Jana Golianová: Empatiou proti bolesti – o dvoch knihách Anny Bolavej

20 októbra 2020|

Anna Bolavá získala v roku 2016 za svoj debutový román Do tmy literárne ocenenie Magnesia Litera. Hlavnou postavou diela je Anna Bartáková, svojrázna prekladateľka a zberateľka liečivých rastlín. Na hranici juhočeského malomesta sa pasuje so svojou osamelosťou, láskou k zberu a sušeniu bylín a čoraz väčšou fyzickou a psychickou slabosťou. Prejavuje pokoru a poddajnosť

Katarína Gecelovská: V bruchu veľknihy

28 septembra 2020|

Portugalský spisovateľ Afonso Cruz rozpráva príbeh chlapca Eliasa Bonfima, ktorý na svoje dvanáste narodeniny nečakane zistí, že jeho otec nezomrel na infarkt, ako mu vždy hovorili. Ako vášnivý čitateľ tajne čítaval aj pri práci na daňovom úrade, schovávajúc si romány pod tlačivami. Jedného dňa sa tak zahĺbil do Ostrova

Tomáš Straka: Prečo mám rád Gyula bácsiho

25 augusta 2020|

Mariana Volemanová z košického Artfora mi do dlaní vloží knihu a ide skontrolovať sklad. Je to ich prvá, napadne mi, keď zvieram toto „dieťa“ kníhkupectva na Hlavnej v rukách, hladím obálku, a tak, ako pri každej novej knihe doširoka otvorím väzbu a vdýchnem vôňu lepidla a papiera. Niečo podobné

Ľubomír Jaško: Životov je veľa a súčasne iba náš jeden jediný

4 júna 2020|

Kto prečíta Osmý život nemeckej prozaičky gruzínskeho pôvodu, začne vnímať vlastný život s väčšou miery úcty. A dostane chuť ho reštartovať s nekompromisnou odvahou. Prázdne strany Po viac ako 800 stranách veľkej rodinnej ságy je niekoľko strán prázdnych. Ide práve o tú ôsmu knihu alebo ôsmy život. Zatiaľ čisté

Katarína Gecelovská: Nahý a sofistikovaný

20 mája 2020|

Ako v dnešnej dobe hovoriť o láske? Už Umberto Eco vystihol problém muža v období postmoderny, „ktorý miluje veľmi kultivovanú ženu a vie, že jej nemôže povedať: ‘Šialene vás milujem’, pretože vie, že ona vie (a že ona vie, že on vie), že tieto slová už raz napísala Barbara Cartlandová“. Ecovým riešením je,

Laura Kladeková: Ako vychovať knihožrúta

30 apríla 2020|

Začíname na zemi v detskej izbe, kde necháme v symbiotickom vzťahu nažívať kocky s leporelom. Moje nič netušiace dieťa sa domnieva, že je to obyčajný stavebný materiál. Pri skúmaní Nenásytnej húseničky (Zelený kocúr, 2012) zisťuje, že kniha má v sebe malé otvory, čo  ho nenápadne navádza na čítanie hmatom,

Laura Kladeková: O genialite istej malej Aničky

2 apríla 2020|

Detské rúčky nevedia, ako sa knižka drží správne. Uchopia ju aj dolu hlavou a vôbec si to nemusia všimnúť. Lenže kniha O malej Aničke (Buvik 2017) od  Inger a Lasse Sandbergovcov sa nedá držať zle. Je totižto obojstranná, z jednej strany príbeh, z opačnej druhý. Rúčky sa nepomýlia a

Lenka Dzadíková: Prečítajte si túto recku

17 marca 2020|

Neviete, čo je to recka? Skrátené slovo recenzia. Napríklad, keď sa stretú divadelní vedci na predstavení, pýtajú sa navzájom: „Píšeš na to recku?“ Slovo recka by sme mohli označiť aj ako profesionalizmus, teda sociolekt spoločný pre skupinu ľudí, ktorých spája povolanie či odborná oblasť, v ktorej pracujú, napríklad divadlo. O zmapovanie

Laura Kladeková: Máte doma svojho vlastného Gruffala?

3 marca 2020|

Muži vnímajú bábätká inak. Mám niekoľkomesačného synčeka a je pre mňa Janíčko, moje Srdiečko. Odrastený syn ho však neosloví inak ako Kraken a manžel ho volá Gruffalo. Obrovská morská príšera s chápadlami potápajúcimi lode niekde v nórskom mori či veľké hnedé chlpaté čudo s rohmi, pazúrmi a fialovými ostňami?

Zdeňka Kalnická: Je (ne)možné písať bielym atramentom?

3 marca 2020|

V názve knihy Bielym atramentom s podtitulom Feministická literárna kritika a gynokritika, ktorá vyšla v roku 2019 v knižnej edícii ASPEKTU, Stanislava Chrobáková Repar použila známu metaforu francúzskej teoretičky a spisovateľky Helène Cixous zo Smiechu Medúzy. Pre H. Cixous písať bielym atramentom znamenalo predovšetkým „ženské písanie“ (écriture féminine) a základom metafory bola asociácia ženy

Katarína Gecelovská: Zo zadných izieb vyšli šeptuchy

3 marca 2020|

Alena Sabuchová vydala v roku 2016 poviedkovú zbierku Zadné izby s jednofarebným, nenápadným obalom a pozoruhodnými príbehmi. Na poviedku Dora a Rado o živote hrobárovej dcéry nadväzuje románom s tajuplným názvom Šeptuchy, ktorý sa odohráva v poľskom Podlasí. Autorka strávila nejaký čas v zapadnutnom regióne pri hraniciach s Bieloruskom a fascinovaná tamojšími poverami, tradíciami a legendami zachytila na papieri magický

B. B. Grünmannová: Posledná láska baby Dune

24 februára 2020|

Alina Bronsky nie je skutočné meno autorky ale iba pseudonym. Narodila sa v Rusku v roku 1978, vyrastala v Nemecku, kde pracuje, tvorí, má rodinu. Hovorí, že má v sebe dve samostatné entity. Nemecká, ako inak, je tá racionálna, profesionálna a ruská časť jej ja, tiež ako inak, ovláda jej citový a rodinný život. Jej

Sibyl Marmorstein: Vyzrel Dawkins na pánbožka?

13 februára 2020|

Možno si spomínate na môjho synovca – toho, ktorý ma upozornil na STARMUS, fenomén mne dovtedy neznámy. Na potulky za poznaním sme sa tentokrát spolu vybrali do Olomouca na Academia Film – festival vedecko-popularizačných filmov, aby sme tam naživo stretli nikoho menšieho než Richarda Dawkinsa. Vo svojom vystúpení sa

Michaela Olejárová: Odpustenie opustenej

15 januára 2020|

„Kradla som čas sebe, dávala som ho jemu, aby bol silnejší. Odsunula som svoje túžby, venovala som sa tým jeho. Pri každej jeho kríze som hodila svoje za hlavu a utešovala ho. Stratila som sa v jeho minútach, hodinách, aby sa dokázal sústrediť. Starala som sa o byt, o jedlo, o deti, o všetky tie

Veronika Andrejková: Trhlina s trhlinami

8 januára 2020|

Jozef Karika je u čitateľov populárnej literatúry známy autor, prevažne píšuci o slovenskej mafii. S románom Trhlina sa však už po druhýkrát (po knihe Strach) pokúsil napísať niečo ako slovenský horor a po prvýkrát sa dostal aj do úzkeho výberu Anasoft Litera. Pozrime sa teda či oprávnene. Je Trhlina naozaj taká dobrá? Na vykreslenie