Vojna začala
Nemôžem zaspať
Nemôžem dýchať
Nemôžem premýšľať
Nemôžem to stráviť ani spracovať
Nemôžem sa z tejto sračky dostať
Môžem sa len prejedať a otupovať svoje emócie do bezvedomia
Civieť na YouTube kým o druhej ráno nezaspím
Dívať sa von oknom a cítiť ten chladný vzduch hlboko vnútri
Ako keby práve začalo pršať
Všetko sa stíšilo vo vlastnej bezcennosti
Cítim ten statický chaos hlboko v pľúcach
Zakaždým, keď si zapálim cigaretu
Presne preto som po roku a pol abstinencie začala znova fajčiť
Viem, že by som nemala
A ani nechcem
Ale som tým pocitom pohltená
Moja osobná balkónová meditácia
Jediná meditácia, ktorú praktizujem pravidelne
Bolo to takto…
24. február 2022
Zobudila som sa a prečítala správy
Vojna začala
Urobila som si kávu a postávala na balkóne tak, aby mi nikto nevidel do tváre
Hľadela som na mŕtve telá holubov zachytených v „ochrannej sieti“ nedávno nainštalovanej v našom vnútrobloku
Pozorovala som, ako hnijú, a premýšľala nad všetkými tými ostatnými chytenými telami
Chytenými štátom
Ekonomickou situáciou
Samými sebou alebo vysokými nárokmi dnešnej spoločnosti
Tými pri moci, čo ich nútia opustiť rodinu a bojovať
Tými pri moci, čo hovoria o recyklovaných obaloch a životnom poistení
Autoritami, ktoré apelujú na riziko cukrovky, depresie a vysokej hladiny kortizolu
Verejným presvedčením, že fajčene zabíja
Bolo to presne v ten deň, presne na tom balkóne
Keď som sa rozhodla ísť do trafiky, kúpiť si Pueblo, tenké papieriky, filtre a zapaľovač
Vrátila sa a vyfajčila sedem cigariet za sebou, kým som dopila kávu
Takto som začala znovu fajčiť
A od toho dňa už ani nechcela prestať
Od toho dňa sa všetko zhoršuje
Všetko je na hovno
Svet je šialený
Ľudia sa navzájom zabíjajú
Politici zlyhali
Už ani nemôžem čítať správy
Nemôžem mať prehľad o všetkých tých detailoch, ktoré sa snažia utajiť
Deje sa tak veľa vecí naraz
Všetky prezidentské voľby vo všetkých krajinách sveta, na ktorých záleží
Všetky klimatické udalosti
Telá umierajúce horúčavou v Indii
Telá prichádzajúce o domovy po masívnych záplavách na Floride a v Brazílii
Telá hajlujúce v Španielsku
Palestínske telá
Všetky telá…
Nemôžem sa tváriť, že to na mňa nedolieha
Nemôžem sa len prizerať a nič nerobiť, no všetko, čo chcem urobiť, pôsobí nedostatočne
A keď sa o svojom snažení zverím ostatným, cítim sa ako prehnane ochranárska pizda so syndrómom spasiteľky, čo sa tvári, že je niečo viac
Už nemôžem
Nemôžem, a tak každý večer popíjam víno sama doma, pretože to nie som schopná zniesť
A oni tvrdia: „Pohár vína denne je zdraviu prospešný, kľudne pokračuj“
Ale aj tak ma súdia
Rovnako, ako súdim samú seba
Za to, že nie som dosť
Za to, že som prepracovaná
Za to, že som tučná
Za to, že som príliš nudná a priemerná
Za to, že nie som docenená
Za to, že nerobím svet lepším miestom
Ale ako by som mohla…
Viem, že nemôžem
A nevravím, že by som mala
Ale ide o ten tlak, ktorý je tak ťažké prekonať
Ten typ tlaku
Keď si uvedomím samú seba
V prítomnom okamihu
V tomto tele
Na tomto svete
Je to neznesiteľné
Už nemôžem…
The war started
I can’t sleep
I can’t breathe
I can’t think
I can’t digest
I can’t process
I can’t manage my way out of this shit
I can only binge eat until I pass out and don’t feel anything anymore
I can only watch YouTube videos until 2 am until I fall asleep
I can only stare out of the window and feel the cold breeze deep inside me
Like it’s just about to start raining
And everything calms down into nothingness
I feel this static mess deep inside my lungs
Every time I light up a cigarette
That’s why I started smoking again after 1,5 years of not smoking
I know I shouldn’t
I don’t even want to
But this feeling hits me so strongly
My private balcony meditation
The only meditation I practice regularly
It was like this:
24th February 2022
I woke up and read the news
The war started
I did my usual cup of morning coffee and then stood out on our balcony, so that nobody could see me from the front
I was staring at the dead bodies of pigeons that were caught on the ‘protective’ net installed in our indoor unit, not that long ago
I watched them rot and thought about all the other bodies that were caught
Caught by the state
By their economic situation
By themselves or by the high standards of today’s everyday society
By those in power who make them leave their family and fight
By those in power who talk about recycling packages and life insurance
By authorities who tell me that I need to be aware of diabetes and depression, and high levels of cortisol
By public consensus telling me ‘smoking kills’
It was on that day, on that balcony
When I decided to buy Pueblo tobacco, slim papers, filters, and a clipper
Came back
And smoked 7 cigarettes one after another, and finished my coffee
That’s how I started smoking again, and from that day, didn’t even want to stop
From that day, everything went even worse
The world sucks
Everything is fucked up
People are crazy, murdering themselves
The government sucks
I can’t even read the news anymore
I can’t be aware of all the details that they try to hide
It’s so many things happening at the same time
All the presidential elections in every country of the world that matters
All the climate disasters
People passing from the heat in India
People losing their property after massive flooding in South America
People publicly hail in Spain
Palestine, man
Like
Everything
I can’t pretend it is not affecting me
I can’t just stare and not do anything, but everything I want to do seems not enough, and when I share my effort to make things better with other people, they just seem to judge me for being overly protective little-bitch-acting as more than them
I just can’t anymore
I can’t
So, I’m drinking wine alone every night in my apartment just because I can’t handle it any other way
And they told me: “One glass of wine per day is healthy, keep doing that”
But they judge me
The same way I judge myself
For not being enough
For being overworked
For being too fat
For being too boring and average
For not being appreciated
For not making the world a better place
But how can I, right?
I know I can’t
And I’m not saying I should
But it’s just about that pressure
That I can’t overcome
That type of pressure
When I realize myself in the present moment
In this body and this world
It’s overwhelming
I can’t
Potrebujem pomoc
Potrebujem pomoc
Vážne
Som úplne na dne
Len sa presviedčam
Že som v poriadku
Že som v pohode
Že som silná a zvládnem čokoľvek
Ale nie je to tak
Zvládam to dosť zle
Už mesiac nemôžem zaspať
Predtým sa to nestávalo
Prepadávajú ma náhle záchvaty plaču
Začnem plakať a je to neznesiteľné
Predtým sa to nestávalo
Niekedy ma takto vidí mama a znepokojí sa
Potom ju musím uistiť, že to nie je nič vážne, že som len prepracovaná
Alebo zaneprázdnená
A jej sa uľaví
Ale mne nie
Ďalej sa prejedám a civím na YouTube až kým sa necítim úplne odporne
V polnočnej samote spochybňujem život cez sociálne siete
Predtým sa to nestávalo
Som na dne
Naozaj na dne
Asi najviac od doby, čo otec umrel
Poznám len dva spôsoby, ako sa s vecami vyrovnať
Zabúdaním a paralýzou
Teraz som paralyzovaná
Uväznená v minulosti aj v predstavách o budúcnosti
Paralyzovaná predstavou všetkých tých návštev u doktorov, sťahovaním z rodného domu, rozchodom, stratou všetkých, ktorých mám rada a ktorých som milovala…
A cítim sa osamelá
Cítim sa tak skurvene osamelá
A on ani raz nezavolá
A keď sa snažím dovolať kamarátke, ktorá ma pred pár dňami uisťovala, že môžem zavolať kedykoľvek
Tak nikdy nedvíha
A všetci ostatní, s ktorými si nie som taká blízka
Tí sú teraz takí láskaví
Prečo?
Myslela som si, že som im ukradnutá, ale teraz sa zdajú byť mojou jedinou záchranou
1:24 ráno
Ležím na podlahe obývacej izby
V úplnej tme
Mama chrápe vo vedľajšej izbe
Nepočuje, ako píšem tieto slová
Kiež by mohla
Kiež by ma mohla počuť
Dokonca aj teraz
I need help
I need help
I really need help
Seriously
I’m down
I’m just convincing myself
That I’m OK
That I’m fine
That I’m strong and so I can cope with anything
But it’s not really like that
I’m handling it pretty badly
I can’t fall asleep for like a month now
It didn’t used to happen before
I’m overcome by sudden outbursts of crying
I start to cry, and it’s unbearable
It didn’t used to happen before
Sometimes Mum sees me and starts to worry
Then I need to make her sure that I’m just overworked or busy
And she’s relieved
But I’m not
I keep binge-eating and watching YouTube videos until I feel completely disgusting
In midnight abandonment, I keep questioning my life through social media
It didn’t use to happen before
I’m down
Really down, at the bottom
I think the most down since Dad passed away
There’re only two coping mechanisms I’m familiar with
Forgetting and paralysis
I’m paralyzed now
I’m paralyzed by the past but also by the future
Paralyzed imagining all the doctors’ visits
Moving from our family house
Breaking up with my boyfriend
Losing everybody I love, or used to love, and I feel lonely
I feel fucking lonely
And he doesn’t even call once
And when I try to call another friend, who told me a few days ago that I can call her anytime
She never picks up
And all the other people who are not that close to me
These people are so kind now
Like…
Why?
I thought that they didn’t care, but they seem like the only thing saving me right now
It’s 1:24 am
I’m lying on the floor of my living room
In complete darkness
My mum is snoring in the next room
She can’t hear me typing these words
Oh, I wish she could
I wish she could hear me
Even now
Texty pochádzajú z autorkinej diplomovej práce nazvanej Thanks to my father to gave me this gucci face (Vďaka patrí otcovi, ktorý mi dal túto gucci tvár) a boli pôvodne napísané v angličtine. Do slovenčiny preložila Sofia Jadrná.
Viktória Citráková sa pohybuje medzi literatúrou, vizuálnym umením a performance. Často vychádza z osobnej skúsenosti a pracuje s intímnymi témami, ako telesnosť, hanba či zlyhanie, ktoré zasadzuje do širšieho spoločenského kontextu. Jej texty boli prezentované v Dotykoch, Vertigu, Časopise Host (H7O), na platforme Psí víno, v Nedeľnej chvíľke poézie či na Rádiu Devín. V roku 2024 jej v slovenskom vydavateľstve FACE vyšla debutová zbierka Synestetika, ktorá získala Cenu Ivana Kraska za debut roka. Pôsobí aj ako kurátorka a recenzentka výstav súčasného umenia. Vyštudovala Ateliér performance na Fakulte výtvarných umení VUT a intermediálnu teóriu na Masarykovej univerzite v Brne.
