Životní optimisti sú presvedčení, že človek sa poctivým úsilím dostane z každej pasce. Iní veria na osudové predurčenie k prehrám. A potom je tu ešte Shuggie Bain – nalomený a krehký, ale s neuhasiteľnou iskrou v duši.
Glasgowská antikrása
Románový debut škótsko-amerického prozaika (ocenený v roku 2020 Bookerovou cenou) je príbehom z periférie. Mestská aglomerácia blízko Edinburghu je dnes považovaná za dynamické a energiou pulzujúce mesto. Toto je však Glasgow iný ako ten z cestopisov či reklamných letákov. Autorovi sa v mysli, okrem vlastného detstva ako najbohatšej zásobárne inšpirácií, pri písaní premietali aj obrázky z knihy francúzskeho fotoreportéra Raymonda Depardona. Práve on totiž v roku 1980 na objednávku The Sunday Times zdokumentoval život v najväčšom škótskom meste.
Okrajové glasgowské sídliská majú vlastnú vizualitu a špecifický druh antikrásy. Symetrické robotnícke štvrte postavené v brutalistickom štýle sú klaustrofobické a neponúkajú miesto na detské hry. Sídliská pôsobia ako vojnové zóny, a tak jedinou úlohou je prežiť. Cestou k prežitiu je práca, ale počas nezamestnaneckej vlny prestáva fungovať aj táto možnosť. V thatcherovskej ére Glasgow strácal zmysel existencie, časy ťažkého priemyslu sa skončili, budúcnosť mala patriť technológiám a jadrovým elektrárňam.
„Všetci glasgowskí notorici piatkovú výplatu vždy rozpúšťali v baroch, zo zvyšných mincí potom žili zvyšok týždňa, plne oddaní osudu. Dokonca ani v spánku sa nedali oddeliť od svojich nohavíc a zimníkov, lebo sa báli, že im ich deti a manželky prehrabú, aby za tie plevy nakúpili chlieb a mlieko.“ (s. 47)
Očarujúca závisláčka
Shuggie je malý chlapec, často osamelý, jemný v spôsoboch a stratený vo vulgárnom svete spolužiakov. Jeho matka Agnes sa na rodiča ako, životný vzor a oporu podobá len veľmi málo. Je chytená v pasci alkoholizmu, ktorý so sebou prináša mnoho pascí a ohrození. Život v znamení plechovkového piva znamená čakanie na týždenne vyplácané prídavky. A v najhoršom prípade musia pomôcť aj mince vylovené z elektromeru, ktorým je regulovaná spotreba v glasgowskom gete. Agnes je alkoholičkou špeciálneho kalibru. V jasných chvíľach vytriezvenia obnoví svoj vzhľad. Je atraktívna, s dobrou postavou a očarujúca. Vie sa dobre obliecť a vzbudiť pozornosť mužov, ktorí s radosťou o ňu pohľadom zavadia na ulici. Shuggieho detstvo je šialene smutné. Je úplne bezbranný proti vlnám matkinej agresivity vyvolanej pitím. Zachraňuje chod domácnosti a posledné zvyšky normálnosti, hlavne po odchode staršieho brata. Nevidieť východisko a neexistuje možnosť, ako by malý chlapec dokázal sám seba za vlasy vytiahnuť z tejto nekonečnej biedy.
Agnes vzbudzuje zvláštny druh sympatie a solidarity. Tisíckrát v tomto príbehu sklame svojou naivitou, zbabelosťou a neschopnosťou skoncovať s osobným zlyhaním. Jej jadro je však horúce – pozná materinské city a v tých najsvetlejších chvíľach je akčná, odvážna a správne nekonvenčná vo vzťahu k ubíjajúcemu prostrediu. Cykly alkoholickej závislosti sú však strašidelné. Pár chvíľ po presťahovaní sa bližšie k centru mesta alebo po získaní práce na blízkej benzínke sa zdá, že je možné vyliezť po krehkom rebríku z tmavej priepasti. Zrazu sú malé stopy nádeje preč. Agnes znovu padá do otroctva, ktoré rozbíja jej existenciu na márne kúsky. „Lenže alkohol neprehráva. Ako zlomyseľný provokatér ju vždy nechal utekať napred s vyškerenou sebadôverou, že ju aj tak poľahky dobehne.“ (s. 377)
Kde hľadať útechu
Román je obrazom sociálnej krízy. Vonkajšie okolnosti doby a prostredia ubíjajú ľudí a tento tlak je silnejší ako ich odolnosť. Chudoba a vylúčenie sú vždy konkrétne a z veľkej časti dedičné. Ak by neboli, šlo by len o izolovanú sociologickú šlamastiku. Shuggie Bain je ale ešte väčšmi románom o krehkosti dôvery. V malom chlapcovi bola skúšaná mnohorakými spôsobmi. Prestal veriť, že matka naozaj prestane piť. Bolestivým spôsobom musel zisťovať, či dokáže, fyzicky aj vnútorne, utiecť z prostredia, ktoré ho zväzuje, ubližuje mu a potláča v ňom zázračné stopy talentu, inakosti i životnej energie.
Je ťažké v tomto príbehu hľadať čokoľvek utešujúce. Najviac je ohrozená teória nových začiatkov a presvedčenie o schopnosti človeka prelomiť osudové prekliatie pôvodu a deformujúceho prostredia. Rozlúčke so zraňujúcim detstvom tu chýba hrdinská patina, vlastne sa deje len samovoľným rozpadom toho, čo bolo. Kto by chcel objaviť konkrétne miesta, na ktorých sa beznádej zlomí, nenájde ich. Démoni závislosti sa škeria po celý čas a glasgowská periféria konfesionálneho rozdelenia a dezilúzie nie je o nič krajšia.
Shuggie svojou bezbrannosťou vzbudzuje súcit, ale postupne sa takýto elementárny cit mení na solidaritu vyššieho druhu. Detstvom doráňaný Shuggie je náš príbuzný. Bez ohľadu na to, že sme sa mali lepšie, nemôžeme sa od neho dištancovať. Spája nás s ním nesmierna nevyspytateľnosť, s ktorou sa v našich životoch rodia a následne zomierajú túžby a ambície.
Douglas Stuart
Shuggie Bain
preložil Milan Kopecký
Ikar – ODEON, 2022
Ľubomír Jaško je absolvent Univerzity Komenského a Vyššej odbornej školy publicistiky v Prahe. Písal do časopisu Zrno a rubriky Civilizácia v týždenníku Domino Fórum a následne EuroDomino. Príležitostne glosuje spoločenské dianie v denníku SME. Od roku 2009 píše pravidelné komentáre pre Aktuality.sk. Pripravuje knižné recenzie pre Týždeň, SME (a prílohu Fórum), Knižnú revue, RTVS (Krajina kníh) a webový magazín Inaque.sk. Je doma v oblasti náboženstva, politiky a kultúry. Zaujíma sa o históriu, médiá a literatúru. Vie, že svet je pestrý, preto nemá rád jednostranné ideológie a fanatizmus. Tuší, že konkrétne ľudské osudy sú dôležitejšie ako veľké politické konflikty.
