Home-Tag: literárna kaviareň

Vít Slíva: …poezie se nedá pandemií zastrašit

Vít Slíva (1951) je básnik a pedagóg na Biskupskom gymnáziu v Brne. Študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor čeština a latinčina. V osemdesiatych rokoch sa okolo neho sformovalo združenie básnikov, ktoré sa zvykne označovať ako „královopolský okruh“, a medzi jej predstaviteľov patria najmä jeho bývalí študenti z gymnázia, dnes už známi českí spisovatelia. Svoju

Jakub Souček: James Wright – Červenokrídle drozdy

(interpretácia básne Červenokrídle drozdy z knihy Červenokrídly drozd, Kordíky: Skalná ruža, 2015) Napriek jasnej dištancii medzi literárnym znakom a realitou nemožno skúmať dominantný motív básne Jamesa Wrighta Červenokrídle drozdy bez jeho prepojenia so skutočnosťou. Wrightova poézia však má predovšetkým symbolický charakter, autor jednoduchým jazykom a relatívne konvenčnými výrazmi kreuje obraz sveta, pričom balansuje medzi gnozeologickou

Patrícia Gabrišová: O pokoji, ktorý hľadáme a nenájdeme

Najstarší umelecký text sveta, Epos o Gilgamešovi, vedie čitateľov za hranice starovekej civilizácie, kde bohovia a hrdinovia tvorili homogénnu súčasť vtedajšieho sveta. Na torzách hlinených tabuliek z mesta Ninive sa rysuje prvé podobenstvo o ľudskom vývoji. Píše sa približne 3000 pred naším letopočtom a dejiny vytvorili hrdinu  Gilgameša. Alebo sa on sám podieľa(l) na

Matúš Marcinčin: Chuť zakázaného ovocia

Asi to bude pravda, že zakázané ovocie najlepšie chutí. Aký čitateľský zážitok potom ponúkne kniha, ktorá bola zakázaná 166 rokov? Ak by to bola zlá kniha, zaiste by sa na ňu rýchlo zabudlo. Táto však dozrela ako dobré víno. Hovoríme o epose Johna Miltona Stratený raj. Zákaz sa týkal jeho talianskeho prekladu. Toho slovenského sme

Barbora Kováčová: …je to doba moderná, ale v zmysle čítania kníh doba ľadová

Barbora Kováčová (1975) je liečebná pedagogička. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venuje podpore detí od raného veku v rámci výchovy i terapie. Knižne jej doteraz vyšli približne dve desiatky kníh, z najnovších Biblioterapia v ranom a predškolskom veku (2018, v spoluautorstve) a 44 hier na podporu práce s knihou pre deti predškolského veku (2020). Samotný vývin dieťaťa a zvládanie ťažkostí ešte

Ján Kudlička: Výtvarná a literárna časť je v symbióze, vyživuje jedna druhú

Ján Kudlička (1948) je slovenský výtvarník a univerzitný profesor. Po absolvovaní štúdií na VŠVU v Bratislave sa vrátil do rodného Ružomberka, kde pôsobí dodnes. Popri pedagogickej činnosti na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa venuje predovšetkým výtvarnej tvorbe. Má za sebou množstvo domácich aj zahraničných výstav. Spolupracoval aj na knižných výtvarno-poetických projektoch s poetkou Milou Haugovou či básnikom

Marián Milčák: Vyprovokovať čitateľa k uvažovaniu a zároveň mu dopriať umelecký zážitok

Marián Milčák (1960) je slovenský básnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Debutoval básnickou zbierkou Priestupný rok (1989). Za najnovšiu zbierku Teserakt(2018) získal Prémiu Klubu nezávislých spisovateľov.V spolupráci s Petrom Milčákom preložil výber z poézie Zbigniewa Herberta Fortinbrasov žalospev (2009) a zbierku básní Czesława Miłosza To (2014).Je autorom literárnovedných monografií O nezrozumiteľnosti básnického textu (2004), Mýtus

Patrícia Gabrišová: Za všetkým hľadaj ženu

Božena Slančíková – Timrava je výnimočný zjav, ktorý v slovenskej literatúre nemožno prehliadnuť. Vznik ženských spolkov v devätnástom storočí a ich postupná rozšírenosť do istej miery podnietila počiatky ženskej emancipácie v Uhorsku. Status ženy ako manželky a matky ostával  stabilný. Jej činnosť, doteraz obmedzená na vedenie domácnosti, sa postupne obohacovala aj o kultúrne a

Patrícia Gabrišová: Zoči-voči múrom

„Sloboda je voľba vlastného bytia. Táto voľba je absurdná.“ V citáte francúzskeho filozofa Jeana – Paula Sartra definujeme niekoľko zásadných impulzov jeho filozofického konceptu: slobodnú voľbu, bytie a absurditu. V historickom kontexte medzivojnovej Európy sa javilo gesto slobody ako vyhranenosti voči svetu, do ktorého bol jedinec násilím vrhnutý. Filozofia existencializmu (lat. existentia – bytie)

Miroslav Činčár: Prútené kreslá – Intímny priestor ako útočisko

„V nálade, citovom rozpoložení súčasníkov sú obsiahnuté akoby rozpustené všetky základné skutočnosti ako vo víne pôda, ľudská opatera, jarné mrazy, slnečné i daždivé dni“ (Tatarka, 1967, s. 70). Dominikovi Tatarkovi (1913 – 1989) vyšla v roku 1963 novela Prútené kreslá. Čitateľ v nej sleduje kratší výsek vonkajšieho i vnútorného života protagonistu Bartolomeja Slzičku z konca 30. rokov 20.