Najnovšie
Igor Hochel: Dušan Mitana ako umelec a človek
Čas neúprosne beží. V máji 2024 uplynulo už päť rokov, odkedy Dušan Mitana opustil náš pozemský svet. Nepatril medzi tvorcov, ktorým by sa za minulého režimu, v období, keď sa oficiálne presadzovala metóda socialistického realizmu, mimoriadne darilo, ale ani medzi celkom vyradených z oficiálnej kultúry. Veď po
Denisa Patáková: O sile písaného slova
Tvorba nemeckého spisovateľa, dramatika a novinára Carstena Henna je typická dojímavými príbehmi, ktoré v sebe ukrývajú mnoho podnetov na zamyslenie. Kým v knihe Starec a more príbehov (2021) vykreslil autor láskavé puto medzi svojským dôchodcom a zvedavou školáčkou, v ďalšej knihe Pekár a vôňa príbehov (2022) zaviedol čitateľov do útulnej pekárničky a vyrozprával príbehy zo
Marta Hlušíková: Čítacie januáre
Januárová glosa to nemá ľahké. Nuž – je januárová. Vtedy si ľudia dávajú rôzne predsavzatia, píšu si ich veľkými písmenami na papier, aby každý videl. Napokon tými, ktorí by to predsavzatie najradšej už nevideli, sú samotní autori hrdých výziev. Glosa si nič také nemôže dovoliť. Musí sa
Svet spoznal víťazku Majstrovstiev Európy v Slam Poetry
14. decembra 2024 spoznalo košické publikum i diváci z celého sveta, sledujúci živý prenos Majstrovstiev Európy v Slam Poetry, víťazku 11. ročníka. Stala sa ňou Theresa Sperling z Nemecka, ktorá v semifinálovom kole i v samotnom finále podala mimoriadne vyrovnaný a kvalitný výkon. Ten ocenila nielen divácka,
Ivana Dobrakovová: Malá radosť môže len prospieť
Nemôžem tomu uveriť, ale keď sa ráno zobudím, hneď viem, že som chorá, je mi mdlo, točí sa mi hlava, k čomu sa pripája mierne prechladnutie, v okamihu si uvedomím, že na druhý deň som sa mala vidieť s mužom, na ktorého neprestajne myslím, a ak som chorá – doteraz sa
Z poličky Kristíny Tormovej
Je pre mňa veľmi náročné vybrať tri knihy s témou radosti. Lebo mne každá kniha robí radosť. Každá! Som dlhoročná zberačka kníh, ktorá prešla od antikvariátových pokladov, kvôli ktorým som chodila na otočku do Prahy, cez zbierky krásnopríbehov, ktoré sa mi už nezmestili do bytu, až po
Ján Füle: Hráme hru na život a na smrť
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to sem nepatrí. Najmä, ak sú Vianoce, šťastné, veselé, radostné... Je to o mojom kamarátovi, sme rovesníci, tesne nad šesťdesiat. Aj v knižnici, pre ktorú píšem tieto riadky, sa nájdu jeho knihy. Možno bol u vás na besede. Načítal knihy pre nevidiacich
Anna Siedykh: Prítomnosť pamäti
mala radosť z prítomnosti pamäti v zrkadle ráno videla tvár svojej prababičky opuchnutú z hladu vo vlastných deťoch si všímala tie bruchá ktorých sa nafukovali z pôdy kôry mrlíka rebrá im vrastali do tenkej kože videla deti v snoch privalené panelmi svojich bezpečných izieb s roztrhanými tvárami
Zuzana Mojžišová: Radosť naša každodenná
Občas sa zdá, že dnešný svet je akýsi skúpy v ponuke dôvodov na radosť. Radosť je veľmi príjemný pocit. Keď máme radosť – telo i duša pookrejú. Radosť je reakciou na úspech či zisk. Radujeme sa, keď získame, čo sme chceli získať, ale aj vtedy, keď nestratíme to, čoho
Najčítanejšie
Jozef Palaščák: Dlho som neteoretizoval a je ľahšie vnímať a cítiť ako vedieť
Jozef Palaščák (1984) pracuje ako redaktor v Slovenskom rozhlase. Študoval na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a venoval sa odborom slovenský jazyk a literatúra, estetika a literárna veda. Oficiálne sa objavil na básnickej scéne už v roku 2008, keď mu vo vydavateľstve Modrý Peter v Levoči vyšla zbierka s názvom
Zita Izsó: Správa z tábora
V roku 2021 som sa v Budapešti zúčastnila literárneho tábora organizovaného maďarským združením Fiatal Írók Szövetsége (FISZ). Skupina, ktorej súčasťou som bola, mala zaujímavý trojdňový program – vytvoriť pár s maďarským básnikom alebo poetkou, pokúsiť sa preložiť si navzájom niekoľko básní a zároveň takýmto spôsobom bližšie spoznať naše jazyky. Utvorila
Marta Součková: O smrti a/v literatúre alebo Čo práve čítaš, smrť?
Hovorí sa, že keď dieťa, každé v inom veku a svojským spôsobom, začne uvažovať o smrti, prekračuje pomyselný prah dospelosti. Na zdanlivo triviálnu (nielen) detskú otázku, prečo musíme zomrieť, nevieme uspokojujúco odpovedať, azda preto, že by sme museli pripustiť nezmyselnosť nášho života, neodvratne, i podľa M. Maeterlincka, smerujúceho k jedinej istote, smrti: „V našem
Autor projektu
Hlavný partner
Partneri
