Kniha André Acimana vyšla v januári 2007. Ide o príbeh o prvej láske Elia, 17-ročného syna talianskeho profesora, a 24-ročného študenta z Ameriky Olivera, ktorý s otcom tínedžera píše dizertačnú prácu. Kniha sa svojej chvíle slávy dočkala v roku 2019, keď bol na jej motívy natočený rovnomenný film, ktorý získal viacero nominácií na Oscara. Samozrejme, po takom ohromujúcom úspechu vzrástol záujem o pôvodný zdroj a autor začal písať aj pokračovanie románu.
Slnko, broskyne, zlaté pobrežie a opálové vlny – Taliansko. S vedomím, že Acimanove knihy majú často autobiografické črty, je ťažké pochopiť, prečo nám v tejto knihe autor nemôže naplno dať pocítiť hĺbku talianskeho šarmu, všetku vášeň, ktorá obklopuje hlavné postavy. Pri čítaní o Taliansku, v ktorom sám Aciman žil, je preto ťažké pochopiť, prečo tak málo zobrazuje atmosféru horúceho talianskeho leta. V ďalšej knihe Out of Egypt, v ktorej nás autor s gráciou vtiahne do prúdu klebiet a tajomstiev, ktoré sa rodia na uliciach, kde vyrastal, podobné problémy nevznikajú.
Je možné, že takýto postup je spôsobený tým, že Aciman napísal Call Me by Your Name súčasne s inou knihou, ktorá, ako sám hovorí, je „tým najlepšie, čo som napísal“, a to román Eight White Nights. V jednom zo svojich interview autor priznáva, že úspech knihy bol pre neho nečakaný:
„Písal som ďalší román, ktorý práve vyšiel v Rusku, Eight White Nights. Toto je vážna kniha, ktorá sa písala veľmi ťažko, a preto som si v určitom momente dal pauzu a začal som si písať román Call Me by Your Name, aby som dal priestor pocitu bezmocnosti. Nebral som to vážne, no román sa zrazu stal veľmi populárnym.“
Nemožno popierať, že úspech knihy bol založený ani tak na jej originalite (ktorá jej chýba), ale skôr na posadnutosti (väčšiny čitateľov) zakázanou láskou. Sám autor nepopiera, že tento príbeh funguje len preto, že sa v ňom odohráva tínedžerská dráma, a to v tom najklišéovitejšom zmysle slova.
„Zavriem oči, vyslovím to slovo (nieskôr) a znovu sa ocitnem v Taliansku pred mnohými rokmi, kráčam po príjazdovej ceste lemovanej stromami, dívam sa, ako vystupuje z taxíka, na sebe má rozviatu modrú košeľu s rozopnutým golierom, slnečné okuliare, slamený klobúk, všade samá pokožka…“
Štýl autorovho písania nemôže čitateľa nepotešiť. Kniha sa číta veľmi ľahko, Aciman vhodne používa metafory, slová sa plynule zoraďujú do viet, text sa ľahko dostane do hlavy a zostane sa tam navždy, potom je ťažké spojiť kľúčové slová knihy s niečím iným.
„…Pozri sa na mňa, zahlaď sa mi do očí a daj mi tvoje meno.“
Táto kniha zanechala svoju stopu vo svetovej kultúre, a čo je dôležitejšie, čitatelia si ju zapamätali. Ako príklad vplyvu na kultúru môžeme uviesť, že podľa tejto knihy bol pomenovaný jeden z hlavných hudobných hitov roku 2021 Call me by your name od Lil Nas X.
Nosnou témou románu je láska vo svojom najnaivnejšom prejave, autor sa tu dotýka jednej z najpopulárnejších a najkontroverznejších tém modernej literatúry (i súčasnej popkultúry) – homosexuálnych vzťahov. Niet divu, že práve v téme spočíva „kúzlo“ tohto príbehu. Ak totiž nahradíme jednu z hlavných postáv ženskou predstaviteľkou, dostaneme len paródiu na Turgenevov príbeh o prvej láske.
Napriek tomu, že dráma je založená na láske osôb rovnakého pohlavia, je kniha vlastne pomerne nudná. Možno si myslíte, že v súčasnej dobe sú vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia jedinou vecou, ktorá môže urobiť takúto love story zaujímavou, ale nie je to tak. V autorovom arzenáli sú aj ďalšie príbehy o heterosexuálnych vzťahoch (Eight White Nights, Out of Egypt), ktoré upútajú pozornosť čitateľa a nepustia až do posledného riadku knihy. Myslím si, že Call Me by Your Name ovplyvnilo, že bola napísaná ako pokus odkloniť sa od písania iných kníh. V ďalších dielach autora je zanietenie pre tému veľmi badateľné. Napríklad v Out of Egypt Aciman zbiera všetky klebety o svojej rodiny a obaľuje ich láskou k Alexandrii, rodinnými stretnutiami, hrdosťou na to, z akej rodiny pochádza.
„Broskyňová šťava mi kvapkala na penis. Keby ma Oliver chytil teraz, nechal by som ho cucať ma ako ráno. Keby prišla Marcia, nechal by som ju dokončiť moju prácu.“
Osobitnú pozornosť venujem explicitným sexuálnym momentom diela, čo je jeden z hlavných problémov. Zdalo by sa, že celá kniha v sebe nesie posolstvo „miluj, koho chceš“, no promiskuitný sex medzi Eliom a Oliverom, či neskôr so susedkami, skôr vyvoláva pocit, že hlavní hrdinovia „milujú každého“. Spôsob, akým autor vo vyššie uvedenej pasáži predstavuje Elia, vôbec nenúti milovať tohto chlapca, spôsobuje skôr odmietnutie voči nemu. Melodráma tak napriek lyrickému jazyku často skĺzne do divokej vulgárnosti:
„Vstal som, vzal jednu z broskýň, trochu som ju rozlomil palcami, vytiahol a položil kôstku na stôl a opatrne pritlačil chlpatú, karmínovú broskyňu k slabinám a potom som začal drviť, kým sa nerozlomil plod. kĺzal po penise…“
Na vulgárnosti a erotizme nie je nič zlé – nemalo by to byť (a v súčasnom umení ani nie je) tabu, ale treba s tým vedieť pracovať. V tomto románe sa to však autorovi nepodarilo. Nejde totiž o moment sebaobjavovania, keď sa hlavný hrdina učí a prijíma svoju sexualitu. Je to nefunkčná, neopodstatnená vulgárnosť pre vulgárnosť. Napriek vymenovaným negatívam je ťažké povedať, že je kniha zlá, je proste úplne obyčajná.
Je pre mňa frustrujúce, že práve tento román sa stal najznámejšou prózou André Acimana. Kniha, ktorá nemá čo dať čitateľovi, ktorá neprináša nič nové. Úspech tohto románu zablokoval možný úspech takých kníh ako napríklad Eight White Nights. Strhujúci príbeh, ktorý dokonale demonštruje Acimanovu vášeň pre literatúru a písanie. Táto kniha je však len jedným z autorových nepodarkov a som si istá, že v budúcnosti sa dočkáme nových kníh naplnených jeho vášňou pre písanie, ktorá tak veľmi chýbala v Call me by your name.
André Aciman
Daj mi tvoje meno
preložila Katarína Varsiková
Slovart, 2020
Adriana Varhanyc študuje od roku 2020 v odbore slovenský jazyka kultúra a ukrajinský jazyk a kultúra (prekladateľstvo a tlmočenie) na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa prekladu. Občas prekladá manga a webtoon, titulky k seriálom.
