Americká reinkarnácia Davida Copperfielda v podaní Barbary Kingsolver je nekompromisná a krutá. Z veľkolepého amerického sna zostali poletujúce zrniečka prachu, ktoré neprebúdzajú odhodlanie, ale dráždia oči k zúfalému plaču.
Americký David Copperfield
Autorka sa k inšpirácii Dickensovým autobiografickým románom priznáva a viacnásobne na ňu upozorňuje tým ako „nakreslila“ hlavného hrdinu. Damon Fields, premenovaný na Demona a podľa ryšavej hlavy prezývaný Copperhead, sa musel najprv postarať aj o to, aby sa vôbec narodil. Musel si to odpracovať sám, pretože matka – chudobná, opustená a drogovo závislá žena žijúca v obytnom prívese – ani netušila, ktorá bije.
Román nie je sociálnou sondou do 19. storočia. Odohráva sa na začiatku 21. storočia na úpätí Apalačského pohoria (v bývalom baníckom okrese Lee). Dôležitou okolnosťou, ktorá postupne likviduje ambície, rozleptá vzťahy, nivočí ľudské osudy a miestami aj zabíja, je opioidová pandémia. Tabletk,y pôvodne určené na tlmenie bežných bolestí, sa stávajú legálnou drogou, kvôli ktorej sú ľudia ochotní klamať, stáť v radoch pred ambulanciou skorumpovaných lekárov, a potom míňať posledné úspory na čiernom trhu. Pilulka oxykodonu je zázračnou vstupenkou do falošných svetov a novou farmaverziou zlatého teľaťa rozkladajúceho americkú spoločnosť.
Demonovo detstvo nemohlo byť ťažšie. Ľudia v jeho okolí, v jednom z južanských štátov stále poznačených rasistickými predsudkami, ním pohŕdajú kvôli tmavej pleti miešanca. Z matkinho partnera sa rýchlo vykľuje egomaniak, čudák a násilník. Matka predávkovaná xanaxom a inými drogami zomiera: „Dost mě to sebralo, to vědomí, že neexistuje žádnej smutek, co by přinutil svět přestat se točit. Lidi prostě budou dál chtít, co chtějí, a vy jste na všechno sami“ (s. 130).
Z Demona je v tej chvíli odkopnutý desaťročný chlapec. Presúvajú si ho medzi sebou sociálne pracovníčky aj náhradné pestúnske rodiny. U pestúnov sa z Demona stáva otrok, alebo v lepšom prípade zdroj príjmu. Obýva psie prístrešky a najhoršie kúty v dome plné haraburdia a špiny. Málokedy je čistý a ešte menej často sýty: „Takhle to se mnou odteď bude už napořád? Budu zabírat místo a ostatní si budou přát, abych byl kdekoliv jinde? Zasmrádlej kus amerického snu, kterej by všichni nejradši… však víte. Neviděli“ (s. 139).
Krajina opiátových zombíkov
Prekvapí niekoho, že aj Demon podľahne v skorom veku démonovi závislosti? „Oxykodon, Boží dar pro podzemní dělníky propuštěný pro nadbytečnost, jejich bolavý záda a krky, co vržou jak pytle štěrku. Pro paní s odrovnanými kolenama, co ohnutá k zemi táhne dvojitý šichty v diskontním supermarketu. Naše osvobození. Zatřáslo se stromem a my to jablko schroupali, jo, jo“ (s. 130).
Demonovi sa však dejú aj pozitívne veci. V najkritickejšej chvíli sa vždy objaví niekto, kto mu pomôže alebo ho zachráni. S najnežnejšou láskou spomína na rodinu Peggotovcov, tetu June aj starú mamu, extravagantnú Betty, ktorá sa mu postará o radostnejšie vyhliadky: „Spousta lidí nám věnovala, co mohla, jenže jsme se holt narodili mamám, co byly děsně hladový“ (s. 422).
Život zúboženého tínedžera pokračuje ako na horskej dráhe. Jeho budúcnosť sa zdá jasnejšia, keď začne bývať v obrovskom dome trénera legendárneho miestneho futbalového klubu Generálov. Športová dráha, vyslúžená dobrou telesnou konštrukciou, je chvíľu Demonovým šťastím, no po kolene dochrámanom počas zápasu aj nešťastím. Neznesiteľná bolesť je opäť vhodnou výhovorkou pre nové kolo priateľstva so zázračnými pilulkami.
Odolnejšou zručnosťou sa zdá byť výtvarné nadanie, vďaka ktorému Demon v komiksových príbehoch dokáže pár ťahmi nakresliť životné trampoty miestnych. Závislosť nakoniec zabije Demonovu lásku a priamo či nepriamo aj kamarátov z detstva. Krajina okolo neho sa začína podobať na okres zombíkov. Poniektorí ešte vládzu chodiť, iní už iba nevládne ležia a prichádzajú o vôľu k životu. Prepadnú sa raz všetci do bývalých baní, v ktorých kedysi dávno aj malé deti tlačili vozíky so železnou rudou?
Kto preletí ponad horu prekážok?
Román Barbary Kingsolver je sugestívnym manifestom proti sociálnej nespravodlivosti aj dokumentom jednej krajiny rútiacej sa do mentálnej (a potom aj politickej) katastrofy: „Všechno co se dalo vzít, je pryč. Hory zůstaly s odstřelenýma hlavama, v řekách teče černá voda. Moji lidi umřeli na svahu, nebo se k tomu blíží, navzdory naší závislosti na přežívání. Už není z čeho vymáčknout krev, zbyly jenom válečný rány. Šílenství. Svět bolesti, co vyhlíží smrt“ (s. 310).
Demon si vyslúžil relatívne šťastný koniec. Bez ohľadu na to, že droga obaľuje mozgové bunky a vysáva z človeka všetky životné ciele, zapracoval Demon na tom, aby sa zbavil prekliatia závislosti: „Jenže je tu ještě opak, kdy ve vás napraskne skořápka takovýho oříšku a začne z ní růst strom. Ten strom ve vás roste dlouho, než si ho vůbec všimnete. Možná i roky. A pak si jednoho dnes řeknete: Hele, z tý prasklinky mezi mýma ušima se vyklubal naprosto úchvatnej strom, ty vole!“ (s. 563).
Protagonista rozpráva o svojom detstve a dospievaní šťavnatým a drzým jazykom, oslobodeným od akejkoľvek vznešenosti. Napriek všetkej hrôze, úbohosti a rozbitým nádejam nechýba v jeho rozprávaní vtip, ktorý nie je nutne iba prezlečeným cynizmom.
Americká spisovateľka, v románe ocenenom Pulitzerovou cenou, otvára veľké otázky. Aká je najsúčasnejšia podoba hrdinstva, ktoré dokáže meniť životy? A existuje ešte vôbec také hrdinstvo? Musíme sa zmieriť s tým, že hora prekážok harmonickej existencie je niekedy taká vysoká, že obyčajný človek ju nikdy neprekoná? Alebo sa každý môže na chvíľu zmeniť na nadzemského anjela, ktorý ponad takúto horu nešťastia preletí bez toho, aby mu obhoreli krídla? A môže sa aj z presvedčenia o nemožnosti prekročiť limity pôvodu a prostredia stať pandémia, podobná tej, kvôli ktorej Američania neliečili opiátmi len telá, ale aj vyplašené duše?
Demon Copperhead s démonickou silou rozkladá doterajšie ilúzie. Všetci, tí ďaleko aj tu blízučko, veľkí aj malí, v centrách diania aj na tých najhrozivejších perifériách, sme sa ocitli na neistej ceste. Presvedčenie o jasných cieľoch sa rozpadlo a jeho náhrada v tejto chvíli neexistuje.
Barbara Kingsolver: Demon Copperhead
preložila Tereza Marková Vlášková
Vyšehrad, 2026
Ľubomír Jaško je absolvent Univerzity Komenského a Vyššej odbornej školy publicistiky v Prahe. Písal do časopisu Zrno a rubriky Civilizácia v týždenníku Domino Fórum a následne EuroDomino. Príležitostne glosuje spoločenské dianie v denníku SME. Od roku 2009 píše pravidelné komentáre pre Aktuality.sk. Pripravuje knižné recenzie pre Týždeň, SME (a prílohu Fórum), Knižnú revue, RTVS (Krajina kníh) a webový magazín Inaque.sk. Je doma v oblasti náboženstva, politiky a kultúry. Zaujíma sa o históriu, médiá a literatúru. Vie, že svet je pestrý, preto nemá rád jednostranné ideológie a fanatizmus. Tuší, že konkrétne ľudské osudy sú dôležitejšie ako veľké politické konflikty.
