevinený kým tvoja kyvadlová etiketa v uniforme liftboya nezasypí nástup Výťah pre tri osoby je iba
Desiatka polemizuje 1:Čo je to pravda? 0:Chyba, ktorá chybí. 1:Ahaaa... 0:Má to tak vo zvyku. Prevaľuje svoje ťažké telo zboka nabok. 1:A má vždy pravda pravdu? 0:Vždy nie... Vlastne vôbec! Tuším, že nikto nemá pravdu. 1:Tušíš? 0:Som si istá! 1:Asi súhlasím. Každý má svoju pravdu. 0:Svoju! To je to slovo adekvátne každému klamárovi. 1:Hmm...Verím v lož.
(rôzne premeny) I. agresívne husle a hlboký večer všetko je zaparené mesiac vlhký tŕň sláky škrípajúce zuby vyhodené do tmy v husliach mláka krvi medzi strunami napätý pot II. môj kroj sa potí na cudzej koži moje úzkostlivé vrkoče odhryznuté zaživa pribité do steny nad matkinou posteľou ako obraz svätých (najčastejšie archanjelov) boky vykrútené cítim si
Petrohradská pri svetle bielych nocí vždy nový svedok nový žiaľ kto dnes dbá na morské panny vyplavené v cudzej krajine sediace na skale oproti vetru a ohňu kam sa vlastne dívajú a kam sa dívam ja? príliv čo sa vplazí pod kožu ako krab vždy prekvapí vždy ma prekvapí xxx čím dnes porazím draka?