Nemecká autorka Elena Fischer si za svoj debutový román Billie (Paradise Garden) vyslúžila uznanie v podobe viacerých ocenení. Približuje v ňom svet dospievania mladého dievčaťa a otvára dôležité témy, o ktorých by sa malo hovoriť.
Štrnásťročná Billie žije so svojou mamou Marikou, maďarskou Rómkou, na okraji nemeckého veľkomesta. Ich malý byt je zariadený jednoducho, no útulne, nábytkom z druhej ruky. Marika, ktorá pracuje ako čašníčka a zároveň si privyrába ako upratovačka, robí všetko pre to, aby obom zabezpečila aspoň ako taký dôstojný život. I napriek skromným pomerom sú šťastné, Marika je skvelou matkou, ktorá zakaždým príde s niečím kreatívnym a zakladá si na radosti z maličkostí.
Všetko sa zmení, keď do ich života vpadne stará mama z Maďarska, ktorá tvrdí, že je chorá. S dcérou Marikou nemali nikdy ukážkový vzťah, no tá sa napriek tomu rozhodne jej pomôcť, nech sa na starobu necíti sama. Billie nie je z jej návštevy ani trochu nadšená, mali s mamou na leto už iné plány. Navyše, starú mamu ani nepozná, vidí ju prvýkrát a nerozumie, prečo má potrebu sa do všetkého miešať. „Nebude tu navždy“ znelo ako celá večnosť. Ani slnko nebude navždy páliť, ale bude sa tri a pol miliardy rokov rozpínať a vyparí všetky moria na Zemi. Vedela som, že „nebude tu navždy“ sa hovorí len z dvoch dôvodov: buď preto, že človek nevie, ako dlho to potrvá, alebo chce niekoho utešiť. Niekedy aj oboje naraz“ (s. 57).
Keď dôjde k tragédii a Marika náhle zomiera, Billie sa vydáva na cestu v starom Nissane, aby konečne našla svojho otca, o ktorom vždy všetci zaryto mlčali. Tiež ju zaujíma odpoveď na otázku, prečo máva živé sny o mori, aj keď pri ňom nikdy nebola.
Autentická hlavná postava
Rozprávačkou celého príbehu je samotná Billie, ktorú si nejde neobľúbiť. Je úprimná, rozumná a svojimi myšlienkami či úvahami sa dokáže bez problémov priblížiť aj dospelému človeku. Jej vnímavosť a autentickosť neraz prechádzajú do trefných postrehov, ktoré vám nadvihnú kútiky úst.
Autorka využíva jednoduchý a prístupný jazyk, čím je kniha vhodná tak pre čitateľov young adult žánru, ako aj pre dospelého čitateľa. Stávate sa súčasťou procesu Billienho dospievania, ktoré poznačila trauma zo straty blízkeho človeka. „V deň, keď mama zomrela, som sa rozpadla. Ostal iba sled písmen, ktoré boli kedysi mojím menom“ (s. 8). I napriek tomu je príbeh postavený na myšlienke nevzdať sa, nepôsobí depresívne, skôr smutne a občas melancholicky.
Autorka uprednostnila prirodzenosť a netlačí na čitateľa, aby v ňom za každú cenu vyvolala nejaké emócie. Billien žiaľ vykresľuje s primeranou intenzitou, pričom neskĺzava do lacného sentimentu. Podarilo sa jej vytvoriť sympatickú a výraznú postavu, ktorá sa neustále vyvíja, ukazuje svoju vnútornú silu a túži po sebapoznaní. Symbolom túžby po vlastnej identite a spoznaní svojich koreňov je práve cesta, ktorú podstúpi, aby našla biologického otca.
Hoci sa postava Billie nachádza v tínedžerskom veku, nepôsobí ako klasická pubertiačka. Aj keď sa občas nahnevá, s mamou si rozumie, rešpektuje ju a vždy s ňou rada vymýšľa zaujímavé aktivity, pri ktorých strávia viac spoločného času. Sú zohratá dvojica a tento hlboký vzťah sa tiahne celým príbehom – či už sa odráža v prítomných okamihoch alebo neskôr v spomienkach. Keď sa zo známeho života stane v dôsledku jedného nešťastného okamihu už iba cudzí, Billie sa začne strácať sama sebe a okúsi dovtedy nepoznanú osamelosť. „Bola som rastlina bez zeme. Bola som slimák bez domčeka. Bola som chrobák, čo skončil na chrbte“ (s. 125).
Spoločenské pomery a generačný konflikt
Autorka v príbehu poukazuje aj na spoločenské rozdiely. Životom na sídlisku v okrajovej časti veľkomesta vytvára obraz o marginalizácii niektorých skupín ľudí, ktorí sú často prehliadaní, vytláčaní na okraj spoločnosti a neraz obmedzovaní v prístupe k základným zdrojom či príležitostiam. Zároveň dáva do kontrastu chudobné pomery a nedostatok s nadbytkom a finančnou stabilitou.
Výraznou témou sú aj rodinné rozdiely, ktoré sa v tomto prípade prejavili v strete záujmov dvoch generácií – matky a starej mamy. Ani jedna z nich sa nedokázala preniesť cez vlastné predstavy o živote či zmieriť sa s bremenami, ktoré si so sebou niesli z minulosti. „Rozmýšľala som, že dvere spolujazdca sa presne hodia k nášmu životu. Nejako to fungovalo, ale človek ustavične potreboval riešenia na problémy, ktoré iní vôbec nemali. Nikdy som sa nepýtala, prečo tak žijeme alebo či má na tom mama vinu. Nikdy som si nekládla otázku, či by sme mohli mať iný život. Bolo to tak, ako to bolo. Odrazu som rozmýšľala, že náš život je ako maľba, ktorá mi visí priamo pred nosom. Som pri nej príliš blízko. Keď pred ňou stojíte príliš blízko, vidíte síce všetky detaily, ale nevidíte súvislosti“ (s. 192 – 193).
Napokon si na svoje prídu aj milovníci príbehov, v ktorých sa objavuje spontánne dobrodružstvo. Billie sa vydáva na road-trip, počas ktorého preverí svoju húževnatosť a ukáže, prečo sa netreba vzdávať, aj keď sa vám život rozpadáva.
Realita a emócie
Kniha Billie je príbehom o obyčajnosti v tom najpozitívnejšom zmysle slova, o veciach a ľuďoch, ktorými sme obklopení, o starostiach, s ktorými sa musíme nejakým spôsobom vysporiadať, o finančnej tiesni, o silných ženských hrdinkách, ale najmä o silnom pute medzi matkou a dcérou.
Autorka napísala citlivý román o dospievaní v neľahkých životných podmienkach a hľadaní si miesta vo svete. Je to smutné a dojímavé čítanie, z ktorého, i napriek neľahkým témam, vyžaruje nádej a viera v lepšie zajtrajšky. Okrem autentických rodinných vzťahov sa autorke podarilo vytvoriť atmosféru, ktorá vás nenechá chladnými. V príbehu sa ocitnete prevažne na dvoch miestach – na špinavom sídlisku, kde len málokto býva dobrovoľne, a na vidieckom ostrove, kde platia osobitné pravidlá.
Nečakajte žiadnu naivitu, ale neprikrášlenú realitu, ktorá sa odráža nielen v danom prostredí, ale aj v jednotlivých postavách. Aj keď ich charaktery nie sú vykreslené úplne do hĺbky a vnútornú psychológiu postáv nespoznáte dokonale, ich správanie stačí na to, aby ste si o nich vytvorili vlastnú predstavu.
Ak teda hľadáte dojímavý príbeh o strate, vnútornej sile a odvahe vydať sa na cestu do neznáma, táto kniha by mohla byť pre vás tým pravým.
Elena Fischer: Billie
preložila Paulína Čuhová
E.J. Publishing, 2024
Denisa Patáková je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Jej dlhoročnou vášňou sú knihy, aj preto sa od roku 2016 rozhodla venovať knižnému blogovaniu. Vedie knižný portál precitane.sk, prispieva do Magazínu o knihách, a keď jej to čas dovolí, nebráni sa aj písaniu článkov na neknižné témy.
