Patrícia Vesel Ganoczyová: Nie sme nepopísaný list papiera

Ako medzigeneračné traumy a ich prenos v rodinnom prostredí ovplyvňuje naše prežívanie a správanie.

Medzigeneračný prenos je psychologický a psychoterapeutický koncept, ktorý skúma a vysvetľuje prenos traumatických skúseností a ich dopadov naprieč generáciami ku konkrétnemu jednotlivcovi. Pôvodne bol tento jav a jeho dôsledky na  mentálne zdravie skúmaný v kontexte druhej generácie preživších holokaustu a neskôr aj v populácii potomkov pôvodných Američanov na kanadskom území, ktorí boli nútení k asimilácii vo väčšinovej populácii, či u Afroameričanov, ktorých predkovia boli zotročovaní.

Na úrovni kolektívnej traumy tak môžeme hovoriť o jednotlivcoch a celých komunitách ľudí, ktorí síce sami neprežili traumu vojny, genocídy, náboženskej perzekúcie, aparteidu, pandémie či extrémnej chudoby, no napriek tomu môžu mať symptómy komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré sa prejavujú v ich prežívaní, správaní, dokonca až na fyziologickej úrovni.

V kontexte rodinného prostredia sa okrem bremena kolektívnych, historických a populačných tráum, ktoré sami o sebe ovplyvňujú spôsoby komunikácie, rodičovskú vrelosť, angažovanosť, zrelosť riešenia konfliktov, súdržnosť a väzby medzi rodičmi a ich deťmi, psychologicky „dedia“ ďalšie traumy, špecifické pre konkrétnu rodinu. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, rodinné traumy naprieč generáciami menia našu fyziologickú, genetickú, hormonálnu aj mentálnu výbavu a ovplyvňujú naše súčasné životy.

Mark Wolynn, riaditeľ Inštitútu rodinných konštelácií v San Franciscu, v knihe Nezačalo to vami poukazuje na rodinné traumy, ktoré si v sebe nosíme ako (často skryté alebo zamlčiavané) emocionálne dedičstvo. Tragické udalosti, náhle odlúčenia, choroby, násilie v rodinách, závislosti, nedokončené a neošetrené pocity straty a smútenia – to všetko sa odzrkadľuje v našom vlastnom spôsobe prežívania, vyjadrovania a správania. Autor vysvetľuje „jazyk“ týchto tráum a ich dopad na naše fyzické a mentálne zdravie. Predstavuje nový spôsob nazerania na vlastný emocionálny rodostrom v rozpätí niekoľkých, po sebe idúcich,  generácií. Zamýšľa sa nad tým, ako cez objavenie, uvedomenie a súcit s traumami našich rodičov a prarodičov, môžeme sami dôjsť k vyliečeniu a vnútornému zmiereniu.

Tajomstvám, o ktorých sa v rodinách hovorí málo alebo vôbec, sa v knihe Rodinná tajemství: Jak překonat trauma předků, venuje francúzska psychoterapeutka Yvonne Poncet-Bonnisol. Popisuje ako traumatizujúce udalosti v rodine, najčastejšie prepojené s pocitom zahanbenia, strachu alebo previnenia, vytvárajú živnú pôdu pre vznik tzv. rodinných tajomstiev. Znásilnenie, incest, nevera, zneschopňujúca choroba, zločin či náhle odlúčenie alebo opustenie, vytvoria okolo dotyčného človeka vrstvu hmly a ticha, ktoré sa v rodinách obchádza, no napriek tomu dedí z generácie na generáciu. Autorka analyzuje mechanizmus vzniku rodinných tajomstiev, ich psychologické dôsledky a ponúka nádej, že porozumením a vyliečením bolesti, smútku a hanby v našej rodinnej histórii, máme šancu prerušiť cyklus opakovania tráum z minulosti do prítomnosti a budúcnosti.

Benoît Rancourt, quebecký psychológ a psychoterapeut a autor knihy Zbavit se minulosti, vám môže pomôcť pochopiť svoj vlastný životný príbeh a zmieriť sa s minulosťou. Názov publikácie nie je zvolený veľmi šťastne, pretože minulosti sa zbaviť nevieme a nemôžeme, dokážeme ju dať do slov, ošetriť, pochopiť a prerámcovať, obsah knihy však zodpovedá pragmatickému sprievodcovi rozpoznania a liečby emocionálnych zranení z minulosti. Kniha vás prevedie formujúcimi väzbami medzi rodičmi a deťmi, pomôže vám dopriať si starostlivý pohľad na vlastné emocionálne traumy, prihlásiť sa k svojim emocionálnym zraneniam, žiť v prítomnosti a dosiahnuť možnosť voľby takej budúcnosti, ktorá nepopiera, ale lieči vašu minulosť.

Téme narušených rodinných systémov a ich dôsledkov pre jednotlivca sa venuje John Bradshaw,   americký popularizátor fenoménu tzv. vnútorného dieťaťa. Jeho kniha Návrat domů sa zaoberá „traumatizovaným vnútorným dieťaťom“ v každom z nás, podrobne sa venuje možným dôvodom, prečo a ako došlo k jeho traumatizácii a ponúka množstvo techník, ako túto časť seba liečiť, ochrániť a stabilizovať nadobudnuté pozitívne zmeny. Knihu môžete vnímať ako sprievodcu uzdravovania a rastu, ktorá vám ponúka možnosti, ako byť integrovanými a celistvými ľudskými bytosťami a neopakovať vlastné ani medzigeneračné traumy.

……………….

John Bradshaw vo svojej knihe možno miestami nadmieru zdôrazňuje aj význam náboženstva a viery, myslím si však, že ateisticky orientovaný čitateľ či čitateľka zvládne tieto pasáže brať s rezervou, pretože zvyšný nemalý obsah knihy je terapeuticky prínosný aj mimo tento kontext.