Ako hodnotíš dielo Malý princ? Zaujalo Ťa niečím? Vyber si časť, ktorá ti v pamäti utkvela najviac.
Tereza : Je obdivuhodné, ako autor dokázal v príbehu Malého princa napísať toľko hlbokých myšlienok a právd. Prostredníctvom života a zážitkov Malého princa poukazuje na to, ako rozdielne vnímame svet, kým sme dieťaťom. Svet je plný farieb, hier a fantázie. Antoine de Saint-Exupéry pripomína, aké vzácne je ostať dieťaťom po celý život a nepodľahnúť svetu dospelých, ktorý je celý o číslach. Chvíle strávené čítaním Malého princa boli pre mňa plné emócií. Pri čítaní niektorých stránok som sa usmievala od ucha k uchu, iné boli tak intenzívne, že som si ich prečítala viackrát a pri niektorých sa mi cez slzy zahmlieval text a v hrudi sa mi vytvorila tuhá hrča. „Čím väčšmi čas pokročí, tým budem šťastnejšia. O štvrtej už budem vzrušená a nepokojná; objavím cenu šťastia.’’ Táto pasáž krásne vystihuje podstatu šťastia. Šťastie nie je nič hmotné, nič hmotné nás šťastnými nespraví tak, ako niekto, koho sme si skrotili.
Soňa: Túto knihu som čítala aj viackrát, len v mladšom veku. Vtedy ma vôbec neoslovila a ťažko sa mi čítala, keďže som nerozumela väčšine príbehu. Ale teraz, keď som si to s odstupom času prečítala, ma kniha veľmi zaujala. Má v sebe veľa nádherných myšlienok a veľké ponaučenia. Najviac ma však nezaujala konkrétna časť príbehu, ale postoj a pohľad Malého princa. Jeho názor a myšlienky nie sú ovplyvňované nikým iným, má svoj vlastný postoj k všetkému a pozerá sa na svet z veľkej časti cez ružové okuliare a detskými očami. Jeho fantázia, ktorá nemala hraníc, a rozmýšľanie nad rôznymi otázkami, sú veľmi obdivuhodné. Hlavne jeho pohľad na svet a zmýšľanie. To sa mi na ňom veľmi páčilo.
Vanesa: Dielo hodnotím veľmi pozitívne. Je to nádherná knižka s mnohými skrytými významami. Dielo ma zaujalo svojím štýlom, ale najmä obsahom. Celý obsah bol pre mňa ťažší na pochopenie, dlhšie mi trvalo, kým som prišla na to, čo sa autor naozaj snažil textom povedať. Snažil sa poukázať na vnímanie sveta z rôznych pohľadov a uhlov. Možno sa snažil poukázať na rozdielne priority dospelých a detí. To, čo dospelí nazývajú stará hráčka, deti nazývajú najlepší priateľ. Hračka pre dieťa má oveľa väčší význam ako pre dospelého. A to je niečo, čo dospelí niekedy nepochopia. Tak ako malé dieťa nebude rozumieť zložitým číslam, šekom a veľkej zodpovednosti.
,,musíš dodržať svoj sľub, -povedal mi tichučko Malý princ
– Aký sľub?
– Vieš ten náhubok pre moju ovečku… som zodpovedný za tú rúžu!“ Tento úryvok bol jeden z mnohých, ktorý sa mu utkvel v pamäti. Prečo? Lebo je nádherné, čo všetko je schopný Malý princ spraviť pre svoju ružu. A to je niečo, čo by sme si mali my, ľudia v dnešnej dobe, vážiť. Ľudí typu Malého princa.
Alžbeta: Dielo Malý princ sa mi veľmi páčilo. Ja ho teraz vnímam ako pohľad detí, ktorých niekedy nechápu dospelí. Pre deti je aj jedna hračka jediná na svete, aj keď ju môžu mať aj ostatní, je to pre nich niečo zvláštne a jedinečné. Deti nemyslia na peniaze, chcú mať kamarátov a veľa lásky, prichádzajúcej z hĺbky srdca. Kniha ma zaujala aj tým, ako Malý princ objavuje nové svety a spoznáva, čo je to život. Páči sa mi, ako sa autor vedel vcítiť do duše dieťaťa a opísal problémy detstva. Tiež ma zaujali kresby, ktoré vystihovali časti knihy.
V pamäti mi ale najviac utkvela časť, v ktorej sa Malý princ lúčil s rozprávačom (str. 85 – 86). Túto časť som si vybrala, pretože je tam opísané, čo znamená jedinečnosť. Čo znamenajú príbehy, ktoré zažili, ako sú pre nich významné. Čo bude znamenať smiech, keď sa rozprávač bude pozerať na hviezdy, ako bude rád, že sa spoznali.
Tomáš: Dielo sa mi páčilo a je mi ľúto, že som ho doteraz nemal doma. Najviac mi utkvel v pamäti citát: „Ľudia majú svoje hviezdy, ale ony neznamenajú pre všetkých to isté. Pre jedných, čo cestujú, sú hviezdy sprievodcami. Pre druhých sú iba malými svetielkami. Pre iných, čo sú učencami, znamenajú problémy. Pre môjho biznismena boli zo zlata. Ale všetky tie hviezdy mlčia. Ty budeš mať také hviezdy, aké nemá nikto… Keď budeš v noci hľadieť na nebo, bude sa ti zdať, akoby sa všetky hviezdy smiali, pretože ja budem bývať na jednej z nich, pretože ja sa budem na jednej z nich smiať. Ty budeš mať hviezdy, ktoré sa vedia smiať.“ Vybral som si práve túto časť, lebo vystihuje, aký vzťah na konci príbehu má Malý princ so stroskotaným pilotom. Keď sa pilot pozrie na hviezdy, už to preňho nebudú iba hviezdy, nebude sa pozerať iba očami, ale budú mu pripomínať Malého princa a spomienky naňho, lebo on sa bude pozerať srdcom.
Tímea: Je to úžasná kniha. Dáva mi toho viac ako iná kniha. V knihe som si vždy našla myšlienku, ktorá ma donútila zamyslieť sa nad jednoduchosťou a súčasne zložitosťou tohto sveta. Pre Malého princa sú všetci dospelí a čudní. Podľa mňa sa nám snaží ukázať aj maličkosti, o ktorých si myslí, že sú dôležité a mali by nám byť príkladom. Mali by sme sa zameriavať vzťahy. „Človek je osamelý aj medzi ľuďmi…“ Ak nezapadáš medzi určitú skupinu ľudí, niekto z nich ťa odcudzuje, cítiš sa osamelo a sám. A to je životná pravda a múdrosť.
Aký problém trápil Malého princa na jeho planétke?
Tomáš: Na asteroide B 612, z ktorého pochádzal Malý princ, boli dobré, ale aj zlé rastliny. Jedny z nich boli aj baobaby, ktoré by dokázali kvôli malej veľkosti planéty, planetku roztrhať na kusy. Vyrástla tam aj prekrásna kvetina, ktorá však bola veľmi pyšná a nevážila si Malého princa. Uvedomila si to, že sa o ňu Malý princ staral, až pri jeho odchode. Ale aj tak mu povedala, aby odišiel, nechcela, aby ju Malý princ videl plakať. Neskôr si však Malý princ uvedomil, že sa mu cnie po jeho plaketke a že nemal nikdy odísť.
Alžbetka: Na planétke ho trápil problém s baobabmi, ktoré by ju mohli roztrhať na kúsky. No tiež ho trápila jeho ruža, ktorá mu nedala včas najavo, že ho má rada.
Vanesa: Malého princa na jeho planétke B 612 trápilo, že tam boli výrastky baobabov. A tak sa vydal na cestu, kde stretol rozprávača, ktorý mu nakreslil ovečku, aby mohla konzumovať výrastky baobabov. Snažil sa nájsť riešenie vážneho problému jeho planétky. Nie sme my dnes pred podobným problémom našej planéty? Hľadajme riešenie!
Tímea: Princ z planétky ušiel, lebo zapochyboval o láske kvetiny, ktorú miloval. Počas svojej cesty navštívil niekoľko planét, ktorých obyvatelia predstavovali rôzne ľudské charaktery: chvastúň, pijan, všemocný kráľ, biznismen, zemepisec. Nenašiel u nikoho porozumenie, bol stále osamelý a smutný.
Soňa: Jeho hlavným problémom boli baobaby. Bol už unavený z toho nekonečného cyklu, ktorý musel dodržiavať, aby jeho planétka nimi nebola celá zarastená. Najprv musel vedieť rozoznať, ktoré sú užitočné rastliny a ktoré nie. Musel ich neustále kontrolovať, či už sa dajú rozoznať od ruží a potom ich vytrhnúť. Ak by počkal dlhšie, už by sa to nedalo. Mal príliš veľa zodpovednosti. Keby baobaby nevytrhával, tak by jeho malú planétku roztrhali na kusy. A toho sa veľmi bál.
Tereza: Malého princa na jeho drobnej planétke trápil nemalý problém. Pravidelne musel vytrhávať výhonky baobabov, ktoré priam krvilačne obrastali celý jeho životný priestor. Hneď, ako rozoznal baobab od dobrej rastlinky, vytrhol ho. Vytrhávanie výhonkov sa pre neho stalo rutinou. Ak by ich nevytrhával pravidelne, zničili by jeho planétu a on by musel opustiť planétu aj ružu. Nechcel ružu opúšťať. Bál sa samoty. Baobaby jeho planétu nezničili, avšak Malý princ sa aj napriek tomu vydal naprieč vesmírom. Bez ruže. Planétka bola síce malá, ale Malý princ a ruža si boli aj tak vzdialení a obaja akoby boli na planéte sami. Malý princ videl iba jej vonkajšiu krásu, ale o jej vnútri často pochyboval. Až keď ju opúšťal, spoznal jej dušu.
Čo naučila líška Malého princa? Ako mu vysvetlila, čo znamená „byť skrotená“?
Vanesa: Líška naučila Malého princa vytvoriť si puto medzi človekom a niečím, či už kvetom alebo samotnou líškou. A zároveň mu takto vysvetlila, čo znamená byt skrotená. Povedala mu, že ak ju skrotí, tak líška už naňho nikdy nezabudne, tak ako on nikdy nezabudne na ňu.
Alžbeta: Naučila ho, že jeho ruža je pre neho jediná na svete. Aj keď je na Zemi milión, čo sa na ňu podobajú, jeho je jedinečná, lebo čas, ktorý pre ňu strácal, ju robí dôležitou. Byť skrotená, znamená vytvoriť si puto. Malý princ je pre líšku chlapec, ako každý iný a rovnako je aj líška pre Malého princa podobná stotisícom. No ak si ju skrotí, budú sa potrebovať navzájom, budú z nich priatelia, pre seba budú jediní na svete. Líška vďaka Malému princovi spozná iný zvuk krokov. Nie tých, čo ju zaháňajú pod zem, ale tých, čo ju privolávajú ako hudba. Obilné polia jej nič nepripomínali, no ak si ju Malý princ skrotí, budú jej pripomínať jeho, lebo sa podobajú na jeho zlaté vlasy.
Tereza: Vďaka líške Malý princ dokázal nájsť krásu a jedinečnosť aj v tom, čo sa na prvý pohľad zdá obyčajné a ničím zaujímavé. Až keď Malý princ stál pred záhradou plnou ruží, uvedomil si, že iba jedna na svete je tá jeho. Keď videl množstvo krásnych ruží, na prvý pohľad navlas rovnakých, cítil sa oklamaný. Veril, že jeho ruža je na svete jediná a najkrajšia. Po chvíli ale zistil, že to tak naozaj je. Ruže v záhrade mu boli cudzie. Boli krásne, ale neznáme a prázdne. Jeho ruža jediná mala miesto v jeho srdci. Skrotil si ju. Bola krajšia ako ostatné. Bola iba jeho.
Soňa: Líška spoznala, že obidvaja nemajú priateľov a chcela si ho skrotiť. Malý princ tomu však nerozumel, tak mu to musela vysvetliť veľmi pekným spôsobom. Vysvetlila mu, že je to ako vytvorenie pút. Keď sa skrotia, budú sa na toho druhého pozerať úplne inak. Ak nie sú skrotení, sú v ich očiach iba živé bytosti, no nič viac. Ale ak si vytvoria putá, budú sa navzájom potrebovať a budú pre seba jediní na svete. Týmto ho naučila chápať aj význam a silu priateľstva, lásky a viedla ho k trpezlivosti, ktorú pri tom potreboval. Otvorila mu oči. Až vtedy si Malý princ uvedomil, že je navždy zodpovedný za svoju ružu, ktorú si nevedomky skrotil.
Tomáš: Naučila ho, že všetci ľudia sú si navzájom podobní, rovnako ako aj všetky zvieratá svojho druhu. Keď si človek skrotí zviera, to sa stáva pre človeka jedinečné medzi ostatnými. Vytvorili medzi sebou puto a už si nie sú k sebe ľahostajní ako predtým, už sa potrebujú. Naučila ho aj to, ako si ju má skrotiť. Povedala mu, že musí byť veľmi trpezlivý, musí si sadnúť do trávy a každým dňom bude môcť prísť bližšie. Dôležitá bola aj pravidelnosť príchodu, lebo tá vytvára zvyk. Na rozlúčku mu povedala tajomstvo, povedala mu, že dobro vidíme iba srdcom a čas, ktorý strávil s jeho ružou, robí jeho ružu jedinečnou.
Vysvetli úryvok vlastnými slovami: A Malý princ dodal: – Ale oči sú slepé. Treba hľadať srdcom.“
Tereza: Malý princ počas cestovania vesmírom pochopil, čo obyvateľom planét zastrelo zrak. Rozumel tomu, čomu iní nerozumeli. Hnali sa za tým, čo on považoval za zbytočné a čudné. Moc, peniaze, sláva a čísla. Malému princovi veci tak vzdialené a cudzie. V jeho očiach bol dôležitý smiech, radosť, ovečka nakreslená na papieri… Takéto veci sa nedajú kúpiť, vlastniť ani vidieť. Kto sa pozerá na svet očami, na papieri uvidí jednoducho iba debničku. Kto však dokáže vidieť srdcom, uvidí v nej ovečku očiam skrytú.
Soňa: Myslím si, že tento citát vysvetľuje vnútornú krásu. Netreba svoj pohľad upriamiť len na vonkajšiu krásu. Naše oči nás môžu často oklamať. Myslíme si, aký je ten človek krásny, no keď ho spoznáme, nadobudnutý pocit či myšlienka môžu zmiznúť. Je to ako jablko. Máme krásne červené jablko a chceme ho zjesť. No po rozkrojení zistíme, že je zhnité. Ale to nevýrazné, ktoré si väčšina nechce zobrať, môže byť práve to najlepšie a najchutnejšie. Veď krása nemusí byť všetko.
Tímea: Človek je na pohľad milý, ústretový, len jeho srdce to tak necíti. Nie všetko, čo vidíme, je dobré a správne. Ale srdce cíti, čo je dobré a čo zlé, srdce nás väčšinou nesklame. Prečo sa potom mnohokrát necháme ohúriť vonkajškom, obalom, prvým dojmom? Prečo nepočúvame hlas srdca?
Tomáš: Niekedy iba očami nemusíme vidieť veci, ktoré chceme. Mali by sme na veci pozrieť aj z iného uhla pohľadu. Myslím si, že tento úryvok vystihuje aj realitu sveta, že si o ľuďoch často vytvárame predsudky. Človek na nás môže pôsobiť nemilo, ale vo vnútri môže byť milý. Častokrát si všímame iba vonkajšie vlastnosti, vôbec nás nezaujímajú vlastnosti vnútorné, a tie môžu byť dôležité.
Vanesa: Častokrát vidíme rôznych ľudí rôznych národnosti a často sa poponáhľame a začneme ich súdiť na základe výzoru. A musím povedať, že toto je typické pre súčasnú generáciu. No ako povedal Malý princ, oči sú slepé, treba hľadať srdcom a nesúdiť človeka podľa výzoru, lebo každý máme niečo skryte v nás, vnútri pod povrchom kože a svalov.
Alžbeta: Oči na prvý pohľad len posudzujú a porovnávajú s inými, nikdy sa nepozerajú hlbšie. No ak hľadáme srdcom, môžeme nájsť to, čo iní ešte nenašli. Nájdeme podstatu, ktorá sa skrýva pod povrchom. Môžeme objaviť pravdu, ukrytú na dne priepasti. Môžeme získať priateľov, ktorí pri nás budú stáť celý život.
Svoje postrehy a myšlienky k dielu Malý princ napísali žiaci: Alžbeta, Tomáš, Vanesa, Tereza, Tímea a Soňa – TERCIA, Gymnázia v Sobranciach