(Žiť život vo vzťahoch s uvedomením, kto sme a čo si zaslúžime) Všetci sme si v niečom veľmi podobní – v univerzálnych túžbach, potrebách pre život, niektorých vlastnostiach, emóciách, vnímaní. V niečom sme zas od seba odlišní – v záujmoch, osobnostných charakteristikách, sociálnych zručnostiach, skúsenostiach, príbehoch, ktoré máme za sebou. Sme zmesou kontextov, spomienok, prežívaní, očakávaní
Iveta Merglová pochádza z Plzne, kde študovala knižnú kultúru a intermediálnu tvorbu na Fakulte dizajnu a umení Ladislava Sutnara ZČU. Žije v Prahe, živí sa grafickým a webovým dizajnom. Od roku 2016 sa venuje ilustrátorskému projektu Biceps, ilustráciám do časopisov, kníh a krátkym komiksom. V roku 2018
V Bratislave sa minulý týždeň skončil litera fest 2025, týždňové podujatie venované prezentácii autoriek a autorov nominovaných na cenu Anasoft litera. Festival priniesol sériu čítaní, diskusií a rozhovorov, ktoré bolo možné sledovať aj online. Kto ich nestihol naživo, nájde záznamy na YouTube kanáli literárnej ceny. Knihy vznikajú v tichu, ale potrebujú hlas, aby mohli
V súčasnosti sa s terapiou umením alebo arteterapiou stretávame pomerne často v popularizačných aj odborných článkoch a publikáciách, ale aj v bežnom živote. Význam a použitie týchto pojmov sa v takomto rozmedzí líši, no ich definícia vždy súvisí s tým, ako sa chápe umenie a čo sa považuje za terapiu. Dôležitá je teda reflexia vplyvu umenia na umelca, vnímateľa umenia alebo niekoho,
Igorovo mlčanie jeho samého napĺňa neistotou. Uvoľnil sa, keď si prišla, Norika, a bez otázky si začala ševeliť. Jarmo začiatku konverzácie a jeho udržiavania si rada vzala na svoje plecia. Vnímala si, s akou úľavou na teba Igor zareagoval, ako sa ti potešil, s akým záujmom si ťa prezerá, keď sa nemusí sústreďovať na
H. Lawrence: Milenec lady Chatterleyovej Román Milenec lady Chatterleyovej je o láske, však? Tak by asi reagoval po prečítaní názvu takmer každý. Po prečítaní knihy ale zistíme, že o lásku tu vlastne vôbec nejde. Nejde vlastne ani o otvorene erotické scény, hoci aj kvôli nim Lawrence román trikrát prepracoval, cenzúra jeho finálnu podobu niekoľkokrát zakázala a napokon sa
Hodnotenie textov Miroslava H.: Často si kladiem otázku, čo robí dobrú poéziou dobrou poéziou. Samozrejme, sú básne, ktoré sa vedia človeka (reflektujúc jeho individualitu) bytostne dotknúť a vtedy nie je nad čím premýšľať; z povahy veci však takáto poézia tvorí podstatnú menšinu. Ako teda pristupovať k poézii, ktorej čaro treba niekedy objavovať o čosi dlhšie? Ohlodané na kosť:
(ukážka z knihy) POZRI, AKO VYZERÁ MRAVČIA SVADBA „Vierka, prosím ťa…“ ockov hlas znie akosi čudne. „Ty ma už o nič nepros.“ Ich šepot mi rozrezáva hlavu na milión kúskov. Hučí mi v nej a praská. Akoby tam lyžica bagra naberala drobné kamene a vzápätí ich vysýpala späť. „Bež si za ňou. Sem sa
Zime sa z našej Osady akosi nechce odísť ani v máji. Priložím drevo do kotla, vojdem do obývačky a zapnem červený vypínač. Chrbty kníh jemne osvetlia drobné svetielka, ktoré ako brečtan obrastajú našu nástennú knižnicu na chalupe. Rozsvieti sa vrchná výkladná sekcia mojich obľúbených autorov – Pišťanek, Sloboda, Bavi Pain, Čarňanský. Prejdem očami po tituloch ďalších
Tri príbehy – od Oceana Vuonga, Seána Hewitta a Veroniky Opatřilovej – spája lyrický jazyk, bolestivá úprimnosť a schopnosť zachytiť momenty, keď sme najzraniteľnejší. V knihách dominujú témy identity, vzťahov, bolesti, straty, traumy, duševného zdravia a prežívania (kvír) lásky. Protagonisti túžia byť pochopení, prijatí a milovaní – hoci len na chvíľu... Ocean Vuong vo svojom debutovom románe Na Zemi