Daniela Kováčiková: Svet:lom
(výber z knihy) Daniela Kováčiková (1983) vyštudovala učiteľstvo slovenského a anglického jazyka na FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Píše poéziu. Texty jej publikovali časopisy: Romboid, Vertigo, Vlna, Fraktál a Glosolália. Minulý rok jej vyšla debutová básnická zbierka Svet:lom. Autorka žije a pracuje v Bratislave.
Lucia Gurská: Neobyčajne obyčajná žena
Kniha Ema sa má ma zaujala už pri prvom pozretí. Síce sa hovorí, že nemáme súdiť knihu podľa obalu – či už pri aplikovaní životnej múdrosti v reálnych situáciách, alebo pri výbere vhodnej knihy. Doslova. Webové stránky ponúkajúce minimum informácií, aby Vám neprezradili, čo môžete v knihe nájsť, ma priviedli k tejto knihe No, dlho som sa tak nezasmiala, ako keď
Aj kreativita má svoje „hranice“
Hodnotené texty autorov: Ján R., Peťo M., Juraj S. Básne Jána R. zaznamenávajú vnútorné prežívanie mužského lyrického subjektu, jeho vzťah k prítomnosti a minulosti, ktorý sprevádza pocit nostalgie. Subjektu prekáža najmä „elektronickosť“ súčasnej doby, s ktorou si spája povrchnosť poznania a preciťovania seba samých, redukované poznávanie sveta okolo nás či odlišné prežívanie vzťahov. Potenciálna milostná partnerka tak môže pôsobiť napríklad aj ako
Najčítanejšie
Z poličky Ivany Havranovej
Ak niekedy vojdem do kníhkupectva, pozerám najmä na knižky v celkom spodných regáloch. A som si istá, že mnohé z nich vôbec nikto nechytil ani len do ruky. Iné tituly a ich autori sa však pred záujmom čitateľov ukryť nemôžu. A myslím si, že bez nich by bol svet chudobnejší ako bez všetkých zlatníctiev. Tak
Nikola Murgašová: Minulosť, prekliatie alebo dar?
Mojou vášňou nebolo nikdy čítanie kníh, ktorých obsah odkazoval na udalosti druhej svetovej vojny, hoci mi mama pravidelne prízvukovala, že keď prečítam aspoň jednu, že keď aspoň raz privoniam k príbehom ľudí, ktorých životy sa nečakane diametrálne zmenili, už nikdy svoj smäd po hlbšom poznaní ich osudov neuhasím. A mala pravdu.
Peter Krištúfek: Myslená čiara
Vyšiel na námestie zaliate slnkom, potom sa vybral úzkou ulicou a znova sa vynoril na opačnom konci. Chvíľu stál a vnímal, ako sálavé teplo zasahuje jeho tvár a pohol sa dopredu. Poznal tu každý kúsok steny, každú tehlu v múre, každý kamienok na okraji cesty. Vedel, že keby spravil nejakú chybu, všetko naokolo by
Jana Micenková: List
Nevadí, že si sa narodil ako nula. Hoci máš ruky, nohy, dokonca aj oči, stále si len nula. Mozog ti slúži, zdravie v relatívne dobrom stave, ale aj tak už niekoľko rokov tušíš, že si nula. A nik ti nepomôže zmeniť tento stav. Večer v krčme pri pive počúvaš stále tie isté reči
Z poličky Evy Urbanovej
Mám zvyk ukladať si práve rozčítané kusy do svojej knižnice „naležato“. Ustlané majú už na prečítaných alebo čakajúcich knihách. Najviac „ležiakov“ mám teraz v poličke odbornej literatúry, doslova sa tlačia ako na poschodovej posteli. Nie však preto, že by som ich nevedela dočítať, práve naopak, dajú sa totiž čítať stále znova.
Tomáš Repčiak: My už si s nimi vieme rady!
Hurá, znelo nám v srdciach, keď sme sa dozvedeli o kurze, na ktorý sme sa hotovali celý rok. ČO S KNIHAMI? To už nie je otázka, to je pre nás výzva, ktorá nás posunie v živote ďalej, aspoň do Košíc, kam sme sa vybrali školiť sa. Náš kouč Kristián sršal
Tomáš Repčiak: Svetlá budúcnosť kníh
Asi všetci sme si pred rokmi mysleli, že tlačená kniha bude v našom živote hrať prím a mnohým sa to aj podarilo. Na druhej strane som sa pridal do zástupu tých, čo si sťahujú ebooky a unavený zrak potešia audioknihou. Dúfam, že týmto vylepšovanie literatúry skončilo. Asi sa klamem, hľadiac na 5-rozmerné kino
Stanislava Chrobáková Repar: 55 – alebo dýchanie na zrkadlo
Subjektívny čas Ako svoje účinkovanie v literatúre vníma žena? V prvom rade je to ustavičné balansovanie na hrane. Aspoň pre mňa. Medzi potrebou zarobiť si na seba, byť samostatná, a potrebou písať a čítať, čo píšu iní. Čiže medzi istotou a neistotou, zodpovednosťou a rozkošou. Keďže som si ako svoju