(ukážka z rukopisu)

vtáctvo VOD

jar je tu v plnom rozsahu

podľa paragrafu 27 zákona o dani

z pridanej hodnoty

inými slovami

(slovami fu xuan):

aké smutné je byť ženou!

vtáky štebocú

svoje algoritmy

svoje kaprekarove konštanty

dívam sa cez zeleň

na teba a pripadáš mi

iba 1280 x 720

štebot už naveky

na požiadanie

v najvyššej kvalite

***

prievan medzi mnou a post-mnou

prievan medzi tehlou a

nákresom stavby

prievan oblečený do listov a odpadkov

liečivý prievan s vlastnou vôľou

dievčenský prievan

bezbolestný

ak pekne poprosíš

prievan v celej svojej apolitickosti

milenec zástav

základná jednotka prostorekosti

na tvojom ramene

unavený po veľkom upratovaní

prievan namiesto dátumu

kryje ti chrbát no

zakrýva výhľad

***

máme dobré srdcia

mäkké

jedlé a rozložiteľné

plné porcelánu

jednoduché – aj bez návodu

srdcia veľké ako autobus

pootvárané vymlátené

nemotorné

ako cibuľa ako vankúš

ako naberačka

ako batožina ako volant

ako neznáma tvár dieťaťa

stúpame do

podkrovia plného

božstiev platených od hodiny

o srdce ťažší

***

požičia si od teba peniaze

povie že má fabriku

na výrobu tehál

prechádzate okolo povybíjaných výkladov

zdá sa akoby recitoval nejakú báseň

no vysvitne že telefonuje

pri rieke stretnete nejakého

jeho príbuzného

a začnete hádzať kamene do vody

ten príbuzný na teba pozerá

s nedôverou v očiach – hádže oveľa ďalej

jeden kameň dokonca prehodí na druhý breh

keď sa zvečerí

zaleziete do neďalekého baru

v ktorom sa takmer nedá dýchať

vrhač kameňov ti prezradí

že keď mal šesť rokov

jednou ranou zabil koňa

***

mám sa usmievať

ako roj včiel vo fitku

ako jazva po operácii

a povzbudzovať

tých na opačnej strane úsmevu

ako prehĺtať vlákna

nechceme sa chváliť

ale dnes večer vás naučíme

ako si z tváre urobiť šalát

ako zaspať aj bez rozprávky

do rozprávky

kde dobro so zlom remízuje

dnes v noci sa každá

princezná nechá oklamať

o poznanie ľahšie

počas našej spolupráce

je mäso zeleninou

a keď sa prestanete dívať

na vitrážové okno

svätý juraj zaparkuje

svojho koňa aj draka

do jednej garáže

***

uprostred krásneho studeného

leta plného milencov

s prázdnymi očami

občas nemotorne zavadím

o policajné pásky

natiahnuté okolo

terás a kaviarní

nie všetci sa tešíme

z výhry dobra nad zlom

rovnako

Michal Baláž (1986, Humenné), filmový scenárista a režisér, divadelný dramaturg a spisovateľ na voľnej nohe, vyštudoval FTF VŠMU, režijne debutoval filmom True Štúr (2015), ako scenárista sa podieľal na veľkom množstve seriálov a celovečerných filmoch Cesta do nemožna, Láska hory prenáša, režijne spolupracoval na dokumentárnom seriáli ŠtB: Prísne tajné a Chvíľke poézie. Je laureátom Ceny Rudolfa Fabryho, Ceny Milana Rúfusa a súťaže Básne SK/CZ, knižne mu doteraz vyšlu dve zbierky poézie (Ø, 2017, Mínus telo, 2021), kniha experimentálnych krátkych próz (Orgány & Drámy, 2018), komixový román (Štefánik, 2021) a román (Iba Fišer!, 2023). Žije vo Svätom Juri.