Slovo trauma pochádza z gréčtiny a prekladá sa ako rana alebo zranenie. Psychickú traumu môžeme chápať ako dôsledok výrazne zaťažujúcej udalosti, ktorá má negatívny dosah na ďalší život človeka, ktorý ju prežil. Za traumatickú udalosť sa najčastejšie považovali prírodné katastrofy, vojny, ozbrojené konflikty, nútené presídlenia, ale aj človekom spôsobené nehody, násilie, prepadnutie, zneužívanie, šikana, fyzické tresty, či náhla tragédia, ochorenie, odlúčenie alebo smrť blízkeho. Dnes vieme, že existuje oveľa väčšie množstvo javov a situácií, ktoré môžu na človeka pôsobiť traumaticky. Ukazuje sa, že aj dennodenné stresy, opakujúce sa frustrujúce udalosti, dlhodobé devalvovanie alebo hádky v rodinách, negatívne ovplyvňujú sebaúctu a sebahodnotu človeka a dokážu spôsobiť rovnako závažné symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, ako napr. prežitie prírodnej katastrofy.
Všetky traumatizujúce udalosti sú spojené s enormným prežívaním strachu, významným narušením nášho pocitu bezpečia alebo vnútornej celistvosti, bezmocnosťou a pocitom, že sa z danej situácie vtedy, keď sa deje, nedá uniknúť (čo je spôsobené prirodzenou evolučnou reakciou zamrznutia v ohrozujúcej situácii, ktorú nedokážeme kontrolovať).
Všetky bežné skúsenosti, ktoré človek zažíva, môžu byť zdrojom pre rozšírenie nášho repertoáru vedomostí, zručností, či nových stratégií prežitia. Osobnosť človeka sa skúsenosťami stáva komplexnejšou, hlbšou, múdrejšou. Takýto potenciál majú aj ťažké a potenciálne traumatické udalosti, vyžadujú si však násobne viac vnútornej práce, ktorá zvyčajne vyžaduje tiež terapeutické vedenie. Ak však k adekvátnemu spracovaniu traumatického zážitku nedôjde, nadmerne ťaživá udalosť môže znemožniť prirodzený vývin človeka, negatívne ovplyvniť jeho sebaobraz aj jeho obraz o svete ako takom. Môže spôsobovať i paniku, zaseknutie, opakované znovuprežívanie danej udalosti, či roztrieštenie emocionálneho prežívania, keď aktuálna situácia vyvoláva podobné pocity ako traumatická udalosť alebo inak negatívne ovplyvniť náš vzťah k sebe samým aj k iným ľuďom. Traumatizovaný človek tak môže aj v (naoko) neutrálnej situácii zažívať extrémne rozrušenie, pocit tzv. zamrznutia alebo zaplavenia, ktoré nedokáže korigovať, kontrolovať ani regulovať.
Nové vydanie knihy Trauma a uzdravenie od Judith Lewis Herman, profesorky psychiatrie z Harvardovej univerzity, je široko koncipovanou prácou o porozumení ľuďom, ktorí prežili psychickú traumu. Autorka na základe rozsiahlych výskumov a analýz odbornej literatúry poukazuje v knihe na paralely medzi verejnými hrôzami ako sú vojny či politický teror, a súkromnými hrôzami ako je zneužívanie detí či násilie v rodinách. Judith L. Herman nenahraditeľným spôsobom posúva aj odborné chápanie diagnostiky a prístupu k traumám v kontexte tzv. komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy. Tá je dnes vďaka nej aj v najnovšej klasifikácii chorôb a nahliada na dopady tráum v oveľa širšom kontexte ako pôvodná posttraumatická stresová porucha. Oproti staršiemu vydaniu, (Aspekt, 2001), obsahuje súčasné vydanie doplňujúci epilóg samotnej autorky, ktorá v ňom popisuje a hodnotí, čo sa v chápaní a liečbe traumy udialo za ostatné tri desaťročia.
Bessel van der Kolk, holandský psychiater, vedec a pedagóg žijúci v Bostone, sa od 70. rokov minulého storočia venuje skúmaniu tráum a posttraumatickému stresu a je presvedčený, že trauma je jedným z najzávažnejších faktorov, ktoré zásadne ovplyvňujú kvalitu života jednotlivca aj celej spoločnosti. V knihe Telo si pamätá zrozumiteľným jazykom vysvetľuje, ako traumatický zážitok mení fungovanie nášho mozgu, tela aj mysle. Moderné neurovedecké poznatky využíva na to, aby sme lepšie pochopili úzkosť, zvýšenú dráždivosť, neschopnosť sústrediť sa, pamätať si, dôverovať, či nadväzovať plnohodnotné vzťahy u preživších tráum. Skúma a ponúka inovatívne cesty k uzdraveniu cez aktiváciu prirodzenej neuroplasticity mozgu. Predstavuje rôzne terapeutické prístupy a metódy liečby, vysvetľuje, na akom princípe fungujú a používa množstvo príkladov, príbehov, výskumov, výsledkov experimentov a pozorovaní. Snaží sa, aby sme porozumeli mechanizmu vytvárania traumy a jej dôsledkom tak, aby sme boli opäť schopní a schopné postaviť sa na nohy a aj po traume znovu prežívať radosť, pôžitok, dôveru, zaangažovanosť či dôveru vo vlastnú schopnosť sebaregulácie.
Peter A. Levine, absolvent odboru lekárskej a biologickej fyziky s doktorátom zo psychológie, sa celý život venuje štúdiu a liečeniu širokého spektra tráum vrátane nehôd, znásilnení, útokov, zneužívania či invazívnych lekárskych postupov. Spolu s Ann Frederick v knihe Probouzení tygra, léčení traumatu popisujú symptómy traumy a jednotlivé kroky, ktoré je potrebné podniknúť pri jej liečení. Poukazujú na evolučný a biologický komponent reakcií na traumatizujúce udalosti a cez uvedomenie si vlastného tela a jeho reakcií v strese ponúkajú konkrétne návody a cvičenia ako ho použiť ako nástroj na liečenie traumy. Neoddeliteľnou súčasťou prístupu Petera A. Levinea je pochopenie dynamiky medzi inštinktívnou, emocionálnou a racionálnou časťou nášho mozgu tak, aby sme ich dokázali prepojiť a konštruktívne používať. Neoceniteľným prínosom jeho dlhodobej práce je aj prevencia vzniku tráum u detí (viď napr. jeho knihy so spoluautorským podielom Maggie Klineovej Trauma očima dítěte alebo Prevence traumatu u dětí).
Janina Fisher, uznávaná odborníčka a terapeutka v oblasti liečby tráum pôsobiaca na Harvardovej univerzite, prináša v knihe Překonávaní traumatu vysvetlenia, prečo sa traumatizovaní ľudia často cítia paralyzovaní či zahltení emóciami hanby alebo úzkosti a ako trauma ovplyvňuje ich prežívanie a správanie v ďalšom živote. Vysvetľuje, prečo je efektívne terapeuticky pracovať so symptómami traumy, nie so samotným príbehom traumatizujúcej udalosti a ako nazerať na traumu z pohľadu normálnej reakcie na nenormálnu situáciu. V knihe nájdete dôležité súčasné teoretické poznatky, kazuistiky aj praktický návod v podobe pracovných listov ako prekonať traumu, s tými však Janina Fisher odporúča pracovať pod odborným terapeutickým dohľadom.
Patrícia Vesel Ganoczyová (1982) pracuje ako klinická psychologička a psychoterapeutka v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. Jej klientelu tvoria deti, tínedžeri, dospelí, páry aj rodiny. Spolupracuje s občianskym združením Saplinq, ktoré podporuje osvetu, vzdelávanie a zlepšovanie podmienok pre dôstojný život queer ľudí na Slovensku. Šestnásť rokov sa lektorsky podieľa na literárnom projekte Medziriadky. Prispieva do relácií o sociálno-psychologických fenoménoch pre Slovenský rozhlas, píše prózu a konzultuje prozaickú a dramatickú tvorbu autorov a autoriek, ktoré obsahujú psychologické témy.
