Stanislava Chrobáková Repar je všestranne etablovaná literárna osobnosť s približne tridsiatimi knižnými autorskými publikáciami. Je napríklad autorkou knihy odborných článkov a kritík Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika. Možno podotknúť, že v súradniciach slovenského literárneho priestoru v roku 2019 išlo o priam prelomový počin. Jej viacvrstevnatá, prevažne intelektuálne založená poézia vychádza po prvý raz v súbornom vydaní, presnejšie výbere z poézie, pod názvom Antigony, Ifigénie, Heleny a iné užitočné deje (2022) v edícii POIESIS vydavateľstva Fraktál, o.z., ktoré vydáva aj časopis Fraktál; Chrobáková Repar v ňom pôsobí ako šéfredaktorka. Výber pozostáva zo šiestich častí zodpovedajúcich šiestim básnickým zbierkam (z ôsmich) písaným po slovensky i po slovinsky (zahrnuté slovinské básne prebásnila sama autorka): Zo spoločnej zimy (1994), Na hranici jazyka (2000), Nahá v tŕní (2006), Tichožitia (2011), Echoechoecho (2013) a Rauma Blues (2018).

Názov Antigony, Ifigénie, Heleny a iné užitočné deje považujeme za veľmi vhodne zvolený a v pomyselnom zlatom reze vystihujúci autorkinu hodnotovú orientáciu i jej vnímanie lyrickej subjektky: väčšmi ako vnútorne členený, fragmentarizovaný a premenlivý „proces“, než ako autonómnu „osobu“. Toto pomenovanie je aj veršom z básnickej zbierky Echoechoecho, uplatnenie starovekých gréckych postáv vyvstáva aj z parafrázy na esej Hélène Cixousovú Smiech Medúzy (1975). Francúzska spisovateľka a filozofka v nej predstavila literárnu metódu écriture feminine, ktorej dôraz na silné ženské naratívy, mapovanie ženskej identity a tvorbu nového jazyka umožňujúceho ženám naplno sa prejaviť prevzala aj poetka pochádzajúca z Bratislavy. „[Lyrický, pozn. A.B.] subjekt vníma ako „akt“, dávajúc do súvislosti jeho procesuálnosť a vnútornú členenosť s procesualitou básnickej reči a textu, ktoré sa vzájomne podieľajú na rozptýlení, roztrúsení zmyslu, a ten sa nestráca, iba má komplikovanejší (skrytejší) a tým aj hodnovernejší a esteticky účinnejší priebeh“ (Hrabčáková, 2021, s. 52).

Básnické texty vznikli v časovom rozpätí rokov 1994 (podľa vloženého Kalendária dokonca1984) – 2018 a možno z nich vyčítať vývoj autorkinej poetiky, v rámci ktorého rozoznávame aj spätný pohyb, návraty od postmoderného experimentátorstva späť k básnického (a jazykovému) štýlu charakteristickému skôr pre jej poetické začiatky. Súbor textov vnímame ako oscilujúci medzi dvomi bodmi: konkrétnosť, zmyslovosť, predmetnosť metafor a obrazov a, na opačnej strane, zasa dekompozícia, entropickosť, uplatnenie abstraktných substantív, rozptýlenosť vo veršoch pripomínajúcich dátový zápis. Veľkým pozitívom zbierky je suverénne zvládnutie formy a dôslednosť pri uplatnení ozvláštňujúcich prostriedkov: vo výbere nechýba kaligram, palindrom, hra so zvukovou a vizuálnou afinitou hlások a slabík, odlišné zarovnanie stĺpcov, neštandardné veršové presahy, viacfarebný text a pod. Medzi elementy spresňujúce tlmočenie poetickej vízie Chrobákovej Repar patria napríklad pomlčky, spojovníky, čiarky, zátvorky, dvojbodky, trojbodky, bodkočiarky, lomky, ležaté osmičky, rímske číslice, kurzíva, verzálky, tučné písmo a i. Musíme však konštatovať, že takáto technika textovej koláže (resp. asambláže) niekedy nevytvára žiaduce produktívne napätie a medzi jej prvkami zdanlivo chýba vnútorná súvislosť alebo nie je dostatočne komunikatívne rozvinutá. Literárne publikum môže mať so správnym dekódovaním textu problémy (týka sa to napríklad zbierky Nahá v tŕní alebo Tichožitia), lebo miestami pôsobí ako predimenzovaný, mechanicky pospájaný a snáď aj vyprázdnený: „Takto len – aktom B-O-H-Y-N-E – riečiskom času / zvádzať; / k pôvodu? Nazad? do bodu Nič? Priamo k se- / menu proto-/vrstiev…! Sme m(i/a)kroskopicky, sme / aqua- a geo- / topickí sme. Kým nami nepre- / pukne nezadržateľný a kruto / orfický kalendár úžasu – // identita ryby v štruk- / túre záhrady me- / tódou: koitus; // l.p. MMVI, / spiritus / san- / cti. (2022, s. 67).

V ťažiskových básňach, kde autorka udržala rovnováhu medzi obšírnym vrstvením témy a dynamickosťou výrazu, dospieva k svojbytnej a nezvyčajnej formulácii, ktorá v slovenskej poézii písanej ženami azda nemá obdobu. Za takéto „vrcholné počiny“ považujeme prevažne kratšie texty, napríklad cyklus O pochode žien na Versailles a ďalšie básne zo zbierky Echoechoecho. Otvorenejšie alebo azda jednoduchšie uchopenie antických motívov, súvislostí osobne či kolektívne prežívanej femininity a v neposlednom rade intertextuálnych inšpirácií z filozofie a iných humanitných vied posúva básnickú produkciu Chrobákovej Repar percepčne bližšie k čitateľom a čitateľkám: hlava zložená na klátik / brada v mištičkách dlaní // stelina mor(t)alita je ako / zlomené víno, než uštipne / siahne po hrdle, vymyje hranicu / čo sa rozprestiera medzi // svetlom noci a tmou / bieleho dňa // spytuje sa na chod vecí, no / v hlave už vykonala / nákovu // vraví o epigónstve, lež / ako si nezúfať, keď / jabloni kladie / za vinu // jej vlastné jablko // už iba vzletnosť sa dvíha / z môjho brlohu: uviazla / (som) pýthia na roz- / heganej trojnožke // v medzerách ob-času (2022, s. 76). Domnievame sa, že poetika fragmentu je v danom texte funkčná a dôraz na precíznosť formulácie vyznieva ako primeraný.

Chrobáková Repar sa zaujíma o kolektívne a individuálne ženské psyché. Predpokladáme, že objektom jej poetického skúmania je predovšetkým univerzálna, času a neúprosnému entropickému miznutiu javov vzdorujúca životná situácia žien. Dôkazom úspechu týchto snáh je jej stabilná pozícia v kánone slovenských spisovateliek. Autorka doslovu Marína Šimáková Speváková sa o knihe Antigony, Ifigénie, Heleny a iné užitočné deje vyjadrila nasledovne: „Štýl v poézii Stanislavy Chrobákovej Repar pripomína džezovú fúziu: pulzovanie niekoľkých metrorytmických pásem v jednotnom celku […] V uvažovaní o tvorivých pulzáciách Stanislavy Chrobákovej Repar si v tomto kontexte vypožičiavame autorkin novotvar – „jazzik“ z básne Jazzik – jaza jezik napísanej v slovinčine, ktorý v danom tvare skrýva dve polohy: prostredníctvom jaz (ja) polohu osobnú, a jazzik – polohu tvorivú, naznačujúcu zároveň fluktuáciu, kolísanie medzi hudobnosťou (ľubozvučnosťou), tvorivým potenciálom jazyka a jeho normatívnou fixáciou.“

Pramene:
REPAR, Stanislava Chrobáková: Antigony, Ifigénie, Heleny a iné užitočné deje. Závod: Fraktál, o.z., 2022, 144 strán.

Použitá literatúra:
HRABČÁKOVÁ, Katarína: Semipoetický aspekt básnickej identity. K problematike feminnínosti v súčasnej slovenskej poézii. Prešov: OZ FACE, 2021, 186 strán.
SPEVÁKOVÁ, Marína Šimáková: Básnický jazz(yk) Stanislavy Chrobákovej Repar. Doslov. In: Stanislava Chrobáková Repar: Antigony, Ifigénie, Heleny a iné užitočné deje. Závod: Fraktál, o.z., 2022, s. 105 – 117.

Alena Brindová vyštudovala masmediálne štúdiá a literárnu vedu. Venuje sa písaniu poézie, esejistike, tvorbe pre rozhlas, prekladu filmových titulkov, knižným a filmovým recenziám a výtvarnej tvorbe. V roku 2022 jej vo vydavateľstve OZ FACE vyšiel poetický debut pod názvom Horolezci.