LETOPOČET
súčasný letopočet
je nesprávny
počítať by sa malo
pred a po vzniku
abstraktného myslenia
pred a po vzplanutí
v mozgovej kôre
odvtedy postupujeme spiatočnícky
objavujeme a negujeme
božstvá, zmysly, významy
ktoré vznikajú
pod palcami v opozícii
pod mohutnými nadočnicovými oblúkmi
VNÚTORNOSTI
najpodobnejšie mozgu
sú z hľadiska
stavby a morfológie
črevá
v priebehu evolúcie súbežne
najviac narástli
aby mohli
viac prijať
viac skonzumovať
viac stráviť
podobná štruktúra
a obsah nezriedka
takmer totožný
NECH ŽIJE ČLOVEK
vzdajme hold
obrovským letiskám
veľkolepým štadiónom
majestátnym biznis centrám
mohutným nákupným galériám
a všetkým pamätníkom pre schopnosť
človeka zveľaďovať
pretvárať na svoj obraz
pripime na
dokonalosť infraštruktúry
monumentálnosť architektúry
premyslenosť zámeru
ich veľkorysé priestory a
vysoké stropy
nás zachránia
keď príde potopa
LOGOS
na počiatku bolo slovo
a to slovo bolo logos
logos ako slovo
logos ako rozum
slovo ktoré pomenovalo
slnko ako božstvo blesky
ako pomstu
a to slovo bolo logos
a to slovo bolo rozum
a to slovo bolo Boh
slovo pre ktoré neexistuje nič
čo nevie pomenovať
vesmír sa zmršťuje v lebečnej klenbe
NEŠPECIFICKÁ TEÓRIA STRESU
ako sa cítiš?
znamená
ako cítiš seba?
ako presne cítiš seba?
tvoje útroby
napätie medzi bunkami
tvoje pachy?
emócie sú rýchlejšie
ako kognície
homo sapiens je antitéza
úteková reakcia
začína pred počatím
všetko ostatné
je nadinterpretácia
CUDZIE JAZYKY
učím sa cudzie jazyky
nikdy sa nedostanem
ďalej ako po
piatu lekciu
zámerne
prostorekosť
smeruje k jadru
zbavuje ma
zdvorilosti
a podobného balastu
ak chcem byť taký
aký chcem byť
prepínam do inej reči
aby som bol
niekým iným
ZRKADLENIE
priviedol ma k tebe pach
špičkou nosa som sa dotkol tvojho
krku a pomaly skĺzol nižšie
prešiel som každý kĺb
každý záhyb
každé zátišie
na tvojej telesnosti
skrútil som sa vedľa teba v koterci a
zaspali sme
nervózne hmýrenie v mojej srsti
spustilo zrkadlenie
čo sa deje vo mne, to sa deje v tebe keď
sa bojíš, je to môj strach
keď cítiš neistotu, je to moja neistota
keď cítiš odpor, je to môj odpor voči sebe
živá príroda uplatňuje fyzikálne
princípy univerzálne
totožné odpudzuje
odstredivo vzďaľuje
plus od plusu
mínus od mínusu
moje stopy od tvojich
Michal Mitrík (1991) pochádza z Rožňavy. Svoju tvorbu publikoval v časopisoch Enter, Nový život (Srbsko), na Rádiu Devín a v prekladoch na online portáloch Koridor (Slovinsko), Perkatonic (Chorvátsko), Strane (Bosna a Hercegovina), Fenomeni (Čierna Hora) či Citeşte-mă! (Rumunsko). Dlhodobo ho fascinuje kultúra a historický vývoj západného Balkánu – o literárnej scéne tohto regiónu pripravoval aj časť vydania časopisu Vertigo.
Je držiteľom viacerých ocenení z prozaických a esejistických súťaží. Ústredným motívom jeho súčasnej tvorby je dedičstvo vo všetkých podobách – hmotné, psychologické aj evolučné. Kľúčovým momentom pre jeho písanie bolo objavenie kníh D. Mitanu, a to napriek tomu, že v Rožňave nepremávajú električky. Postmoderna zostáva dodnes jedným z jeho najväčších inšpiračných zdrojov.
Popri literatúre hrá v troch hudobných formáciách, hrajúcich indie rock, šansón a world music, resp. vidiecky black metal. Rôznorodosť jeho záujmov sa prejavuje aj v iných oblastiach života – a zároveň je najčastejšou odpoveďou na otázku rodičov, prečo ešte nemajú vnúčatá. Pohybuje sa medzi Gemerom a Košicami, v myšlienkach však najčastejšie kráča po ulici Ferhadija v Sarajeve.
