(ukážka z rukopisu)
Nízky prah bolesti je básnická zbierka vychádzajúca primárne zo ženskej skúsenosti. Tá sa čitateľovi odkrýva cez rôzne individuálne príbehy alebo aj sociálne roly prítomné v rodovej histórii aj súčasnosti. Ide predovšetkým o ženy z neprivilegovaných vrstiev, ktoré sa ocitli v rozpore medzi osobnými túžbami a očakávaniami spoločnosti. Znížený prah bolesti je tak výrazom paradoxne sily a odhodlania vytrvať navzdory prekážkam a generačným stereotypom.
alžbetínska
chodíš na hrob polievať plevel
miesto odpočinku označuje
pokrivený kríž a rok 1874
mamka vravievali: toto je pradedo tkáč
mal silné stavce, no krosná
sme už dávno vyradili
v starobe chápeš,
aké je opakovanie únavné
ako sa opotrebujú tkanivá
napínané cez žuvacie svaly
pradedo tkáč a jeho silné stavce
väzy, ktoré si môžeš zlomiť len raz
AD 1927
sú ženy, ktoré chodia s džbánom po vodu tak dlho, kým sa nerozbije
džbán som nedostala, vody sa neviem nabažiť
anna pavlovi: celá dedina ťa chcela, a ty si vezmeš krivú
v svadobné ráno som po nej hodila hrniec
keď sa spýtal, prečo jej z čela tečie krv, povedala len od lásky
neskoro plakať nad rozbitým hrncom
x
stalo sa to v košiciach
sárospataku alebo marburgu
alebo bližšie neurčenej dedine
v roku 1230, 1907 alebo 2013
na rozpálenej hline
alebo udupanej dlážke
svätá alžbeta uhorská
zvaná aj durínska
patrónka čipkárok
legendy hovoria,
že v niektorých zásterách
nájdeš zhorknutý chlieb
drevo všetko vydrží
a matky sú z dreva
ty si však vdova väčšmi ako matka
a na rubáš stačí jedna čipka
x
rodilo sa v poli
vraj preto, lebo zem
dokázala vstrebať bolesť
rodilo sa v poli a pole ti zviazalo nohy
dve zo šiestich si pochovala, aj to najmilšie
je toľko mužov, ktorých prežiješ
AD 1990
v nemocnici
dieťa sa narodilo predčasne
pripravte sa na najhoršie
bol by zázrak, ak by prežilo
pravnúča si treba uctiť
umývať trikrát denne
v šťavách z alchemilky
na hruď prikladať zmes z pľúcnika
smiech je samostatný jazyk
má moc vytrhávať strechy dómov,
nie je v ňom slovo pre detskú smrť
iba pre zázrak
AD 1995
v niektorých kultúrach je koleno pokladané za zdroj múdrosti
babina, čo máš s nožičkou?
keď som mala trochu viac ako ty, možno sedem
dojila som kravu, kopla ma do kolena
posunula mi jabĺčko
odvtedy sa mi noha nenarovnala
ale na zábave som tancovala až do rána
červené jabĺčko v oblôčku mám
AD 1999
za vojny sme schovávali pod posteľou dievča, židovku
závidela som jej dlhé úzke nechty,
keď však prišli Nemci, počuli sme nejasný škripot po dlážke
nikto nevie, čo sa s ňou stalo
odvtedy si strihám nechty vždy nakrátko
AD 2002
hry na skrývačku majú v sebe niečo temné
spánok je na mieru, má svoje pravidlá:
vlasy zopnúť do chvosta
nohami nedosiahnuť na zem
prízraky pod posteľou, nepozeraj
x
keď v dome niekto umrie, vie to celý dvor
zaškrieka sojčie mláďa, kohúta vystrie
mám zakázané pozerať do dvora
aby som tam nenašla tvoju smrť
kolienko ako jabĺčko
žilnaté a zošúverené dohladka
v ten rok prišla jeseň neskoro
a zima neprišla vôbec
mala si mi povedať, že
každým rokom máš
o dôvod naviac
na zápal sa aj umiera
2024
rodové dedičstvá, zakrivenia
môj syn má skrývačky rád
nazerám do dvora, nazerám pod posteľ
raz-dva-tri, skrytý-neskrytý, idem
červené jabĺčko v oblôčku mám
Tvorba ukážok bola podporená vo forme štipendia z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia
Patrícia Gabrišová vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a dejepis na UPJŠ v Košiciach. Učí na základnej škole. Publikuje v rôznych literárnych periodikách (Fraktál, Romboid, Knižná revue, Glosolália, knižná príloha Denníka SME). Pripravuje na vydanie básnickú zbierku Vdychovanie škorice, ktorá by mala vyjsť vo vydavateľstve OZ FACE v roku 2025. V súčasnosti píše aj básnickú zbierku Nízky prah bolesti, ktorej vydanie podporil Fond na podporu umenia.
