Publikácia s názvom Kompletní historie medicíny, ktorá sa venuje dejinám lekárstva je koncipovaná tak, aby sa čitateľ vždy mohol orientovať v dvoch líniách. Prvou líniou je tematická sekcia, v ktorej sa nachádzajú podrobné informácie k jednotlivým témam histórie medicíny a druhou je časová priamka dejín lekárstva, ktorá sleduje významné historické udalosti v chronologickom poradí.
Na začiatku knihy autor tvrdí, že pri spätnom pohľade a skúmaní histórie ľudského rodu môžeme konštatovať, že prakticky nič natoľko neovplyvnilo naše dejiny ako choroby. Totiž ľudia sa vyvíjali v úzkom vzťahu so všetkými druhmi mikroskopických patogénov, ktoré závažne ohrozovali a ohrozujú naše zdravie. Ľudia však s chorobami vždy bojovali a snažili sa ich ovládnuť buď prostredníctvom náboženstva alebo mágie, ale predovšetkým však prostredníctvom lekárstva. Predkladané dielo nám prezentuje, že kombinácia dejín chorôb a vývoja lekárstva je dlhodobá nerovnosť tohto boja a lekárska sága tak predstavuje akýsi nikdy nekončiaci zápas. V úvodnej kapitole nazvanej Choroba a nákaza sú spísané najstaršie dejiny ľudských chorôb od praveku a s ňou súvisiacou trepanáciou po starovek a vtedy najznámejšími onemocneniami, akými boli napríklad oheň sv. Antonína, lepra – malomocenstvo, mor, čierna smrť, kiahne, cholera, brušný týfus a podobne. V kapitole Farmácia: Dávne umenie je venovaná pozornosť farmácii ako vede o príprave a užívaní liekov, ale aj prastarému umeniu praktizovanom v rôznych podobách už od chvíle kedy praveký človek prvý krát použil výťažok z rastliny k vyliečeniu choroby alebo k zahojeniu rany, ďalej je spomínaná rola lekárnika od čias kedy sa pripravovanie medikamentov lekármi oddelilo, a túto činnosť začali vykonávať lekárnici, ďalej je krátko spomenutá úloha žien a vzrastajúci záujem o poznanie. V kapitolách Dávni liečitelia I. a Dávni liečitelia II. sú uvedení slávni grécki liečitelia ako Hippokratés z Kóu, Hérofilos z Chalkedónu, Galén, Rhazes, Ibn Síná, alebo Avicenna s doplňujúcimi informáciami k ich osobám. Kapitola Alternatívna a doplnková medicína v stručnosti popisuje niektoré uzdravovacie postupy a metódy mimo konvenčnej medicíny ako sú akupunktúra, aromaterapia, Ájurvédska medicína, homeopatia, bylinkárstvo, čínske a tibetské lekárstvo, hydroterapia, ale aj hypnóza, masáže a iné liečiteľské koncepty. Časová os na tomto mieste sleduje vznik nových nemocníc a zakladanie univerzít v Európe v období stredoveku. Počas renesancie mapuje nové myšlienky, ktoré prehodnocovali staré hodnoty, šírenie kníh, vzdelanosti a vplyv Nového sveta. Kapitola Británia v 17. storočí krátko informuje o významnom diele De motu cordis (O pohybe srdca) a zdrojoch lekárskej pomoci. Kapitola Nemocnice prináša prehľad dejín rôznych typov nemocníc aj s časovou priamkou. Ako už naznačuje názov ďalšej kapitoly Niektorí muži hodní zmienky sa venuje vybraným osobnostiam akými boli Marcello Malpighi, Antoni van Leeuwenhoek a John a William Hunter. Medzi Priekopníkov 19. storočia autor zaradil Dominique Jean-Larreyho, Louis Pasteura, Floranence Nightingaleovú a Josepha Listera, zmieňuje sa o vzniku anestetík a penicilínu. Kapitola Výskum mysle čitateľa oboznamuje, že fungovanie ľudskej mysle funguje na dvoch úrovniach a to fyziologickej a intelektuálnej a ich liečba spadá do dvoch odborov, a teda psychológie a psychiatrie. V druhej časti publikácie sú zhrnuté základné informácie o genetike, moderných operačných a diagnostických technikách. Pri operačných technikách sa venuje pozornosť mikrochirurgii a laparoskopickej chirurgii, neivazívnej chirurgii, rádiofrekvenčnej ablácii (RFA), robotike v chirurgii, regeneratívnej medicíne a dokonca aj bionickým protézam. V diagnostických technikách popisuje virtuálnu endoskopiu, pillcam (kameru v kapsule), imunohistochémiu, in situ hybridizáciu a génový čip. Autor publikácie sa stručne zmieňuje aj o vzniku a pôsobení Medzinárodného červeného kríža a hnutí Červený polmesiac, a taktiež aj ženám a ich lekárskej role. Ženy sa totiž oddávna starali o chorých už v najstarších civilizáciách, nechýba tu zoznam najvýznamnejších žien v tejto oblasti. Publikácia načrtá aj citlivú tému ako je doping v športe, ale popisuje aj nezvyčajné témy ako sú lekárstvo vysokých nadmorských výšok, či letecká medicína a služba zdravotníckych záchranárov – nelekárov. V neposlednom rade popisuje aj civilizačné choroby ako obezita, cukrovka, ischemická choroba srdečná, stres, úzkosť a hypertenzia s ich charakteristikou a historickým vývojom behom času. Poslednou kapitolou je Poistenie a štátom financované systémy, kde sa čitateľ dozvie o počiatkoch poistenia zdravia a života, prvých plánoch úrazového poistenia pre prípad nešťastných udalostí na parníkoch a železnici a o prvých vládnych krokoch pri povinnosti postarať sa o svojich občanov po legislatívnej stránke a prijatí prvého zákona o národnej zdravotnej službe. V závere publikácie sa nachádza zoznam držiteľov Nobelových cien za vedu (fyzika, chémia, medicína) od roku 1901 do roku 2010 a stručný prehľad udalostí rozdelený zemepisne a chronologicky, ktorý však podľa autora nie je komplexný a nepokrýva celú históriu lekárstva z dôvodu obmedzeného priestoru, ale ktorý by mohol byť užitočným zdrojom informácií. V úplnom závere je abecedne zoradený zoznam literatúry doplnený o internetové zdroje, múzeá a inštitúcie, avšak bez uvedenia informácií z Česka, či Slovenska.
Predkladaná publikácia je kompilačnou prácou, v ktorej sa čitateľ pomerne rýchlo oboznámi so širokým spektrom chorôb a históriou lekárstva. Autor sumarizuje najvýznamnejšie dejinné udalosti vo vývoji liečenia od najstarších terapeutických počiatkov až po pokrokovú liečbu zo súčasnosti. Kniha disponuje bohatou obrazovou prílohou. Odporúčaná môže byť ako laickému tak aj odbornému čitateľovi.
Gill Devies
Kompletní historie medicíny
Preložili Miluše Pokorná, Vladimír Socha
Nakladatelství CPress, 2013
Uršula Ambrušová (1972) pôsobí vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach ako historička. Vo svojom výskume sa venuje cechovým organizáciám a ich písomným pamiatkam a dejinám farmácie. V tejto oblasti publikuje odborné a odborno-populárne príspevky, je autorkou viacerých publikácií, bulletinov, katalógov a výstav. Spolupracuje na domácich a medzinárodných projektoch zameraných na históriu, pripravuje odborné posudky, štúdie, scenáre výstav a expozícií, absolvovala výskumné štipendiá v zahraničí, prekladá z jazyka maďarského. Je externou členkou Maďarskej akadémie vied (Magyar Tudományos Akadémia), držiteľkou Ceny primátora mesta Košice za významný prínos v oblasti múzejníctva a držiteľkou medaily PhMr. Vladimíra J. Žuffu za aktívny prínos do slovenského lekárnictva. Vo voľnom čase rada cestuje a venuje sa záhrade.
